Populárny názor: Prečo by demokrati v McLarene nemali manipulovať výsledky pretekov?
Čas na výmenu názorov. Ak ste pravidelným návštevníkom našej stránky, nemohli ste si nevšimnúť včerajší stĺpček nášho šéfredaktora Milana Kubalu, ktorý sa v ňom snažil vysvetliť, aká logika sa skrývala za rozhodnutím McLarenu. Teraz je rad na mne, aby som nesúhlasil a pokúsil sa vysvetliť, prečo podľa mňa konanie McLarenu nedáva žiadnu logiku.
Je to zároveň dobrý odkaz pre všetkých čitateľov, ktorí často obviňujú redaktorov a komentátorov zo zaujatosti. My vždy najlepšie vieme, že na niečo také nemáme dôvod a v skutočnosti je pre našu prácu a návštevnosť najlepší vyrovnaný boj o titul do posledného kola.
Poďme však k udalostiam z Monzy a našej roztržke s Milanom, ktorý v nedeľu večer zaplnil redakčný chat. Podľa jeho názoru je rozhodnutie spravodlivé a múdre a svoj názor veľmi obsiahlo vysvetlil vo svojom článku – ak ste ho nečítali, tak to určite urobte, pretože je skvelý.
Na rozdiel od Milanovho článku si ja nepoložím otázku: Prečo to McLaren urobil? Radšej sa sústreďme na to, čo McLaren má robiť a mal robiť. Snaha vysvetliť správanie tímu a zaobaliť jeho správanie v poslednom roku do bájnych „papájových pravidiel“ je dočista beznádejná. Tím si totiž tieto pravidlá očividne vymýšľa za pochodu a obhajuje ich až neskôr. Je paradoxné, že tím, ktorý sa tvári ako najdemokratickejší a najtransparentnejší, sa v skutočnosti správa najmenej demokraticky a najmenej transparentne.
Ak sme dnes už legendárne „papaya rules“ nikdy nevideli – a pravdepodobne ich ani nikdy neuvidíme –, nemôžeme nakuknúť pod pokrievku ich rozhodnutia. Môžeme teda vychádzať iba z toho, čo nám jazdci sami povedali.
Čo je férové a spravodlivé?
McLaren ústami svojho šéfa Andreu Stellu obhajoval svoje nedeľné počínanie okrem iného aj takto: „Nie je to vec tímovej jednotky alebo dvojky. Niečo také nemáme. Máme dvoch skvelých jazdcov, ktorí majú možnosť bojovať o titul. Pretekáme ako McLaren, pretekáme podľa toho, čo považujeme za férové a športové. Presne to sme dnes urobili.“
To okamžite vyvolalo otázky súvisiace napríklad s Piastriho trestom v Silverstone alebo Norrisovým vypadnutím v Zandvoorte. Ide o nepresné príklady a McLaren oponuje, že nechce, aby chyba tímu rozhodla o titule majstra sveta. Trest v Silverstone bolo rozhodnutie FIA a porucha Landa v Holandsku sa nedala napraviť. Pokazený pit stop bola chyba tímu a ten ju mohol napraviť tak, aby nerozhodla o titule majstra sveta na konci sezóny.
Ak sme teda stanovili precedens, že pokazený pit stop sa dá napraviť, tak si predstavme hypotetickú situáciu, že obaja jazdci prídu do Abú Zabí s rovnakým počtom bodov, Lando bude na čele a dôjde k chybe pri zastávke v boxoch, ktorá druhého v poradí pošle do vedenia. Dôjde aj v takom prípade k výmene pozícií a aj v takom prípade si jazdec vpredu vypočuje od inžiniera, že by mal odovzdať titul do rúk tímového kolegu?
Môžete argumentovať, že to by bolo iné, lebo Lando v Monze dal prednosť Oscarovi, aby išiel prvý do boxov a eliminoval hrozbu od Leclerca, a preto si „zaslúžil“, aby mu Oscar vrátil „láskavosť“. Určite to však bolo tak? Sám Norris vo vysielačke povedal, že chce ísť prvý do boxov, aby nedostal undercut od Piastriho. Keď ho inžinier ubezpečil, že k undercutu nedôjde, Lando si možno len pod prilbou mľaskol a povedal si: „Super, to je ďalšie kolo pre mňa a ďalšia šanca na safety car, ktorý ma dostane bližšie k Maxovi. Oscara sa už báť nemusím.“
Skutočne teda urobil láskavosť Piastrimu alebo išlo len o sebecký ťah, ako aspoň trošku zvýšiť šance na SC alebo VSC? Až po pretekoch sa Norris postavil do roly dobrodinca, ktorý vlastne pomáhal tímovému kolegovi, a preto si zaslúžil späť druhé miesto. Nemusíme pripomínať, že ako kandidát na titul by mal chcieť, aby Piastri zostal o kolo dlhšie na trati a dostal undercut od Leclerca (opäť sa môžeme baviť o jeho nedostatočnej víťaznej mentalite).
Ak sú teda nevydarené zastávky v boxoch dôvodom na takúto tímovú réžiu, tak nám stačí počkať do ďalšieho nevydareného pit stopu McLarenu a potom na ďalšie vysvetlenie, „prečo to bolo iné ako v Monze“. Vo všeobecnosti totiž platí, že každá situácia je iná a každá sa dá prekrútiť slovami „vtedy to bolo iné“, ktoré sme už neraz počuli pri hádkach od našich polovičiek.
Lando si precedens stanovil aj sám
Norris čelil po pretekoch poriadne nepríjemnej situácii. Najprv ho na pódiu vypískali fanúšikovia a potom predstúpil pred nepríjemné otázky novinárov. Na jednu z nich reagoval dosť podráždene a možno v návale emócií povedal niečo, čo by dnes asi radšej odvolal. „Keby som prišiel do boxov s plynom na podlahe a zrazil jedného mechanika, nečakal by som, že mi vráti pozíciu. Dnes som to však nemal vo svojich rukách,“ vyhlásil Norris.
Dobre, v tom prípade si predstavme ďalšiu hypotetickú situáciu. V prvej zákrute v Baku bude Oscar prvý pred Landom. Norris v prvej zákrute netrafí brzdný bod a zostrelí Piastriho, ktorý vypadne z pretekov. Norris však kolíziu prežije, nechá si vymeniť predné krídlo, odpyká si trest od komisárov a do cieľa príde na treťom mieste, čím získa 15 bodov v šampionáte. Je to fér? Je to športové a spravodlivé? A kto dokáže, že sa Lando podobne ako Michael Schumacher v Adelaide či Jereze nepokúsil úmyselne vyradiť súpera z pretekov?
Ak je McLaren taký „férový a spravodlivý“, Norris by mal okamžite odstaviť a odstúpiť z pretekov. Samozrejme, že to neurobí a potom nám poslušne vysvetlí, prečo „to bolo iné“. Týmto sa však vraciame na začiatok môjho pojednania a odpoveď na moju počiatočnú otázku, prečo by McLaren nemal robiť rozhodnutia ako v Monze.
Prečo by to McLaren nemal robiť?
Celá táto prapodivná politika McLarenu sa odvíja od úsilia neuškodiť jednému z jazdcov a neuprednostniť jedného z jazdcov. Takáto politika je však neudržateľná a existuje len v dokonalom svete. Ako sme totiž uviedli na príkladoch vyššie, každá situácia je iná a každý ďalší takýto šrám povedie iba k ukazovaniu prstom a slovám: „Ale ja som to vtedy urobil, tak prečo ste to neurobili teraz?“ Na čo zaznie univerzálna odpoveď: „Vtedy to bolo iné.“
Vždy však bude jedna strana, ktorá sa bude cítiť ukrivdená. Vždy sa nájde niekto, kto urobil viac, ale na oplátku dostal menej. Život nie je fér a ten športový už vôbec nie. McLaren pod zásterkou „férovosti a spravodlivosti“ otvára Pandorinu skrinku a skôr či neskôr dôjde k ďalšej situácii, keď tím bude musieť hľadať hyperkorektné riešenia a opäť na seba strhne negatívnu publicitu.
Toto je zároveň dôvod, prečo tohtoročný boj o titul príliš neláka a vo všeobecnosti mu chýba korenie. Krásne to skonštatoval Matt Gallegher z podcastu P1 with Matt & Tommy, ktorý povedal: „Práve pre tieto krásne sračky o férovosti je pre mňa ťažké sa naplno ponoriť do tohto súboja o titul.“
Nevidíme rivalitu, nevidíme ostré lakte, nevidíme tvrdé súboje. Namiesto toho si chlapci dávajú prednosť pri zastávkach v boxoch a chvália jeden druhého pri pohľade na opakované zábery pred pódiovou ceremóniou. Žiadne „multi 21, Seb“ ako Mark Webber v Malajzii 2013 alebo ohadzovanie sa šiltovkami ako v Austine 2015. Namiesto toho vidíme úsmevy a potľapkania, ktoré mnohí z nás beztak považujú za falošné.
Fanúšikovia majú plné právo sa pýtať, či sledujú vrcholový šport, alebo politickú reláciu. V skutočnosti by sme boli veľmi radi, keby mali dnešní politici taký zmysel pre férovosť, demokraciu a športové správanie ako McLaren. Samozrejme, nechceme, aby si to Norris s Piastrim išli vybaviť do oktagonu, ale od zhasnutia červených svetiel po šachovnicovú vlajku musia urobiť absolútne všetko pre to, aby čo najviac získali a ich súper čo najviac stratil.
Formula 1 je šport a v prvom rade je to tímový šport, ktorého súčasťou sú od nepamäti chyby jazdcov, poruchy aj pokazené zastávky v boxoch. To je jediný argument, ktorý McLaren potrebuje v rozhovoroch s médiami, aby v ďalšom podobnom prípade nemusel vysvetľovať, prečo to naposledy bolo iné a prečo to tentoraz urobili inak.
