Alesiho hnevá, ako funguje dnešná F1: Musíte byť miliardár a kúpiť si tím
Giuliano Alesi sa v pondelok rozlúčil s jazdeckou akadémiou Ferrari na testoch vo Fiorane. Boli to jeho prvé a zrejme i posledné kolá v červenom monoposte. Všetko to sledoval jeho otec Jean Alesi, ktorý bol na jednej strane dojatý, na druhej nahnevaný. Nahnevaný na to, že v dnešnej Formule 1 majú najväčšie slovo peniaze.
Po dvoch rokoch v šampionáte F2 sa 21-ročnému Alesimu a jeho rodine nepodarilo vyzbierať dostatok peňazí na to, aby v nej mohol jazdiť aj ďalší rok. Preto v tejto sezóne zamieri do Japonska, kde si bude raziť svoju cestu na vrchol.
“Takmer každý víkend bude pretekať,” ubezpečuje Jean Alesi s odkazom na svojho syna pre Gazzetta dello Sport. “To už v Európe nie je možné, pokiaľ si za to nezaplatíte horu peňazí. Dnes musíte byť miliardár a kúpiť si vlastný tím, inak sa vo svete Formuly 1 neukážete.”
Víťaz VC Kanady 1995 ďakuje za pomoc Scuderii, bez ktorej by bol vraj trh úplne zablokovaný. “Všetky sedačky sú zablokované Vasseurovými a Wolffovými jazdcami. Našťastie je tu Ferrari, ktoré niektorým tímom dodáva motory a k nim vie pribaliť aj jazdcov. Mick Schumacher získal sedačku vo Formule 1 aj vďaka jeho titulu v F2, ale bez podpory Maranella by to nebolo možné.”
Vlani sa Alesiovcom podarilo zafinancovať ďalšiu Giulianovu sezónu aj vďaka tomu, že Jean Alesi predal svoje Ferrari F40. Všetko má však svoje hranice a Alesi si uvedomuje, že hrúbku svojej peňaženky nemôže porovnávať s ciframi na účtoch súperov.
“Ak sa pozriete na našu časť sveta, tu do Európy, tak zbadáte, že tu nefunguje meritokracia,” tvrdí Alesi. “Musíte len platiť, platiť a platiť. Myslím si, že je to šialené. Toto je jediný šport na svete, v ktorom musíte platiť, aby ste sa doň dostali. Myslím si, že v Japonsku je to oveľa férovejšie.”
A tak sa aspoň nateraz končí snaha Jeana Alesiho dostať syna do Formuly 1. Alesi je rád aspoň za to, že si mohol vyskúšať monopost Ferrari, čím napodobnil jeho testy s Ferrari 641, do ktorého sa posadil ešte v roku 1990.
Zaujímavosťou je, že si Giuliano vybral číslo 28, s ktorým Jean pretekal počas jeho debutovej sezóny v roku 1991. “Prekvapilo ma to, nemohol som uveriť tomu, že sa zaoberal aj takými detailami.”
“Myslím, že som prvýkrát testoval 15. novembra 1990 — aspoň tak mi to povedal fanklub. Znie to úžasne, že on jazdil v aute s rovnakým číslom o 30 rokov neskôr. Bolo skvelé vidieť ho vo Ferrari, boli to silné emócie. Zároveň som mal však pocit zodpovednosti, aby nespravil chybu. Ako prvý vychádzal na trať, keď bolo ešte všetko chladné. Nemal to ľahké, ale všetko prebehlo fantasticky. Som zaňho rád,” doplnil.