Sledovanie pretekov z kokpitu? Úžasný zážitok! | Magazín F1 - F1online.sk

Sledovanie pretekov z kokpitu? Úžasný zážitok!

Onboard Daniel Ricciardo
zdroj: FOM

Sledovanie celých pretekov len z pohľadu kamery zabudovanej v aute je úžasný zážitok. Poskytuje vynikajúci pocit perspektívy, ktorý sa pri televíznom prenose s množstvom kamier a áut rútiacich sa za sebou stráca.

Pohľad na preteky z kokpitu jediného auta vám umožní skutočne spoznať, čo znamená byť automobilovým pretekárom: uchopenie volantu, palubná doska, trať a pohľad do spätného zrkadla na predbiehajúce alebo predbiehané autá, pocit izolovanosti, sústredenosť a rozhodnosť, nevyhnutné na dosiahnutie víťazstva…

Takto to opisuje v knihe Umenie pretekať v daždi americký autor Garth Stein. Sám v mladosti pretekal, až kým počas jazdy v daždi neutrpel vážne zranenie v dôsledku dopravnej nehody. Začal písať a jeho kniha sa stala svetovým bestsellerom: preložili ju do 36 jazykov, predalo sa 6 miliónov výtlačkov, v rebríčku bestsellerov The New York Times sa držala rekordné 3 roky a vznikol podľa nej aj film.

Teraz vyšla v novom slovenskom vydaní a ako povedal športový moderátor a komentátor Števo Eisele, „túto knihu si fanúšikovia motorizmu vychutnajú, pretože prináša množstvo vychytávok z motoršportu“.

IKAR

Mimochodom, viete aké je to umenie pretekať v daždi? Ako sa jazdí na mokrej vozovke s monopostom?

„Celkom zľahka. Akoby si mal na pedáloch vajcové škrupiny a nechcel si ich rozpučiť,“ hovorí postava z knihy, jazdec Denny. „Tak sa jazdí v daždi.“

Umenie pretekať v daždi je pútavý príbeh psa Enza, ktorý cez svojho pána, automobilového pretekára Dennyho Swifta, skúma komplikovaný svet ľudí. Zistí, že v živote, podobne ako pri pretekoch, nemusí byť najvyššia rýchlosť automaticky zárukou víťazstva.

Kniha vychádza práve v týchto dňoch, tak si ju môžete objednať TU.

Umenie pretekať v daždi

Máme pre vás zopár úryvkov z knihy, ktoré určite zaujmú každého fanúšika motoršportu:

  • Vynikajúci šampión Julian SabellaRosa raz povedal: „Počas pretekov moja myseľ a telo reagujú a spolupracujú tak rýchlo a dokonale, že musím dávať pozor, aby som nerozmýšľal, inak určite urobím chybu.“
  • Hovorí sa, že pri automobilovom pretekaní ide auto tam, kam smerujú pretekárove oči. Ak pretekár, ktorému sa neovládateľne roztočí auto, nevie odtrhnúť oči od steny, určite do nej narazí; pretekár, ktorý nespustí oči z trate, keď cíti, že pneumatiky sa mu vymykajú spod kontroly, znova získa vládu na svojím vozom.
  • Pravidlo pretekania znie: Nijaké preteky sa nevyhrávajú v prvej zákrute; mnohé sa tam však prehrávajú.
  • Keď havaruješ, zbytočne sa hneváš na druhého účastníka havárie. Musíš sledovať pretekárov okolo seba, postrehnúť ich zručnosť, sebavedomie, úroveň agresívnosti a prispôsobiť tomu jazdu. Spoznávaj svojich súperov. Každý prípadný problém si zapríčinil sám, lebo si zodpovedný za vlastnú pozíciu aj za to, čo na nej robíš.
  • Skutočný hrdina má chyby. Skutočnou skúškou šampióna nie je to, či dokáže zvíťaziť, ale či vie na ceste k víťazstvu prekonať prekážky – podľa možnosti stanovené osobne. Hrdina bez chyby nie je zaujímavý pre diváka ani pre svet, veď ten je napokon celý založený na konfliktoch a protikladoch, neovládateľnom nutkaní potýkať sa s nepoddajnými objektmi. To je jeden z dôvodov, prečo Michael Schumacher, bezpochyby jeden z najtalentovanejších pretekárov Formuly 1 všetkých čias, víťaz viacerých pretekov, víťaz viacerých šampionátov, držiteľ viacerých vedúcich štartovných pozícií než ktorýkoľvek iný pretekár Formuly 1 v dejinách, sa prekvapivo často objavuje na zoznamoch tých menej obľúbených jazdcov medzi fanúšikmi.
  • Tempo a zúrivosť rýchlostných pretekov sú obrovské. Stratégia a zručnosť v pretekoch na päťsto míľ sú obdivuhodné. Ale pre skutočných pretekárov je pravou skúškou enduro. Osemhodinové, dvanásťhodinové. Dvadsaťštyrihodinové. Dokonca aj dvadsaťpäťhodinové.
    Predstavím vám jedno zo zabudnutých mien v dejinách automobilového pretekania: Luigiho Chinettiho. Chinetti bol neúnavný jazdec. Zúčastnil sa na všetkých automobilových pretekoch v Le Mans od roku 1932 do roku 1953. Stal sa známy predovšetkým ako prvý víťaz tímu Ferrari v 24-hodinovke v Le Mans v roku 1949. Z tých dvadsiatich štyroch hodín Chinetti sedel za volantom viac než dvadsaťtri a pol hodiny. Na dvadsať minút odovzdal volant svojmu tímovému kolegovi a majiteľovi auta Petrovi Mitchellovi-Thompsonovi, barónovi zo Škótska. To je všetko. Chinetti jazdil takmer celé dvadsaťštyrihodinové preteky okrem spomínaných dvadsiatich minút. A vyhral. Brilantný jazdec, mechanik a podnikateľ Luigi Chinetti neskôr presvedčil výrobcov Ferrari, aby začali predávať svoje autá v Spojených štátoch, a navyše ich presvedčil, aby ho poverili prvým – a nadlho jediným – obchodným zastúpením na predaj áut Ferrari v krajine. Predával drahé červené autá veľmi bohatým ľuďom, a tí za svoje hračky platili veľmi vysoké sumy. Chinetti držal zoznam svojich zákazníkov v tajnosti a vyhýbal sa okázalému vystavovaniu bohatstva. Luigi Chinetti bol veľký človek. Múdry, šikovný, vynachádzavý.
  • O automobilových pretekároch sa často hovorí, že sú sebeckí a samoľúbi. Ja osobne som ich pokladal za egoistov. Mýlil som sa. Ak sa máte stať šampiónom, musíte sa povzniesť nad vlastné ja. Musíte sa stať súčasťou celku. Musíte sa oddať pretekom.

Ak milujete F1 a motoršport všeobecne, odporúčame novinku Umenie pretekať v daždi amerického autora Gartha Steina. Chytí vás automobilové pozadie a partnerke môžete knihu podstrčiť tiež: je tam nádherná linka so psom Enzom a vaše polovičky oveľa lepšie pochopia, prečo tak milujete preteky a dokážete pri ich sledovaní presedieť aj hodiny.

Milan Buno, knižný publicista

Kniha vychádza práve v týchto dňoch a už je možné si ju objednať na stránke https://www.martinus.sk/?uItem=841007

Tento článok vznikol v spolupráci s vydavateľstvom IKAR.

Možno vás zaujme