Keď predstavenie auta nejde podľa plánu

McLaren dnes večer o 20:00 ako prvý tím predstaví monopost pre novú sezónu. Tradičný britský tím v tomto ohľade pod vedením Rona Dennisa najmä na prelome storočí udával trendy. Či už to bola veľká šou v roku 1997 s vtedy najpopulárnejšou dievčenskou skupinou Spice Girls v londýnskom Alexandra Palace, alebo odhalenie monopostu, pri ktorom si McLaren o desať rokov neskôr mohol dovoliť uzavrieť pre svoje potreby veľkú časť historického centra Valencie. Nie vždy však išlo všetko podľa plánu a vo Wokingu si pri tejto príležitosti zaspomínali na rok 1988, keď takmer zmeškali vstup do sezóny.

McLaren MP4/4 netreba fanúšikom Formuly 1 nijako zvlášť predstavovať. Štatisticky stále najdominantnejšie auto, aké kedy jazdilo na tratiach veľkých cien, doviezlo Ayrtona Sennu k prvému majstrovskému titulu, McLaren k štvrtému Poháru konštruktérov a dnes už patrí medzi ikony motoristického športu. Jeho pôrod však vôbec neprebiehal s takou ľahkosťou, s akou odkrúžili oba monoposty celú sezónu.

Všetko sa to zomlelo na konci marca 1988. Testovací tím McLarenu pod vedením Indyho Lalla išiel naplno, najskôr v predsezónnych testoch v Riu a následne v Imole. Problémom bolo, že obaja jazdci ich absolvovali s dočasnou verziou MP4/3B z roku 1987, do ktorej bol namontovaný namiesto pohonnej jednotky TAG motor od Hondy.

Monopost, ktorý bol ťažko ovládateľný, neoplýval ani prílišnou rýchlosťou. Hoci Alaina Prosta priviezol k trom víťazstvám, anglický tím sa s ním do boja o titul nezapojil. O to väčší bol hlad McLarenu po ďalších víťazstvách. Očakávania boli veľké, ale frustrácia z testovania sa stupňovala.

Medzitým sa stále čakalo na dokončenie MP4/4. Auto pre sezónu 1988 už vznikalo a bolo kompletované v novej, na svoju dobu supermodernej bohato presklenej továrni. Bola postavená na ploche 6000 m² v priemyselnom parku vo Wokingu.

McLaren sa sem presťahoval na začiatku roku 1987 z wokingskej Boundary Road, kde mal tím sídlo od svojho prevzatia Ronom Dennisom. Ten do novej továrne zaobstaral to najmodernejšie strojné a technologické zariadenie, aké bolo v tej dobe na trhu dostupné.

Posledné predsezónne testy v Imole sa konali len týždeň pred prvou veľkou cenou sezóny v Brazílii. Pocity celého tímu v posledných 24 hodinách testov boli ako na horskej dráhe. Od úplného zúfalstva cez rovnakú mieru nedôvery, až po vyslobodzujúcu úľavu.

Testovací tím totiž musel čakať až do predposledného dňa testovania, kým konečne z továrne dostal správu, že MP4/4 je pripravený na let do Talianska a že po prílete bude na letisku potrebný mikrobus. A tak dvaja šoféri nákladných áut podľa pokynov vyrazili na 45-minútovú jazdu z Imoly na bolonské letisko, zatiaľ čo zvyšok testovacieho tímu pokračoval v testoch s problémovým MP4/3B.

Na príhodu si zaspomínal Gary Wheeler, v tom čase druhý mechanik pracujúci na aute Ayrtona Sennu: „Práve sme pristáli a vystúpili z lietadla spolu s MP4/4. Spýtali sme sa vodičov, kde je nákladné auto a oni odpovedali: ‚Aké nákladné auto? Nikto od nás nežiadal nákladné auto.‘“

Do Bologne prišli na mikrobuse…

„Nastalo ohlušujúce ticho a číra hrôza,“ spomína Indy Lall. „Čo si myslíte, ako sa odtiaľto dostane auto na okruh?!“ kričal na šoférov. „Nikdy nezabudnem na ten minivan, ktorý stál na parkovisku. Bolo to niečo ako zo seriálu Starsky a Hutch.“

Nasledoval blázinec. Problémom bolo, že všetky zariadenia potrebné na zabezpečenie jazdy MP4/3B boli poprepájané v garáži s transportérom, ktorý bol teraz potrebný na vyzdvihnutie MP4/4 z letiska. Všetko muselo byť vytiahnuté z garáže a odpojené. Všetky káble a vzduchové vedenia. Testy sa tým pádom v ten deň pre McLaren skončili. Kamióny narýchlo odišli. Dokonca tak narýchlo, že už keď boli v pohybe, zatvárali sa ešte dvere do úložného priestoru. O dve hodiny sa vrátili späť už s elegantnou červenobielou raketou.

„Od tohto momentu sa nikto nezaujímal o MP4/3B, dokonca ani nikto z nás v testovacom tíme! Boli sme akoby bez duše, absolútne vyčerpaní a zahrabaní v zadnej časti garáže,“ opisuje zmätok Indy Lall. Monopost MP4/4 totiž museli dať mechanici dohromady a pracovali na ňom celú noc, aby bol ráno schopný jazdiť.

Lall spomínal ďalej: „Ako v prípade každého nového monopostu, aj v tomto prípade bolo treba vykonať množstvo kontrol všetkých systémov, takže sme nemohli len tak vyjsť von z boxov a pokračovať v testoch. To znamenalo, že náš počet odjazdených kôl nebol ani zďaleka taký vysoký ako mali ostatné tímy, čo v nich vzbudzovalo dojem, že máme problémy, hoci sme v skutočnosti iba kontrolovali systémy. Naliehali sme na jazdcov, aby nechodili na limit, pretože sme nechceli ukázať našu silu. Napriek tomu a napriek zdržanlivosti išlo auto stále rýchlejšie a rýchlejšie. Živo si pamätám ten okamih. Myslím, že Ayrton si sadol za volant ako prvý. Zdráhal sa potom vyjsť z auta a povedal, že bolo také dobré, až to bolo smiešne.“

V skutočnosti si ako prvý vyskúšal auto Alain Prost, ktorý s ním bol o viac ako dve sekundy rýchlejší, ako s hybridným MP4/3B. Cítil sa v ňom dobre, auto sa ľahko riadilo. Hneď si získalo jeho dôveru, pretože bolo ľahko predvídateľné. Ayrton Senna sa do nového kokpitu dostal až na záver posledného dňa. MP4/4 sa ukázalo byť krokom vpred a z testov odchádzal McLaren ako suverénne najrýchlejší tím, hoci s novým autom za jeden deň odjazdil len 480 kilometrov.

Indy Lall má pri spomienkach na premiéru dnes už legendárneho MP4/4 dodnes husiu kožu: „Nikdy sme nič také nezažili a ostatné tímy ešte netušili, čo ich čaká. Bolo to… fenomenálne.“

Medzitým mali technici vo Wokingu veľmi nabitý program, keď horúčkovito dokončovali ďalšie dve šasi. Tie boli vlastne úplne dokončené a spojazdnené až počas piatkových a sobotných tréningov priamo na okruhu Jacarepaguá v Riu.

O tom, že nové monoposty McLarenu boli dokončené až na poslednú chvíľu, svedčí aj to, že v prvých pretekoch jazdili ešte s nenalakovanými ochrannými titánovými oblúkmi za hlavou jazdca. Tento detail doriešil Ron Dennis až pred druhými pretekmi v Imole. Ani po víkende v Brazílii ešte vtedy nikto netušil, že v jednej z garáží je auto, ktoré bude prepisovať rekordy. To ostatné je ale už – ako sa hovorí – história.

McLaren vyrobil celkovo šesť monopostov MP4/4. Ten z predsezónnych testov v Imole mal interné označenie MP4/4-03. Alain Prost s ním na Veľkej cene Brazílie odjazdil všetky tréningy, aj kvalifikáciu, do pretekov však nastúpil so šasi s číslom 02. Ayrton Senna nedokázal na štarte udržať svoj motor v šasi 01 v chode. Preteky tak začínal s náhradným autom z boxov, ktorým bolo MP4/4-03. V polovici pretekov bol však diskvalifikovaný za porušenie pravidiel pri opakovanom štarte. Šasi 03 po väčšinu sezóny plnilo úlohu náhradného vozidla a ako jediné napokon nezískalo žiadne víťazstvo. V súčasnosti patrí do súkromných zbierok a je zapožičané do múzea pretekárskych automobilov na okruhu Donnington.