Z nehody Aitkena s Ghiottom sa musíme čo najrýchlejšie poučiť | Magazín F1 - F1online.sk

Z nehody Aitkena s Ghiottom sa musíme čo najrýchlejšie poučiť

Vrak monopostu Lucu Ghiotta
zdroj: FOM

Nehoda, pri ktorej tuhla krv v žilách. Súboj koleso na koleso v rýchlosti 250 kilometrov za hodinu v náročnej tretej zákrute okruhu v Soči. Po kontakte Jacka Aitkena s Lucom Ghiottom skončili obaja piloti v bariére, druhý menovaný dokonca v plameňoch.

Obaja našťastie vystúpili rýchlo a bez zranení. Stále tu však zostáva niekoľko „keby“. Riaditeľ pretekov Michael Masi síce povedal, že FIA sa zakaždým na všetko pozrie, nejakej konštruktívnej reakcie sme sa však nedočkali od žiadneho z kompetentných. Verejnosť však otázky kladie. Niektorí ukazujú prstom na stále málo preverené osemnásťpalcové pneumatiky (sám Aitken označil ako príčinu nehody defekt), ďalší kritizujú pomalý zásah maršalov, iní zas na slabiny Tecpro bariér. Hlasno sa ozval napríklad renomovaný analytik portálu The Race, Gary Anderson.

Ten upozorňuje najmä na skutočnosť, že oba monoposty sa dostali pod Tecpro bariéru, čím sa otvára možný katastrofický scenár. Ak by totiž bariéra zostala „visieť“ nad hlavou niektorého z pilotov, ten by (aj vďaka svätožiare) zostal zakliesnený v kokpite bez únikovej cesty. To v prípade Ghiotta, ktorého auto po nehode začalo horieť, predstavuje katastrofický scenár.

„Šťastnejšou časťou celej nehody je, že Tecpro bariéry nezostali navrchu jedného z áut, pretože v danej situácii a so svätožiarou nad hlavou, by mohol jazdec prísť o únikovú cestu,“ píše Anderson, ktorý zároveň spochybňuje prácu maršalov. Tí mali podľa neho zareagovať oveľa rýchlejšie.

„Musím povedať, že reakcia maršalov na vzniknutý požiar bola pomalá. V podstate nechali auto zhorieť na uhlík, než konečne zasiahli. Možno to bolo spôsobené aj tým, že kvôli COVID-u je na okruhoch maršalov menej,“ dodal Anderson.

Riaditeľ pretekov Michael Masi však nesúhlasí: „Dostali sa tam pomerne rýchlo. Nehoda sa odohrala v mieste, ktoré je pomerne ďaleko od dvoch najbližších postov traťových maršalov. Nechcel by som utekať s hasiacim prístrojom asi 150 metrov alebo tak nejak.“

„Akonáhle boli preteky prerušené a všetky autá prešli okolo miesta incidentu, tak sme mohli vidieť aj maršalov z opačnej strany trate, ako tam pribehli. Áno, vidieť plamene nie je nikdy dobré, najdôležitejšie je, že obaja piloti vyviazli bez zranení,“ dodal Masi.

„V tom, že bolo skvelé vidieť, ako obaja jazdci vyviazli v poriadku, má Masi pravdu. Som však veľmi znepokojený tým, ako sa obe autá mohli dostať pod Tecpro bariéru,“ hovorí Anderson.

„Toto je príklad nehody, pri ktorej sa auto dostane pod ochrannú bariéru. Môže sa to ľahko stať, ale s horšími následkami. Predstavte si podobnú nehodu, ale s jedným autom pod druhým a ešte k tomu všetkému v plameňoch. To je ten úplne najhorší scenár.“

„Tecpro bariéra je bezpečný vankúš, ktorý pohltí náraz, ale len ak sa nedostanete pod ňu,“ povedal Anderson, ktorý bol v roku 1973 v Zandvoorte a spomenul si na desivú smrť Rogera Williamsona. Tieto dve nehody síce porovnávať nechce, no pripomína, že aj v roku 2020 môžeme byť svedkami tragickej kombinácie ohňa a pilota zaseknutého v kokpite.

Možno vás zaujme

Komentáre