Haas má s autom veľké problémy: Mysleli sme si, že máme nejakú poruchu

Šéf Haasu Ajao Komacu v januári hovoril o tom, že šieste miesto americkej stajne nepovažuje za jej maximálny strop. Chcel, aby sa jeho tím konzistentne usadil na čele stredu poľa. Po absolútne katastrofálnom víkende v Melbourne však už teraz môžeme povedať, že sa mu to nepodarí.

Esteban Ocon a Ollie Bearman v Austrálii síce ustáli náročné podmienky a dorazili do cieľa, ale skončili beznádejne poslední. Obaja mali problémy so svojimi autami, najmä v rýchlych zákrutách, ktoré sa nepodarilo vyriešiť ani po troch tréningoch. Najväčšiu stratu naberal Haas v rýchlej dvojzákrute 9-10.

“Nemyslím si, že to bola jednorazová záležitosť,” povedal sklamaný Ajao Komacu. “Bolo to veľké prekvapenie, pretože sme to na základe bahrajnských testov vôbec nečakali. Testy v Bahrajne neboli dokonalé, ale nečakali sme, že to bude až také zlé, ako sa ukázalo v Melbourne.”

Inžinierom bolo od prvého kola jasné, že niečo nie je v poriadku. “V úvodnom tréningu auto vyletelo z trate v úplne prvom ostrom kole. Myslel som si, že sa na ňom niečo pokazilo alebo je úplne zle nastavené. Potom sme sa zhodli na tom, že nič nie je pokazené a máme veľký problém.”

“Bolo to veľmi jasné v rýchlych sekciách, v deviatej a desiatej zákrute. Intenzívne sme pracovali na tom, aby sme sa v tých zákrutách zlepšili za cenu straty rýchlosti v pomalých sekciách. V pomalých zákrutách je to OK, nie je to žiadne terno, ale v porovnaní s deviatou a desiatou zákrutou je to ako noc a deň. Do prvej časti kvalifikácie sa nám podarilo zvládnuť deviatu zákrutu celkom slušne, ale v desiatej sme boli totálne mimo,” pokrútil hlavou nástupca Günthera Steinera. “Chápeme prečo, ale s našimi problémami to nedokážeme vyriešiť vo všetkých zákrutách naraz. Aspoň sme počas víkendu urobili tie správne kroky.”

V desiatej zákrute beznádejne najhorší

Haas na predsezónnych testoch spravil jednu chybu — absolvoval len minimum kvalifikačných simulácií s prázdnou nádržou. Inžinieri boli so správaním auta relatívne spokojní, keď bolo auto zaťažené desiatkami kilogramov paliva a predpokladali, že keď bude ľahšie, automaticky sa prebudí.

Namiesto konkurencieschopných časov však inžinieri sledovali boj jazdca s monopostom. V spomínanej kombinácii zákrut strácali Ocon s Bearmanom tri až štyri desatiny sekundy. V kvalifikácii sa situácia mierne zlepšila, ale Ocon bol v apexe desiatej zákruty stále o 10 km/h pomalší ako stred poľa. Tento deficit si preniesol aj na nasledujúcu rovinku.

Kameňom úrazu nemá byť nedostatok prítlaku. Opäť sa vrátil problém, ktorý v minulých sezónach trápil aj Mercedes či Red Bull — nejde o to, koľko prítlaku má monopost, ale koľko z neho tím vie využiť, aby bolo auto ešte ovládateľné.

“Desiata zákruta to celkom odhalila. V zákrute na auto pôsobí silná kompresia. V mieste prechodu medzi deviatou a desiatou zákrutou sme však boli stratení. Ide o kombináciu aerodynamickej oscilácie a charakteristík prítlaku v zadnej časti. Ak by vás trápila len jedna vec, prežili by ste to. Keď však takto skombinujete dva problémy, v aute sa zrazu jazdí veľmi ťažko,” ozrejmil podstatu problému Komacu.

Haas sa za 12 mesiacov takpovediac nikam neposunul. “V desiatej zákrute dokáže pilot využiť rovnako veľa prítlaku ako v Melbourne 2024. Myslím to vážne. Platí to, aj keď výkon vo veternom tuneli ukazuje, že by sme mali byť oveľa rýchlejší. Nedokážete to však využiť. Toto budeme musieť vyriešiť.”

Aj Ocon si sype popol na hlavu

Ak sú problémy Haasu také rozsiahle, ako to, že sa v Bahrajne vôbec neprejavili? Aj na toto má Komacu odpoveď. “Dvanásta zákruta v Bahrajne vykazuje rovnaké charakteristiky, no problém je v tom, že sa ňou ide naplno. Nie je to ani zákruta.”

“Esteban si to tiež vyčíta a hovorí: ‘Chlapci, mal som vás na to viac upozorňovať, ale v tej zákrute sme neprichádzali o čas, tak som o tom nevravel. V Melbourne však cítim to isté, tie charakteristiky z dvanástej zákruty.’ Uniklo nám to. Vedeli sme, že dochádza k aerodynamickej oscilácii, ale snažili sme sa cez to dostať. Mysleli sme si, že sme našli riešenie, ktoré bolo v Bahrajne v skutočnosti konkurencieschopné, a potom sme sa koncentrovali na jazdy s polovičnou až plnou nádržou,” pokračoval japonský inžinier.

“Keby sme vedeli, že taký problém budeme mať v Melbourne, určite by sme toho odjazdili viac s prázdnou nádržou a bez DRS, pretože vtedy sú problémy najvýraznejšie. Pravdupovediac to však pre nás v Melbourne bolo prekvapenie,” povzdychol si Komacu.

Šéf Haasu priznáva, že v tíme počas zimy neodviedli dobrú prácu. Nič im však neodhalil veterný tunel ani počítačové simulácie CFD. Komacu považuje za pozitívny aspoň fakt, že na to inžinieri prišli tak skoro a nie po siedmich veľkých cenách. V každom prípade rýchlu nápravu nikto nečaká. “Niekoľko pretekov nebudeme vidieť riešenie — je to dosť závažné.”