Russell a Hamilton chceli na simulátor posadiť inžiniera, zakázali im to pre BOZP
Éra monopostov, ktorá do Formuly 1 vrátila prísavný efekt, sa pomaly končí, a tak môžeme začať bilancovať. Piloti s hodnotením posledných štyroch sezón neotáľajú a delia sa o svoje názory, ktoré sa v jednej veci vzácne zhodujú: jazdiť v súčasných monopostoch má od pohodlia veľmi ďaleko.
Fernando Alonso, Max Verstappen a teraz už aj George Russell sa pridáva k partii jazdcov, ktorá na súčasné autá nebude spomínať len v dobrom. Všetci si totiž zažili agresívne poskakovanie a s tým spojené bolesti chrbtice či podľa Verstappena aj nôh. Prísavný efekt tak zanechá stopy nielen v mysli pilotov, ale o pár rokov sa im zrejme pripomenie aj bolesťami pohybového aparátu.
Až postupom času sa poskakovanie podarilo dostať pod kontrolu, no v roku 2022 bola situácia kritická. Mercedes bol jedným z tímov, ktoré boli týmto fenoménom postihnuté najviac. George Russell a Lewis Hamilton svoje dojmy z jazdy opisovali inžinierom a konštruktérom, no ako sa hovorí, lepšie je raz zažiť ako stokrát počuť.
Jedného z inžinierov sa teda pokúsili dostať na simulátor, ktorý verne simuluje aj sily pôsobiace na pilota, aby na vlastnej koži pocítil, ako agresívne poskakoval monopost strieborných šípov. Z obavy o bezpečnosť to však Mercedes zatrhol.
“Ak mám byť úprimný, sú to brutálne autá,” vyhlásil George Russell. “V továrni máme testovací modul, ktorý dokáže spätne simulovať prejazd celého kola, spätne simuluje pohyby zavesenia z pohľadu šasi.”
“S Lewisom sme naň chceli posadiť jedného z konštruktérov nášho auta, aby si takto zažil jazdu v Baku aj to, aké agresívne tam bolo poskakovanie auta. Náš manažér BOZP nám však povedal, že je to príliš nebezpečné! To vám dá istú perspektívu,” prezradil britský jazdec.
V budúcom roku sa bude stále využívať prísavný efekt, ale už v oveľa menšej miere. Poskakovanie by malo zmiznúť, s ním aj príliš tuhé nastavenie monopostu a motivácia totálne minimalizovať svetlú výšku. V roku 2026 pôjde opäť viac o balans medzi mechanickým gripom a aerodynamickým prítlakom.
Piloti si vydýchnu, že si už nezopakujú niektoré bolestivé zážitky z posledných rokov, napríklad aj z Las Vegas. “Jazdíme v aute asi hodinu a pol, celí sme vytrasení, cítite chrbát, celé telo aj oči. Spomínam si na prvý rok, keď sme prišli do Vegas. Auto tak tvrdo narážalo na trať, že som ani nevidel tabule v brzdnej zóne.”
“Šiel som pritom rýchlosťou 380 km/h, no skrátka som nič nevidel. Bavil som sa o tom s niekoľkými jazdcami a polovica štartového poľa bola na tom rovnako, takže áno, som rád, že sa týchto áut zbavíme,” zhrnul svoj pohľad Russell.
