Moderná F1 odmeňuje priemernosť: Nenávidím tieto kvalifikácie, hromží Leclerc
Nové pravidlá Formuly 1 majú niekoľko vážnych chorôb, no azda najťažšia z nich postihla kvalifikáciu. Charles Leclerc si po sobote v Suzuke zanadával na to, ako sa v kvalifikácii stierajú rozdiely medzi brilantnými a priemernými kolami. Ba čo považuje za ešte väčší problém, v skutočnosti sú priemerné kolá hodnotnejšie ako jazda na absolútnej hrane.
Charles Leclerc o tom hovoril už na začiatku sezóny a opäť došlo na jeho slová. “Nenávidím túto kvalifikáciu, je to poje*** vtip! V zákrutách som rýchlejší, plynový pedál stlačím skôr a všetko stratím na rovinke!” zanadával si z kokpitu po kole, ktoré považoval za veľmi dobré, no na lepšie ako štvrté miesto so stratou šiestich desatín nestačilo.
Na prvý pohľad jeho posledný pokus až tak dobre nevyzeral, keďže na výjazde z Lyžice musel korigovať pretáčavý šmyk. Stratil tam veľa času? “Vôbec nie. Myslím, že tento prejazd druhým a tretím sektorom bol môj najlepší. Nemyslím si, že by som ho vedel zopakovať. Na palubných záberoch to môže vyzerať ako chyba, ale v skutočnosti môjmu kolu dosť pomohla.”
Znie to paradoxne, ale Leclercovo tvrdenie má racionálne vysvetlenie, ktoré pramení zo súčasných motorových pravidiel. Ako už totiž vysvetľoval, v tretej časti je najvýhodnejšie nesnažiť sa v zákrutách hľadať dodatočné stotinky a tisícinky. Doposiaľ tieto drobné zisky oddeľovali “zrno od pliev”, ale teraz je všetko inak. Platí, že čím lepšie pilot prejde zákrutou, tým tvrdšie ho za to pohonná jednotka potrestá na rovinke.
“Je to veľmi frustrujúce. V tretej časti kvalifikácie už odjakživa vstupujem do posledného kola s tým, že sa snažím vo všetkom zájsť o trochu ďalej,” opisuje svoj overený prístup, keď v každej zákrute hľadá dodatočné tisícinky sekundy azda aj nad možnosťami monopostu. “Keď to však spravím, systém musí všetko v podstate za jazdy optimalizovať. V tretej časti preto strácam čas na rovinkách. Čo získam v zákrutách, stratím na rovinke.”
“Je to veľmi frustrujúce, pretože takto nemôžete poskladať ideálne kolo. Jedna vec pokazí tú druhú. Všetci sme však na jednej lodi. Možno my na to doplácame o trochu viac ako autá s motormi Mercedesu, na čo sa musíme pozrieť. Viem, že FIA skúma možnosti, čo by sa s tým dalo v budúcnosti spraviť, pretože všetci s tým bojujú,” pokračoval Leclerc.
Samozrejme, čím má pohonná jednotka viac výkonu k dobru a čím je lepší jej manažment energie, tým sú menšie problémy, ktoré opisuje. “Ja som bol so svojím kolom veľmi spokojný. Vo ôsmej zákrute mi to trochu ustrelilo, ale na zvyšok kola to nemalo žiadny dopad z hľadiska pohonnej jednotky.”
Ak Leclerc v danej zákrute po šmyku nič nezískal a uvoľnením plynového pedála ušetril niečo v batérii, algoritmus pohonnej jednotky nemusel nič upravovať a v podstate skopíroval predchádzajúce pomalšie kolo, keď na rovinke nebolo treba kompenzovať extra výdavky energie z batérií.
Ak sa v minulosti hovorilo o tom, že o hlavnú časť úspechu sa stará len monopost a pilot nedokáže byť rozdielovým prvkom, dnes to azda platí dvojnásobne. Leclerc dostal otázku, či má pocit, že v týchto autách nemôže ukázať svoj skutočný talent a jazdecké zručnosti.
“Povedať to takto by vyznelo trochu arogantne, ale myslím si, že v tretej časti kvalifikácie z toho nikto nemá dobrý pocit,” zamyslel sa Leclerc. “Chceme ísť s autami na hranu, no keď sa začnete hrať s limitom, nedoplatíte na to len menším šmykom, ale trojnásobok toho zaplatíte na rovinke. Je to veľmi frustrujúce.”
“Kvalifikácia je o tom, aby sme našli ten limit a hrali sa s limitom. Keď sa ním hráte teraz, na rovinkách vás to zničí,” ozrejmil. “Musíte sa držať pod ním, čo je umenie samo osebe. Jazdci sa musia aj tak postarať o ten rozdiel, ale je to menšia odmena pre tých, ktorí sú ochotní ísť za hranu. V Q3 sa to väčšinou vypláca, ale nie s týmito autami.”
