FIA
Medzinárodná automobilová federácia (FIA) ukončila výskum celkovo 28 nehôd okruhového pretekárskeho športu a v súvislosti so závermi navrhla niekoľko vylepšení, vďaka ktorým by bolo možné zvýšiť bezpečnosť. V značnom množstve publikovaného textu najviac zaujala skutočnosť, že zadné „dažďové svetlá“ by už nemuseli blikať len na červeno.
FIA píše o tom, že tieto svetlá by mohli byť využívané aj ako reprodukčné miesto pre prezentovanie vlajkových signálov. Ak sú teda na trati žlté vlajky, blikali by na žlto. Pretekári by tak mali lepší prehľad o tom, kde začína a končí žltá zóna a boli by omnoho viditeľnejšie, ako signály mimo trate. Tie môžu byť hlavne v daždi do istej miery skryté.
„Aj keď sú potrebné ďalšie testy a musíme vykonať dodatočný prieskum, toto prispôsobenie využívania dažďového svetla by mohlo znížiť notifikačný čas jazdca, zvýšiť spoľahlivosť tejto notifikácie a pretekárom poskytnúť možnosť vhodnej reakcie na aktivovanie žltých vlajok,“ stojí v stanovisku FIA.
Federácia okrem toho prezentovala väčší záujem o lepšie upevnenie jednotlivých súčiastok k autu. Použila slovo „priväzovanie“, ktoré sa doposiaľ používalo hlavne pri upevnení kolies. Tie sú uchytené pomocou špeciálneho lanka a od auta sa neutrhnú ani pri ťažkých haváriách, takže niečo podobné by sme asi mali čakať aj vo viacerých ďalších oblastiach monopostov.
„Ide nám o to, aby veľké kusy odpadových súčiastok ostali uchytené na havarovanom aute,“ píše FIA. „Pri menších a menej škodných odpadových súčiastkach budú preverené inovatívnejšie dizajnové riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych kompozitných materiálov, ktoré budú zamerané na to, aby sa po poškodení súčiastky z nej postupne neuvoľňoval odpad.“
Ďalšia úvaha zo strany riadiaceho orgánu hovorí o ťažkých nehodách, pri ktorých by sa predná a zadná časť auta od seba mohli celkom oddeliť a mohli by tak vytvoriť dva potenciálne nebezpečné obrovské kusy „odpadu“. Tieto dve časti auta by preto mali byť spojené špeciálnymi lankami, ktoré by mali zaručiť, že sa od seba v žiadnom prípade neoddelia.
FIA okrem toho pokračuje aj v ďalšom prešetrovaní predných a bočných nárazových štruktúr. Chce zvýšiť množstvo energie, ktoré tieto štruktúry dokážu absorbovať a zlepšiť tak odolnosť auta pri kontakte s iným pretekárskym strojom. Je takmer isté, že ide o priamu reakciu na úmrtie Anthoina Huberta, ku ktorému prišlo v minuloročných pretekoch F2 v Spa-Francorchamps. Doplatil na tvrdý bočný náraz od Juana Manuela Correu a pri súčasnej stavbe auta v zásade nemal šancu.
Jeden z návrhov hovorí aj o novom monitorovacom systéme tlakov v pneumatikách, ktorý by jazdcov rýchlo informoval o defekte, prípadne o náhlej strate tlaku. Pretekár by tak mal viac času na to, aby vhodne zareagoval a aby sa prípadne nechoval nebezpečne.
Zaujímavý je aj návrh o prehodnotení dizajnu predných krídel a ich uchytení k nosovej časti. FIA chce v tomto prípade zabrániť tomu, aby mohlo auto stratiť kompletne celé predné krídlo, ktoré môže následne spôsobiť veľké bezpečnostné riziko. Uvažuje sa o akomsi „krehkejšom“ prednom krídle, z ktorého by v prípade kontaktu s iným autom mohla odpadnúť len časť a nie rovno celok. V rámci krídla by mohlo existovať viacero akýchsi bodov, v ktorých by mohlo prísť ku kontrolovanému zlomu.
Okrem tohto všetkého by si FIA chcela posvietiť aj na opierku hlavy a postarať sa o to, aby ostala na svojom mieste aj v prípade možných tvrdších zrážok.
Veľké množstvo spomínaných vecí je možné priamo prepojiť s nešťastnou haváriou Anthoina Huberta a platí to aj o snahe o vylepšenie „správania sa“ bariér pri veľmi malom uhle nárazu. Vraj má prísť k nasadeniu takých bezpečnostných ochranných prvkov, ktoré by dokázali odvádzať dobrú prácu aj pri uhle nárazu od 0 do 20 stupňov. Pri Hubertovej nehode to tak nebolo.
S týmto priamo súvisí aj snaha o ďalšie vylepšenie výbehových zón tak, aby v nich autá dokázali dostatočne dobre spomaliť. FIA chce kvôli tomu nasadiť „povrchy s vysokým odporom“.
Celý sumár nových bezpečnostných odporúčaní nájdete na stránke FIA.