Nezapínať vysielačku a nenadávať chce viac energie, než potrebuje môj krk, smeje sa Cunoda

Júki Cunoda sa hlavne v začiatkoch svojej kariéry stal známym pre svoje plamenné prejavy vo vysielačke. V poslednom období nie je tento problém taký vypuklý, aj keď si dobre pamätáme, čo sa stalo na prvých pretekoch sezóny v Bahrajne. Keď bol šéfom japonského mladíka Franz Tost, radil mu, že môže pokojne vrieskať a nadávať, ale nech pred tým nezapína vysielačku. To je však podľa Cunodu ešte väčší problém než nenadávať.

Jazdec si môže do helmy nadávať koľko chce, ale až keď pred tým zapne vysielačku, tak ho bude počuť nielen jeho inžinier, ale tiež celý svet. Išlo o jednu z najdôležitejších oblastí, na ktorých potreboval pracovať japonský pretekár. Aj keď to príliš nesúvisí s rýchlosťou, pôsobilo to veľmi zlým dojmom nielen preňho, ale tiež pre celý tím.

„Určite to musím zlepšiť a sústredím sa hlavne na sebakontrolu,“ povedal médiám Cunoda. Aj keď v Bahrajne strácal Japonec nervy, v Saudskej Arábii zvládol pochybnú taktiku Kevina Magnussena s gráciou. Niet pochýb, že ho premáhala frustrácia, ale tentokrát zostal pokojný a vo vysielačke nevrieskal.

„Som veľmi spokojný s tým, ako som zvládol tú situáciu,“ hovorí s úsmevom Júki. „Asi je pre mňa normálne, aby som zapol vysielačku a povedal niečo typicky svoje. Zároveň sa však chcem zmeniť. Preto som rád, že som to mohol trochu dokázať a urobiť ten prvý krok.“

Japonsky pretekár však jedným dychom dodáva, že ticho vo vysielačke ešte neznamená, že sa mu okrem nenadávania podarilo aj upokojiť. „Samozrejme, že pokračovať takto je vždy ťažšie, ale presne o to sa pokúšam a to musím urobiť. Určite to nebolo ľahké. Aj pod prilbou som si šialene hrýzol do jazyka,“ povedal Cunoda.

Rada nezapínať pred nadávaním vysielačku vraj tiež nepomohla. Japonec priznáva, že keď sa nemôže vykričať do celého sveta, jednoducho to nemá potrebný efekt. Sám hovorí, že nezapínať vysielačku je ešte ťažšie, než udržať v zákrutách hlavu vzpriamenú.

„Nevedel som, že nezapínanie vysielačky si odo mňa vyžiada toľko energie. Potrebujem jej na to viac než na udržanie krku pri preťaženiach v zákrutách. Som si istý, že bude trvať dlhšie, kým si na to tak trochu zvyknem, ale aspoň niečo sa mi podarilo a dúfam, že takto to bude pokračovať,“ povedal s nádejou Cunoda.