logo F1online.sk

Prečo si Scuderia vybrala Carlosa Sainza?

Carlos Sainz
© McLaren
Matúš Pavlík
Matúš Pavlík14. 5. 2020

V tomto týždni sa nám prestupový kolotoč naozaj poriadne roztočil. Domino efekt odštartoval ohlásený koniec Sebastiana Vettela vo Ferrari. V Maranelle neváhali a zakrátko ohlásili aj meno jeho nástupcu. Stal sa ním Carlos Sainz.

Rodák z Madridu patril posledný rok k horúcim kandidátom na sedačku v niektorom z top tímov. Jeho výkony v poslednej sezóne vzbudili záujem o tohto dlho prehliadaného Španiela. Ten napriek mladému veku patrí k pomerne ostrieľaným borcom, na konte má viac ako stovku veľkých cien, po väčšinu času však unikal svetlám reflektorov.

Prvé tri sezóny odjazdil v Toro Rosso, kde najprv podľahol Maxovi Verstappenovi, potom si dvakrát presvedčivo poradil s Daniilom Kvjatom. Anabáza vo Faenze je však zahalená rúškom tajomstva. Vraj si vôbec nesadol s Helmutom Markom, ktorý ho údajne dosť „dusil“. Hovorilo sa aj o sporoch jeho otca Sainza seniora s Josom Verstappenom. V roku 2017 si tak Carlos veľmi prial štruktúry Red Bullu opustiť. Možnosť predviesť sa dostal v Renaulte a hoci tímovému kolegovi Nicovi Hülkenbergovi podľahol, zanechal dobrý dojem. Napriek tomu bola jeho budúcnosť v F1 opäť neistá. Francúzsky tím za veľké peniaze najal Daniela Ricciarda a Carlos chvíľu nevedel, či nejaké miesto nájde. Napokon prišla ponuka od McLarenu, ktorý pôvodne veľmi túžil práve po Ricciardovi.

A kruh udalostí sa tento týždeň úchvatne uzavrel. Usmievať sa môže Carlos, ktorý si skvelými výkonmi najmä v roku 2019, vyslúžil dvojročnú zmluvu od Scuderie, jeho nástupcom v Wokingu bude Ricciardo. Naskytá sa teda otázka, prečo práve Sainz? Prečo nie Ricciardo, Alonso alebo niekto ďalší?

„V záverečných pretekoch podával naozaj skvelé výkony a podarilo sa mu vyťažiť úplné maximum z potenciálu auta, a to napriek náročným okolnostiam,“ píše známy žurnalista portálu The Race Mark Hughes. Ten sa so svojimi kolegami „fachmanmi“ Eddom StrawomScottom Mitchellom dali dokopy desať dôvodov, prečo si Ferrari vybralo práve Sainza.

„Jeho pódium v Brazílii je skvelý lakmusový papierik. Na opotrebovaných pneumatikách by sa nikto nemohol čudovať, keby ho pohltili autá s čerstvejšími sadami. Ukázal však, že perfektne zvláda podmienky so slabou priľnavosťou, ale hlavne neurobil žiadnu chybu, ktorou by otvoril dvere súperom,“ dodal Hughes.

„Sainz je tiež veľký profík mimo auta,“ pridáva ďalší dôvod Straw. „Dobre sa prezentuje, je zhovorčivý, dostupný a vie to so sponzormi. Hovorí tiež plynulo po taliansky, čo pre Scuderiu veľmi výhodné.“

„Neexistuje snáď žiadny dobre financovaný tím, ktorý podpíše jazdca len pre jeho správanie mimo auta, no pre Ferrari ako veľkú korporáciu to predstavuje dôležitý faktor.“

Hughes tiež dodáva, že Carlos je v skutočnosti omnoho rýchlejší, než si niektorí ľudia myslia. „Je to veľmi podceňovaná súčasť jeho jazdeckých kvalít, no čísla hovoria jasnou rečou.“

„V roku 2015 (ako úplný nováčik pozn. red.) zaostal v kvalifikáciách za Maxom len o šesť stotín sekundy. V prvých štyroch víkendoch sezóny 2016, kedy ešte boli tímovými kolegami, bol dokonca o osem stotín rýchlejší, než Max. To sú naozaj minimálne rozdiely,“ hovorí Hughes.

„Vo zvyšku sezóny 2016 bol o 0,366 sekundy pred Kvjatom, ktorý v Red Bulle zaostával za Ricciardom o 0,428 sekundy. To znamená, že Daniel má oproti Carlosovi navrch len o šesť stotín. V roku 2018 hľadal v novom tíme trochu pôdu pod nohami, no v druhej polovici sezóny bol o niečo rýchlejší, než Hülkenberg.“

Ďalšou Sainzovou silnou stránkou, ktorá sa mu v Maranelle určite bude hodiť, je schopnosť vysporiadať sa s tlakom. „Red Bull ho odmietol, čo mohlo jeho kariéru zabiť. Nebol by prvým, ktorému by sa niečo také stalo,“ vyhlásil Scott Mitchell, ktorý pripomína, že Carlosa „kopli do gulí“ hneď dva veľké tímy, najprv Red Bull, potom Renault.

„Odišiel tak do McLarenu, kde jeho trpezlivosť priniesla ovocie a stal sa lídrom tímu. Sainz musel o osud svojej kariéry bojovať už niekoľkokrát a zakaždým, keď ho zrazili na kolená, dokázal opäť vstať. Zvládnuť tlak vo Ferrari a ešte k tomu na čele štartového poľa je síce úplne iná výzva, no zatiaľ dokázal čeliť všetkému, čo sa mu postavilo do cesty,“ hovorí Mitchell.

Mnohí by v kokpite Scuderie radšej videli Daniela Ricciarda, ktorý má možno povesť rýchlejšieho pilota, no iba to podľa Hughesa nestačí. Podľa jeho názoru, ak vezmeme do úvahy kompletný obraz, tak vyzerá ako lepšia voľba práve Sainz.

„V porovnaní s Ricciardom je na túto úlohu omnoho vhodnejším kandidátom. Je v skoršej fáze svojej kariéry, je o päť rokov mladší a netlačí ho čas pokiaľ ide o snahu vybojovať titul majstra sveta,“ hovorí Hughes, ktorý pripomína, že s podpísaním Ricciarda je spojené omnoho väčšie riziko zopakovania treníc z roku 2019 medzi Leclercom a Vettelom.