Pérez: Veľakrát som rozmýšľal, že s motoršportom skončím

Pokúsiť sa spraviť kariéru v motoršporte je riziko. Nároky sú obrovské, finančné náklady ešte väčšie a nič sa nezaobíde bez obetovania sa. Mexický pretekár aj preto počas svojej kariéry viackrát uvažoval o tom, že sa radšej vráti k normálnemu životu.

Sergio Pérez sa do Európy presťahoval ako pätnásťročný. Vedel, že ak chce uspieť v nabitej konkurencii, musí byť v srdci motoršportového sveta. A tak sa v roku 2005 prihlásil do šampionátu Formula BMW.

Šesť rokov Pérezovi trvalo, kým sa konečne vyšplhal až do Formuly 1. Po turbulentnej sezóne 2020 je jasné, že v nej strávi i jedenásty rok v rade. Rok, ktorý by mal byť preňho najúspešnejší. Bude totižto pôsobiť v Red Bulle Racing, ktorý má len tie najvyššie ambície, čo sa o tímoch, v ktorých pretekal v minulosti, povedať určite nedalo. Ani McLaren si v roku 2013 nedával za cieľ zisk titulu.

Nebyť odhodlania, trpezlivosti, oddanosti Formule 1 a podpory jeho rodiny, Pérez dnes v Red Bulle nemusel byť. “Mnohokrát som pomýšľal na to, že skončím,” zdôveril sa Sergio Pérez v podcaste Talking Bull z dielne Red Bullu.

V mladosti mu robilo problémy i odlúčenie od domova. “Keď som prišiel do Formuly BMW do Nemecka, tak sme sa na dvoch pretekoch objavili spolu s Formulou 1. Vtedy som si pomyslel, že to je skvelé, budem pretekať popri Formule 1, skamarátim sa so všetkými pilotmi Formuly 1. Bude to skvelá zábava.”

“Keď som sa tam objavil, veľmi rýchlo som zistil, že to funguje úplne inak. Všetko bolo veľmi tiché, žil som vo veľmi malej dedinke. Nechal som za sebou celé moje detstvo, priateľov, rodinu. Z kultúrneho pohľadu je Nemecko úplne inde ako Mexiko.”

“Zrazu som žil úplne iný život, všetko som riešil sám. Veľakrát som si pomyslel, že Formula 1 je príliš ďaleko, že by som sa mal vrátiť domov a žiť normálny život. Bola to tá podpora zo strany mojej rodiny, ktorá ma tu udržala. V tom čase ma tu držalo odhodlanie,” spomína Pérez.

Takmer desať rokov od Pérezových debutových pretekov prišlo aj premiérové víťazstvo. Mexičan začal písať novú kapitolu. Nebyť podpory jeho rodiny, nikdy by na VC Sachíru na víťazný stupienok nevykročil.

“Keď o tom rozmýšľam teraz, je ťažké si predstaviť, že by som toto dovoliť robiť môjmu synovi,” dodáva Pérez, dnes už dvojnásobný otec. “Moja rodina a moja mama ma veľmi podporovali. Tiež môj otec, zvyšok rodiny — bol to rodinný projekt. Ľudia si mysleli, že sme šialení. Myslím si, že sme aj boli.”