Brundle o Alonsovej hre nepochybuje: Potom si nasadil svätožiaru a vybral sa za komisármi
Fernando Alonso nie je z tých, ktorí sa vzdávajú. Počas svojej kariéry už nejedenkrát ukázal, že jeho jazdecký arzenál je väčší ako arzenál súperov. V Melbourne si však vzal do rúk zbraň hromadného ničenia, ktorá nie je celkom v súlade s medzinárodnými dohovormi. Martin Brundle o jeho úmysle použiť ju nepochybuje.
S dvadsaťsekundovým trestom nesúhlasil Fernando Alonso ani celý Aston Martin. Keďže však pri skúmaní incidentu nenašli žiadne nové dôkazy, požiadať o preskúmanie rozhodnutia nemohli. Výsledky tak zostávajú v platnosti, no úvahy o Alonsových úmysloch sa nestratili.
Martin Brundle sa nad incidentom zamyslel vo svojom stĺpčeku pre Sky Sports. “Alonso vo vysielačke tvrdil, že má akési problémy s plynom, čo mal byť dôvod jeho neštandardne pomalého prejazdu cez šiestu zákrutu. Russell, samozrejme, šiel naplno, aby si na nasledujúcich dvoch rovinkách udržal DRS. Navyše do zákruty nikdy nevchádzate uberajúc plyn pre prípad, že by jazdec pred vami nečakane začal spomaľovať. Ak to urobíte, nie ste pretekár,” podotýka britský komentátor, podľa ktorého sa od Russella nemohlo čakať, že sto metrov pred brzdnou zónou okamžite zabrzdí po nečakanom manévri.
Bývalý pretekár pokračoval s nádychom sarkazmu. “Alonso si nasadil svoju svätožiaru a vybral sa za komisármi, ktorým vysvetľoval, že chcel šiestu zákrutu prejsť inak v prospech vyššej rýchlosti na výjazde. Súčasťou toho bolo aj spomaľovanie o sto metrov skôr, pohladkanie brzdy a dokonca podradenie.”
“Presne toto zaskočilo Russella,” myslí si Brundle, ktorý vzápätí zalovil v pamäti. “Alonsa sme už videli spraviť niečo také na Nürburgringu v roku 2003 proti Davidovi Coulthardovi, keď hral podľa rovnakých pravidiel. Rozdielom je to, že tentoraz bola spôsobená obrovská škoda tímu, ktorý figuruje na jeho zozname prianí.”
Fanúšikovia pamätajúci predchádzajúce generácie si možno na bitku Fernanda Alonsa a Davida Coultharda z VC Európy 2003 ešte spomínajú. Vtedy sa Španiel pokúsil vybrzdiť svojho súpera viackrát, až to napokon dopadlo odstúpením pilota McLarenu.
Španiel sa vtedy obhajoval problémami s monopostom podobne, ako to naznačil aj krátko po Russellovej nehode. Pred komisármi však o problémoch s autom nepadlo ani slovo, namiesto toho Alonso siahol po inom vysvetlení; skrátka chcel zvoliť iný prejazd. To predsa nesmie byť zakázané, no nie?
“Okrem citovania iných impozantných a čistých súbojov z poslednej dekády bola Alonsova obrana založená na tom, že zmeniť stopu či obetovať rýchlosť na vjazde do zákruty v prospech lepšieho výjazdu je súčasťou pretekárskeho umenia, a že Russellovu nehodu spôsobil charakter štrkovej výbehovej zóny. Okrem toho vraj pilot nemôže niesť zodpovednosť za to, aby každé kolo prešiel identicky, zatiaľ čo manažuje mnohé ďalšie premenné,” pripomenul Alonsovu obhajobu.
Brundla však nepresvedčila. “Ja osobne vôbec nepochybujem o tom, že Alonso sa pokúšal rozhodiť dychtivého Russella, ktorý sa rútil do úseku, kde sa jasne dá predbiehať. Pochybujem však, že pre jazdca Mercedesu zamýšľal taký drsný výsledok.”
