Montezemolo: Šéfom Ferrari som sa stal ako 25-ročný po telefonáte do talianskeho rádia
Dnes, 14. augusta, si pripomíname jedno smutné výročie. Presne pred 35 rokmi tento svet navždy opustil Enzo Ferrari. Legendárny „Drake“ alebo „Starý Muž“, za sebou zanechal obrovský odkaz a jeho značka patrí k najväčším legendám nielen sveta automobilizmu. Na svojho starého šéfa si v rozhovore pre talianske médiá zaspomínal aj Luca di Montezemolo.
Nie je ľahké predstaviť si Ferrari na kolenách. Aj keď pretekársky tím dlho čaká na veľký úspech, od krachu alebo zániku je veľmi ďaleko. V 60. a 70. rokoch tomu však bolo inak. Podobne ako mnohokrát predtým aj potom však Scuderia našla svojich záchrancov, v tomto prípade to boli Luca di Montezemolo, Mauro Forghieri a Niki Lauda. Málo sa však vie, ako sa prvému menovanému vlastne podarilo získať prácu u veľkého Enza.
„Ľudia si myslia, že som prišiel na odporúčanie Agnelliho,“ povedal Montezemolo pre Quotidiano Nazionale. „V skutočnosti však bol dôvodom môj telefonát do rádia Rai. Ferrari sa vtedy nedarilo a Enzo čelil veľkej kritike a niekedy aj urážkam. Bol som mladý fanúšik a zavolal som tam, aby som ho bránil. On to počul, zatelefonoval mi a ponúkol funkciu šéfa, aj keď v tom čase bola táto práca prekliatím. Mal som len 25 rokov a žiadne skúsenosti. Enzo bol naozaj veľmi prezieravý a odvážny.“
Krátko po jeho angažovaní sa Ferrari dočkalo úspechu a titulov, aj keď Montezemolo to určite nedokázal sám s holými rukami. Potreboval k tomu hlavne špičkového technického riaditeľa (Maura Forghieriho) a špičkového jazdca (Nikiho Laudu).
„Mauro mi strašne chýba. Nebol to iba inžinier, ale hotový génius. Dovoľte mi tiež vyzdvihnúť Enzovho syna Piera, ktorého mám takisto veľmi rád. Zažili sme spolu skvelé chvíle,“ hovorí Luca, ktorý tiež dostal otázku ohľadne voľby Laudu.
„V skutočnosti bol Enzovou prvou voľbou na sezónu 1974 Francúz Jean-Pierre Jarier. V tíme sme však už mali Regazzoniho a Clay nám poradil, aby sme stavili na jeho bývalého tímového kolegu z BRM,“ hovorí Montezemolo.
Švajčiarsky pretekár tak v podstate priviedol do tímu vlastného premožiteľa. „Čo na to povedať? Niki bol fenomenálny a rýchlejší,“ povedal legendárny „Avvocato“, teda právnik, ako ho prezývali zamestnanci Ferrari.
Čo by dnes asi Enzo povedal, keby vedel, že akcie jeho značky majú vyššiu hodnotu ako Peugeot, Citroen, Opel, Fiat a Chrysler dokopy? „Bol by spokojný, aj keď ho nič ako dividendy nikdy nezaujímali. Zaujímal sa len o budúcnosť továrne. Aj jeho dohoda s Giannim Agnellim mala v prvom rade garantovať budúcnosť značky, zamestnancov a dodávateľov,“ odpovedal Montezemolo.
„Enzo Ferrari bol jedným z mála talianskych šampiónov 20. storočia. Mal som v živote veľké šťastie, že som ho mohol poznať osobne,“ hovorí Montezemolo. „Vystúpil až na vrchol sveta, ale vždy zostal verný svojim koreňom a svojej krajine.“
„Enzo ma toho veľa naučil, nikdy sa neuspokojil a po víťazstve okamžite začal myslieť na ďalšie preteky. Pracovať s ním bolo náročné, napríklad nenávidel dovolenky a aj v auguste ma chcel v kancelárii. Nedokázal vystáť, keď niekto odišiel na prázdniny,“ dodal Luca.
