Ako Forghieri zachránil Laudu pred vyhodením z Ferrari
Tento týždeň opustila svet jedna z najväčších legiend Ferrari a Formuly 1 zároveň. Vo veku 87 rokov odišiel na večný odpočinok legendárny dizajnér Mauro Forghieri. Ten za sebou zanechal významnú stopu a na úspechoch Ferrari v dobách minulých sa podieľal významnou mierou. Poďme si pripomenúť jednu epizódku z čias, keď do Maranella prišiel Niki Lauda a prvýkrát na vlastnej koži okúsil politiku Enza Ferrariho.
Táto príhoda vám zaiste bude veľmi známa už len preto, že sa objavila aj v slávnom filme Rush režiséra Rona Howarda. Vo filme ju však neukázali úplne celú a neobjavil sa v nej ani samotný Mauro Forghieri.
Keď ste ten film videli, určite si túto známu scénu vybavíte, ako Niki Lauda dokončil svoju prvú testovaciu jazdu na okruhu vo Fiorane a následne na plné ústa vynadal stroju, ktorý práve pilotoval. Niki si na túto epizódku zaspomínal vo svojej životopisnej knihe Do pekla a späť a zaujímavosťou je, že hoci sa vo filme bavil s nepomenovaným inžinierom, v reálnom živote hovoril s istým Pierom Lardim, teda nemanželským synom Enza Ferrariho, ku ktorému sa vtedy „Starý Muž“ nesmel hlásiť a priezvisko Ferrari si osvojil až o niekoľko rokov neskôr.
„Na jeseň 1973 ma pozvali na stretnutie so samotným Enzom Ferrarim. Mal som odjazdiť niekoľko kôl na testovacom okruhu Ferrari vo Fiorane a potom sa podeliť so Starým Pánom o vlastné dojmy. (V tých časoch som nehovoril po taliansky, takže nám tlmočil Ferrariho syn Piero Lardi. Piero bol Enzovým nemanželským synom a nesmel nosiť jeho meno. Až taká posvätná bola pamiatka Ferrariho ‚skutočného‘ syna Dina, ktorý zomrel na leukémiu ako dvadsaťštyriročný,“ spomínal Lauda vo svojej knihe, ktorá je teraz čerstvo dostupná aj v slovenskom preklade.
„Nuž, Ferrari sa ma opýtal, čo si o tom aute myslím. Odpovedal som mu, že je to katastrofa. Piero mi okamžite skočil do reči: ‚To predsa nemôžete povedať.‘
‚Prečo nie? Nedotáča sa a v zákrutách nestojí za nič. Nedá sa s tým jazdiť.‘
‚Nie,‘ povedal Piero, ‚ani toto nemôžete povedať.‘
‚Dobre teda, povedzte mu, že auto nie je nastavené celkom správne, má tendenciu sa nedotáčať a možno sa bude treba pozrieť na prednú nápravu.‘“
A práve tu vstupuje do hry legendárny Mauro. Praví formuloví znalci totiž dobre vedia, že Ferrari na tom v roku 1973 bolo priam katastrofálne. Bola to taká tragédia, že Scuderia vtedy ani neodjazdila všetky preteky, prípadne do boja nasadila len jeden a nie dva monoposty. S chudobnými dvanástimi bodmi Ferrari zakončilo rok na šiestom mieste. V reakcii na to povolal Enzo späť do služby Forghieriho, ktorého predtým vyhodil, no katastrofické výsledky jeho tímu ho primäli vziať Maura späť.
„Zodpovedným vedúcim technického oddelenia bol Sandro Colombo, v polovici roka 1973 však tím povolal späť brilantného Maura Forghieriho. Nemám poňatia, prečo svojho času Forghieriho poslali dočerta, ale v každom prípade mu dali druhú šancu. Colombo sa sústredil na Ickxov monopost a Forghieri robil, čo mohol, s tým Merzariovým. Pre väčšinu ľudí však katastrofálne výsledky Ferrari padali priamo na hlavu samotných jazdcov,“ spomínal Lauda.
A práve do scény z prvého Laudovho testu vo Fiorane vstupuje ako záchranca Forghieri. Po Laudovej odpovedi: „Dobre teda, povedzte mu, že auto nie je nastavené celkom správne, má tendenciu sa nedotáčať a možno sa bude treba pozrieť na prednú nápravu,“ totiž prehovoril sám veľký Enzo, ktorý, ako spomínal Lauda, sa vždy zúčastnil testov, no „nikdy neprišiel so žiadnou radou alebo riešením“.
„Ako dlho vám bude trvať, kým vykonáte zmeny, ktoré Lauda navrhuje?“ vyštekol Ferrari na Forghieriho.
„Týždeň,“ odpovedal Forghieri. Ferrari sa následne obrátil na Laudu so slovami: „Ak o týždeň nebudete o sekundu rýchlejší než dnes, máte padáka.“
Ako však spomína aj sám Niki, veľké obavy nemal. Zveriť svoj osud „brilantnému“ Maurovi bola stávka na istotu. Vtedy však neskoršiemu trojnásobnému šampiónovi došlo, ako to v Maranelle chodí.
„Považovalo sa za samozrejmé, že za takú strašnú sezónu predsa nemôže auto. Museli to byť jazdci, teda v tomto prípade Ickx a Merzario. Podľa poučky bolo Ferrari dokonalé. Skrátka, nemôžete povedať niekomu, ako bol Enzo Ferrari, že jeho autá sú zle nastavené,“ píše Lauda.
„Nasledujúci týždeň som strávil dvadsaťštyri hodín denne pozeraním Forghierimu cez plece. Jeho prepracovaná predná náprava sa ukázala ako významné vylepšenie, čiže som nemal žiadny problém zachrániť si krk (po prvý, no nie posledný raz),“ dodal.
Vcelku vhodná pripomienka toho, akú dôležitosť mal Forghieri pre Ferrari v tomto období. V roku 1974 už bola Scuderia späť v boji o titul a Clay Regazzoni prehral bitku o titul s McLarenom Emersona Fittipaldiho až v úplne posledných pretekoch sezóny, kým v roku 1975 si Lauda dokráčal v monoposte 312T, ktorý označil za „nadčasový monument schopností Maura Forghieriho“ k bezproblémovému prvému titulu majstra sveta.
