Vo veku 59 rokov zomrel jeden z najväčších športových bojovníkov Alex Zanardi

Sobota priniesla nielen formulovej, ale celej športovej komunite veľmi smutné správy. Vo veku 59 rokov zomrel bývalý pretekár F1, šampión IndyCar, zlatý medailista z paralympijských hier, no najmä nezlomný bojovník Alex Zanardi.

Alex Zanardi sa na verejnosti neobjavil od ťažkej nehody v júni 2020. Na tréningu na handbiku ho zrazilo nákladné auto, po čom musel byť prevezený do nemocnice s vážnymi poraneniami tvárovej časti lebky. Až v decembri 2021 po viacerých operáciách a rehabilitácii ho prepustili do domácej liečby. Na svoj obľúbený handbike sa však už neposadil.

O jeho smrti informovali v sobotu ráno jeho najbližší. “S hlbokým žiaľom rodina oznamuje smrť Alessandra Zanardiho, ktorá prišla odrazu včera večer 1. mája. Alex skonal v pokoji a obklopený láskou svojej rodiny.”

“Rodina úprimne ďakuje všetkým, ktorí jej v týchto chvíľach prejavili podporu, a prosí o rešpektovanie smútku a súkromia v tomto čase trúchlenia. Informácie o pohrebe budú zverejnené neskôr,” doplnili.

Správy o Zanardiho smrti zatriasli celým športovým svetom, ktorý vyjadril podporu a úprimnú sústrasť pozostalým, vrátane padoku Formuly 1. V ňom bývalý pretekár odjazdil 41 veľkých cien v rokoch 1991 až 1999 — menovite v tímoch Jordan, Minardi, Lotus a Williams.

Zanardi vo Formule 1 odjazdil dva stinty. V sezóne 1994 totiž vycestoval za veľkú mláku, kde v šampionáte CART získal dva majstrovské tituly. Tieto tituly mu na konci predchádzajúceho milénia umožnili vrátiť sa do kráľovnej motoršportu s Williamsom, no v sezóne 1999 plnej vypadnutí a odstúpení nezískal ani bod.

Po roku voľna sa Zanardi vrátil do pretekového kolotoča šampionátu CART, no 15. septembra 2001 utrpel vážnu nehodu na ovále Lausitzring. Po výjazde z boxov stratil kontrolu nad svojím monopostom, ktorý v rýchlosti viac ako 300 km/h trafil Alex Tagliani.

Rodák z Bologne po nehode stratil tri štvrtiny objemu krvi, utrpel zlomeninu panvy a lekári boli nútení mu amputovať obe nohy, no ani táto rana osudu ho nezastavila. Už o dva roky neskôr sa vrátil na ovál Lausitzring, aby dokončil posledných trinásť kôl, ktoré pre nehodu nestihol absolvovať v roku 2001.

Neskôr sa do sveta motoršportu vrátil v upravených touringových špeciáloch a v roku 2019 dokonca v upravenom BMW M8 absolvoval 24-hodinovku v Daytone.

Po nehode sa začal intenzívne venovať cyklistike na svojom handbiku, pričom na maratóne v New Yorku 2007 obsadil štvrté miesto a o tri roky neskôr v Ríme dokonca vyhral.

Úspechy zbieral aj na paralympijských hrách. V Londýne 2012 oslavoval zisk dvoch zlatých a jednej striebornej medaily, aby k nim v Riu de Janeiro 2016 pridal ďalšie dve zlaté a striebornú medailu.