Ocko, nechoď preč. Vettelovi sa na konci stintu s Ferrari ťažko hľadala motivácia

Meno Sebastiana Vettela a slovo “návrat” sa v minulých rokoch viackrát objavili v jednej vete. Dnes je však definitívne jasné, že nemecký šampión sa už do Formuly 1 nevráti a jubilejné 300. preteky vo svojej kariére už nikdy neodjazdí. Môže za to viacero faktorov od straty motivácie až po rodinu, ktorá sa stala Vettelovou prioritou.

Sebastian Vettel po príchode do Ferrari našiel fontánu života. Plný elánu sa pustil do práce, no svoj veľký cieľ nedosiahol. Dvakrát mal šancu stať sa majstrom sveta, ale v oboch prípadoch sa Scuderia musela skloniť pred skvele naolejovaným strojom z Brackley.

Po týchto dvoch útokoch na titul vyprchali Vettelove majstrovské nádeje a aj jeho motivácia pokračovať. V trápiacom sa Ferrari bol podobne frustrovaný ako pred ním Fernando Alonso a po ňom zas Charles Leclerc. Na rozdiel od spomínanej dvojice sa však o ňom na verejnosti otvorene hovorilo, že už na to nemá.

Sebastian Vettel si v podcaste Beyond the Grid zaspomínal aj na tieto časy, keď sám cítil, že je za svojím kariérnym vrcholom. “Keď hovorím o sebe, asi treba rozlišovať medzi vrcholovými výkonmi a všeobecným vrcholom. Myslím si totiž, že vrcholové výkony dokážete podávať oveľa dlhšie, než trvá to obdobie vášho pretrvávajúceho vrchola výkonnosti a konzistentnosti.”

Rodák z Heppenheimu aj v kokpite Aston Martinu predviedol niekoľko vynikajúcich jázd, no už to nebol ten starý a konzistentný Vettel. Navyše čelil novej generácii. “Dnes jazdci prichádzajú veľmi dobre pripravení. Aj keď sa pozriete na nováčikov, všetci odvádzajú veľmi dobrú prácu, pretože teraz sa začína s prácou veľmi skoro a príprava je vysoko profesionálna. Vo Formule 1 sú iné nároky a je ich viac, ale asi nie je nič zlého na tom byť veľmi skoro a veľmi dobre pripravený.”

“Ja som prišiel do Formuly 1 v rokoch 2006-2007 a už v roku 2010 som vyhral prvý titul. Vtedy som bol na svojom vrchole,” pustil sa do rekapitulácie svojej kariéry. “Potom však prišiel rok 2011, keď som bol oveľa lepšie pripravený vyhrať šampionát ako v 2010. Mal som silné roky, vyhral som tituly, aj sezóna 2015 bola veľmi silná. Potom prišli roky 2017, 2018 a v sezónach 2019 a 2020 to už začalo ísť z kopca. Teraz to spokojne priznám, pretože už mi chýbal ten posledný ťah na bránu.”

Popri pretekaní sa Vettel začal zaujímať o rôzne spoločenské témy a s Lewisom Hamiltonom sa stali hlavnými aktivistami Formuly 1. Okrem toho ho doma čakala rodina, s ktorou chcel tráviť každú voľnú chvíľu. Kalendár F1 sa však neustále nafukoval a povinnosti pribúdali.

“Spomínam si, ako som v roku 2018 cestoval na prvé preteky. Nechcelo sa mi na ne ísť,” priznal Nemec. “Chcel som pretekať, to určite, ale nechcel som cestovať. Akoby sa mi už nechcelo unúvať tráviť celý deň v lietadle, a to bolo čudné.”

“Sám seba som sa pýtal, čo to vlastne vravím? Sám sebe som si však hovoril: Toto miluješ, samozrejme, že áno. Prvé preteky som vyhral a nakoplo ma to. Na ďalšie podujatie som šiel s tým, že vyhrám, ja ho vyhrám!” usmieval sa. “Vyhral som aj druhé preteky a sezóna sa rozbehla. Mal som veľmi silný rok.”

Vettel: Strašne som chcel vyhrať titul s Ferrari

Potom však prišla domáca Veľká cena Nemecka, ktorú dnes môžeme považovať za zlomový moment vo Vettelovej kariére. Vo zvyšku ročníka dokázal Lewisa Hamiltona zdolať už len dvakrát, keď vyhral Veľkú cenu Belgicka a keď obsadil druhé miesto v Mexiku. Na Okruhu bratov Rodríguezovcov však už Hamilton oslavoval svoj piaty titul.

“V roku 2019 nadišiel čas, keď deti dosť vyrástli na to, aby mi začali hovoriť: ‘Ocko, nechoď preč.’ Predtým sa na mňa vždy smutne pozeral pes, akoby vedel, že keď sa pred dverami objavil kufor, tak som mal odísť. Ťažko sa mi lúčilo so psom, ale s deťmi to je oveľa, oveľa náročnejšie,” skonštatoval Vettel.

Okrem toho misia nevyšla. Ferrari nevyužilo svoje dve najväčšie šance. “V roku 2017 sme začali veľmi dobre, no chýbali nám potrebné ingrediencie. Mercedes nás porazil aj v roku 2018. My sme boli kompletnejší, mali sme lepšie auto aj lepší balík, ale nezvládli sme to. Mercedes bol na konci sezóny silnejší a zdolal nás.”

“Sezóna 2019 bola zvláštna, pretože sme mali v pohode auto aj motor bol ozaj dobrý. Spomeňte si, o ktorom roku to hovorím,” nenápadne pripomenul motorovú kauzu Scuderie, ktorá vzápätí dostala “po prstoch” a po tajnej dohode s FIA sa v roku 2020 prepadla na šieste miesto konštruktérskeho šampionátu.

“Mali sme problém napredovať ako tím, dosiahnuť skutočný progres, najmä v druhej polovici ročníka. Verte mi, strašne som chcel vyhrať titul s Ferrari. Teraz som s tým už v pohode, ale strašne som to chcel a nevyšlo to. Povedal by som, že sezóna 2019 bola pre mňa zlomová v tom, že som začal mať pocit, že to nezvládame, nie sme dostatočne dobrí,” opisoval svoju stratu viery vo vlastný tím.

Šampión sa už zo šiesteho miesta nedokáže tešiť

Navyše na druhej strane garáže vymenil Kimiho Räikkönena mladík z akadémie Charles Leclerc, ktorý mal oveľa väčší hlad. Vettelovi to pripomenulo jeho prvé roky vo Formule 1, keď sa ešte dokázal úprimne tešiť z výsledkov, ktoré mu po štyroch tituloch prišli ako obrovské zlyhanie.

“Charles mal toľko energie a bol v celkom inej fáze svojej kariéry,” pokračoval nemecký šampión. “Úprimne, bol som už rozmaznaný. Vyhral som štyri tituly, vyhral som toľko pretekov, získal toľko pole positions, že ma zaujímali už len víťazstvá. Stal sa zo mňa taký športovec.”

Vettel chcel svoju víťaznú drogu. “Chcel som vyhrávať, chcel som držať v rukách tú najväčšiu trofej. Chcel som stáť na pódiu s vedomím, že som vyhral preteky. Chcel som zažívať tie pondelňajšie pocity, keď viete, že posledné preteky ste vyhrali vy. Tento pocit však netrvá veľmi dlho, takže musíte vyhrať zas.”

“Keď sme však s Charlesom skončili na piatom a šiestom mieste, on bol ako v siedmom nebi z piatej alebo šiestej priečky, pretože sme boli v rozdielnych fázach kariéry. Prvýkrát sedel v konkurencieschopnom aute. Vtedy som sa začal trochu trápiť,” pripúšťa s odstupom času.

Do toho prišla dlhá jarná prestávka v roku 2020, o ktorú sa postarala celosvetová pandémia. Vettel mal kopu času si uvedomiť, čo chce robiť so svojím životom a či mu vlastne stačia boje o piate a šieste miesta, keď má doma milujúcu rodinu.

“V roku 2020 sme najskôr nepretekali. Dočkal som sa fantastickej prestávky, ktorú som nikdy nemal. S rodinou som si to veľmi užíval a začal som si uvedomovať, že moje deti rastú. Začal som si uvedomovať problémy tohto sveta a ako ma ovplyvňujú. Začal som sa nad vecami zamýšľať,” prezradil, čo odštartovalo jeho aktivistickú “kariéru”.

Prečo Vettel zamieril do Aston Martinu?

Ešte predtým mal však jednu otázku interne nevyriešenú. “Povedal by som, že v tých časoch som už nebol na svojom vrchole. Keď som sa pustil do novej výzvy s Aston Martinom, hľadal som uistenie, že na to stále mám.”

“Znie to hlúpo, pretože mi bolo jasné, že to dokážem, veľakrát som to už potvrdil,” uvažoval víťaz 53 veľkých cien. “Všetci však máme v sebe túto neistotu. Majú ju všetci jazdci na rošte. Pred rokmi som sa o tom bavil s Michaelom [Schumacherom] a dokonca aj on ju mal. Keď hovorím, že ‘dokonca’, je to preto, že on je najlepší. Vyrastal som s jeho plagátmi na stenách. Bol najlepší vo všetkom, čo som si spájal s motoršportom a aj tak si bol sebou neistý. ‘Čože? Ty?’ pýtal som sa.”

“Všetci ju máme v sebe. Samozrejme, bol by som rád, keby tím napredoval rýchlejšie, ale tieto roky boli pre mňa dôležité, pretože som opäť začal byť veľmi spokojný so svojou jazdou,” vysvetlil Vettel, čo mu umožnilo sa pomaly začať lúčiť s Formulou 1 v dobrom. “Myslím si, že som podal vrcholové výkony, dokonca aj v tých neskorších fázach. Pravdepodobne to však už nebol môj celkový vrchol.”