Kvalifikácia na VC Maďarska 2007: Alonsova zlomyseľnosť či len brilantná odplata?

Na Veľkú cenu Maďarska 2007 si mnohí pamätajú predovšetkým vďaka obrovskej kontroverzii, ktorá sa odohrala počas sobotňajšej kvalifikácie. Fernando Alonso na prvý pohľad z nepochopiteľných dôvodov v boxoch zámerne zdržal svojho tímového kolegu, ktorý tak prišiel o šancu bojovať o pole position. Španiel si za tento ťah vyslúžil poriadnu dávku kritiky, no kniha Marka Priestleyho príbeh opisuje aj z druhej strany.

Kvalifikačné pravidlá sezóny 2007 boli podľa Priestleyho skutočne “zvláštne”. Do poslednej časti kvalifikácie totižto piloti vstupovali s natankovanými autami. Palivo míňali postupne a na konci, keď auto bolo najľahšie, zajazdili najrýchlejší čas na čerstvých pneumatikách. To ešte nebola tá zvláštna časť.

FIA po sobotňajšom programe zmerala zostávajúce množstvo paliva v nádrži a za každé odjazdené kolo v Q3 dovolila tímu k nemu do pretekov dotankovať vopred stanovený objem. Čím viac odjazdených kôl v Q3, tým viac paliva na štarte a tým lepšie strategické možnosti pre prvý stint. Vyštartovať do Q3 ako úplne prvý tak bolo výhodné, ak by sa vám podarilo stihnúť o kolo viac ako konkurencii.

Alternatívna stratégia vyzerala nasledovne: namiesto hnania sa za najrýchlejšími kolami a snahy pričítať si na konto to jedno extra navyše, stačilo jazdiť ekonomicky. Ak by ste v ekonomickom režime obišli okruh rovnako veľa ráz ako zvyšok poľa, FIA by vám dovolila dotankovať rovnako veľa paliva, ale z kvalifikácie by ste si ho odniesli o čosi viac.

McLaren uprednostňoval honbu za extra kolom. Aby to však bolo spravodlivé, rozhodol sa zaviesť pravidlo, podľa ktorého sa mali piloti striedať v tom, kto sa vyberie touto stratégiou a kto bude palivo viac šetriť. V tú sobotu v Budapešti mal dostať výhodnejšiu pozíciu Fernando Alonso.

Lewis Hamilton mal však iné plány a s blížiacim sa začiatkom Q3 vyrazil z garáže predčasne, čím fakticky porušil tímovú dohodu. Zmätenej Španielovej polovici tímu nezostávalo iné, len Hamiltona nasledovať.

“Vo vysielačke to bolo šialené. Ja som počas toho roka dozeral na obe strany garáže, čiže som bol jedným z mála ľudí, ktorí mali prístup ku vysielačkovým kanálom oboch pilotov a ich tímov,” rozpamätáva sa Mark Priestley vo videu, ktoré natočil v domčeku na strome. “Môžem vás ubezpečiť, že vysielačka šalela. Fernandov tím kričal, čo sa to, preboha, deje? Pozerali sa na druhú stranu garáže, kde Lewisovi inžinieri len pokrčili plecami akoby hovoriac: ‘Nevieme, nevieme čo sa stalo.'”

Lewis Hamilton sa ale na trať nemohol vybrať úplne sám, inžinieri mu pri tom museli pomôcť. “Je jasné, že medzi Lewisom a jeho inžiniermi niečo prebehlo, aby ho mohli vyslať skôr, no určite to nebolo podľa plánu. Spustilo to obrovskú kontroverziu dokonca už v tak skorej časti kvalifikácie.”

Nasledovalo zhasnutie svetiel, po ktorom sa mali pozície vrátiť do normálu, čím by sa napravila prípadná chyba z Lewisovej strany. Ibaže v tomto prípade nešlo o žiadnu chybu, ale o premyslený ťah. Namiesto Alonsovho prepustenia Brit zmizol v diaľke.

Bol to podraz. “Jeho vysielačka sa ponorila do absolútneho ticha aj napriek tomu, že inžinieri a manažment tímu mu cez ňu vraveli — Lewis, musíš Fernanda pustiť, takýto nebol plán! Z Lewisovej strany sa nič neozývalo.”

“Samozrejme, že Fernando kričal, nadával, inžinieri kládli otázky, Fernando kládol otázky,” pokračoval Priestley. Nič však na Lewisa neplatilo. Dokonca nezabralo ani dohováranie zo strany Rona Dennisa, ktorý bol mimoriadne rešpektovaným predstaviteľom tímu. “Dokonca aj Ron Dennis zasiahol, čo bolo vyslovene nezvyčajné a určené len na tie najvýnimočnejšie prípady. Lewis Hamilton aj tak ignoroval všetky žiadosti o pustenie Fernanda a návrat k dohodnutému plánu.”

Dvojica tak pokračovala v krúžení. Hamilton pridával rýchle kolá, Alonso jazdil šetrne. Nasledujúca stratégia bola jasná; zájsť do boxov po čerstvé pneumatiky, zajazdiť základný čas, vrátiť sa do boxov po ďalšiu sadu nepoužitých gúm a v samotnom závere kvalifikácie, keď v aute bude minimum pohonných hmôt, sa pokúsiť o celkovo najrýchlejšie kolo. Prvé zastávky boli bez problémov. Všetko sa to zomlelo až v závere.

Ako prvý zamieril do boxov Alonso. Samotná výmena pneumatík prebehla hladko, no Španiel si musel ešte na svoju chvíľu počkať. Ako sa ukázalo, vlastne sa ani veľmi neponáhľal. “V tých časoch bolo celkom normálne, že sme pilotov držali v boxoch čakajúc, kým sa na trati objaví voľný úsek. V ten deň sme Fernandovi povedali, že ho budeme musieť zdržať dvadsať sekúnd, aby sme ho dostali na voľnú trať.”

A tak Fernando čakal. Medzičasom za ním zastavil Lewis Hamilton očakávajúc svoju výmenu pneumatík. Odpočítavanie v Alonsovej vysielačke oznámilo nulu a lízatko sa zodvihlo dávajúc pokyn vyraziť. Nič sa však nestalo. Španiel aj naďalej nehybne stál pred garážou McLarenu. Nič ho nevedelo odlepiť z miesta.

“Rozhodne to bol jeden z najbizarnejších momentov, aké som kedy počas pitstopov zažil. Aj napriek tomu, že lízatko sa zdvihlo hore, mal voľnú trať a mohol vyraziť, pilot aj naďalej stál na mieste. Inžinieri vo vysielačke kričali — Fernando, musíš vyraziť, lebo nám vyprší čas!” spomína Priestley. Alonso sa síce pripravoval o čas, ktorý mohol stráviť dôkladnou prípravou pneumatík, bŕzd a celého auta na veľké finále, no mal na to dobrý dôvod.

Všetci zatiaľ na Alonsa mávali, vo vysielačke mu neustále opakovali, nech sa už pohne. Bobríka mlčania prelomil dokonca aj Lewis Hamilton, ktorému sa celá situácia prestala páčiť. Hrozilo totiž, že zdržanie bude priveľké a on nestihne nastúpiť do svojho posledného kola.

Priestleymu to napokon došlo: “Asi po štyroch alebo piatich sekundách som si uvedomil, že Fernando to robil schválne.”

Mávanie, krik vo vysielačkách, ručanie Hamiltonovho motora. Táto kulisa zostala nemenná na celých desať sekúnd, až sa konečne rodák z Ovieda rozhodol šliapnuť na plyn. “Nebolo času rozoberať to, čo sa stalo. Museli sme na Lewisovom aute vymeniť pneumatiky, čo sme aj urobili. Pretáčajúc zadné kolesá vystrelil a vrátil sa na trať tak rýchlo, ako to len bolo možné.”

Času ale zostávalo veľmi málo. Hamilton sa musel zmieriť s tým, že ak chce preťať štartovú čiaru v časovom limite, prípravou pneumatík nemôže stratiť ani o sekundu viac, ako bolo absolútne nevyhnutné.

Na vysielačkovom fronte sa celá situácia obrátila. Teraz bolo ticho v tej Fernandovej, otázky a hnev sa presunuli na stranu jeho britského náprotivka. Inžinieri sa ho snažili upokojiť, aby sa sústredil na jazdu a čo najrýchlejšie sa dostal do ostrého kola. Bolo ale neskoro. Hamilton dorazil už pod šachovnicovú vlajku, a teda kvalifikácia sa preňho skončila.

Alonsovi sa to ale podarilo. Stihol si dokonca aj pripraviť pneumatiky, keďže napokon kvalifikáciu vyhral.

“Fernando preťal cieľovú čiaru s jednosekundovou rezervou pred šachovnicovou vlajkou, Lewis bol za ním o dve a pol sekundy,” pripomenul Priestley.

“V ten deň som bol znechutený z oboch mojich jazdcov. Obaja sklamali nielen seba, ale čo je dôležitejšie, sklamali stajňu. Lewis tým, že to celé začal podrazom, keď neuposlúchol plán tímu, na ktorom sme sa pár hodín predtým dohodli. A potom Fernando svojou odpoveďou.”

V tomto príbehu zohral “záporáka” Alonso, keďže jeho počin sa v priamom prenose nedal prehliadnuť, zatiaľ čo nesprávne poradie pilotov na začiatku Q3 si nevšimol azda len málokto. A tak si všetko zlízol Alonso, hoci prvé drievko do ohňa v ten deň neprihodil on. “Obaja v tom mali prsty.”

Na jednej strane boli v tíme mimoriadne znechutení, no na druhej sám Priestley priznáva, že z Alonsovho majstrovského prehľadu zostal ohúrený. “So sekundovou presnosťou vypočítal, koľko času mu treba, aby odkrúžil celé kolo a aby zároveň Lewisovi zabránil v načatí toho jeho. Bolo to neuveriteľne šikovné, vypočítané a poriadne zlomyseľné.”