Lawson spomína, ako sa dostal do F1: Rodičia predali dom, aby mi mohli financovať kariéru
Liam Lawson sa konečne dočkal. Po dlhých mesiacoch na pozícii rezervného jazdca Racing Bulls sa z neho oficiálne stáva hlavný pilot talianskeho tímu. Pre mladého Novozélanďana je to dôležitý moment v kariére a zároveň dosiahnutie prvého veľkého cieľa, ku ktorému by sa nedostal bez tvrdej práce a pomoci svojich najbližších.
Svet štyroch kolies učaroval Liamovi Lawsonovi už v ranom detstve. Vyrastal prakticky za bránami okruhu Pukekohe na Novom Zélande, a tak sa prirodzene dostal aj k motokáram. Ako malý ukázal, že talent mu nechýba, začal vyhrávať a šplhať sa vyššie motokárovými kategóriami.
A hoci Liam Lawson mal sľubný talent, pretekanie bola pre rodinu stratová činnosť. “Moji rodičia spolu s celou mojou rodinou mi toho dali naozaj veľa, najmä na začiatku v motokárach. Rodičia predali svoj dom, aby som mohol ďalej pretekať. Je to obrovská obeta,” vyznal sa v podcaste Talking Bull. “Aby som mohol pretekať, vzdali sa absolútne všetkého, už aj motokáry boli veľmi drahé.”
Peniaze bokom: Nezáleží na tom, aké skvelé výkony podávate, ak o vás nikto nevie. Darmo sa Lawson umiestňoval vysoko v národných šampionátoch a niektoré dokonca vyhral. Ani druhé miesto v austrálskom šampionáte F4 nebolo ničoho zárukou.
Ak sa chce pretekár dostať na svetovú motoršportovú scénu, nutne sa musí pobrať do Európy. Zo svojej domoviny sa už ako chlapci museli presťahovať Júki Cunoda, Oscar Piastri, Franco Colapinto a výnimkou nebol ani Liam Lawson, ktorý sa ako šestnásťročný rozlúčil s rodinou, kamarátmi, a vycestoval na starý kontinent, kde s tímom Van Amersfoort pretekal v nemeckom šampionáte F4. Pôsobenie v ňom mu zaplatil novozélandský sponzor.
“Nedokončil som ani strednú školu,” prezrádza Lawson, ktorý však mal zo života radosť. “Bol som len nadšený z toho, že idem za svojím snom. Toto je vždy tá najťažšia časť, ale nikdy nešlo o to, či je to príliš náročné, alebo že sa chcem vrátiť domov.”
Prvý rok mu výsledkovo vyšiel. V jazdeckom šampionáte obsadil druhé miesto a porazil aj pár známych mien ako Enzo Fittipaldi či Frederik Vesti. Mal však problém. Nepodarilo sa mu dostať sa do žiadnej jazdeckej akadémie, ktorá by pomohla s ďalším financovaním jeho kariéry.
Keď sa sezóna skončila, Lawson sa vrátil na Nový Zéland, kde ho čakala Pretekárska séria Toyoty. Ako však sám priznal, vôbec netušil, čo bude po jej skončení. Hrozba, že sa ako sedemnásťočný bude musieť vrátiť do školy a vzdať sa svojho sna o Formule 1, bola reálna.
“Keďže som z Nového Zélandu, bolo naozaj ťažké vyzbierať peniaze, aby som mohol súťažiť v zámorí,” vysvetľoval Lawson. “Vďaka partii úžasných ľudí, ktorí stáli za mnou, tiež sponzorov a investorov, sme dali dokopy potrebné prostriedky, aby som mohol ísť do Európy, odjazdiť tam sezónu a pokúsiť sa dostať do pozornosti juniorského tímu, pretože bez neho by som nemal šancu dostať sa do Formuly 1.”
“Mal som dobrú sezónu, ale nepovolala ma žiadna stajňa. Počas mimosezónneho obdobia som jazdil v šampionáte na Novom Zélande, no nemal som žiaden plán, čo budem robiť v roku 2019,” opisuje, čo sa udialo po zisku druhého miesta v nemeckej F4. “Ako dieťa som bol do Formuly 1 zbláznený. Každý jeden rok som sledoval šampionát a sníval som o tom, že v ňom budem jazdiť. V tej chvíli to bolo pre mňa ako pretekať vo Formule 1.”
Na Liama Lawsona sa usmialo šťastie. Už na úvodné podujatie Pretekárskej série Toyoty zavítali skauti, aby si pozreli potenciálne talenty. Medzi týmito skautmi bol aj istý Helmut Marko.
Šéf jazdeckej akadémie Red Bullu neprišiel kvôli Lawsonovi, ale jeho tímovému kolegovi Lucasovi Auerovi, ktorý v tom čase patril do programu červených býkov. Mladík z Hastingsu však Marka zaujal ešte skôr, ako v boji o titul porazil Lucasa Auera a Marcusa Armstronga, a pridal sa k menoslovu šampiónov, na ktorom už navždy budú figurovať Lance Stroll, Lando Norris alebo Robert Švarcman.
“Myslím, že Helmut tie preteky sledoval kvôli Lucasovi, nuž a ja som mal naozaj dobrý prvý víkend,” zaspomínal si na piate miesto a dve víťazstvá, ktoré sa mu podarilo ukoristiť na okruhu Highlands Motorsport Park. “Keď som pretekal v Európe v F4, Jack Doohan bol juniorom Red Bullu a niekde sme sa spolu objavili aj na testoch. Spomínam si, že prechádzal okolo mňa vo svojej kombinéze Red Bullu a ja som si pomyslel, aké by to bolo super, keby som bol juniorom Red Bullu.”
Na Helmuta Marka urobil dojem, a to bol veľký zvrat v jeho kariére. “Po tom prvom víkende na Novom Zélande som bol povolaný. Dozvedel som sa o tom asi jeden alebo dva dni po víkende. Sedel som v kaviarni — presne si pamätám, na ktorom mieste.”
“Povedali mi o tom a dosť som sa rozcítil. Vybrali si ma v perfektnej chvíli a v podstate mi to zachránilo kariéru. Zostávali mi totiž štyri týždne šampionátu, no po ňom som nemal neplánované vôbec nič,” hovorí Lawson.
S podporou najlepšej jazdeckej akadémie vo Formule 1 začal byť život oveľa krajší. Svojmu novému tímu sa poďakoval hneď na prvých pretekoch F3 v Bahrajne, ktoré vyhral. Nasledujúce dve sezóny tak strávil vo Formule 3 a ďalšie dve vo Formule 2. Najlepším výsledkom bol zisk konečného tretieho miesta v ročníku 2022.
Následne sa však rozbeh jeho kariéry opäť spomalil. Lawson nedostal šancu vo Formule 1, namiesto toho sa stal rezervným jazdcom AlphaTauri, zatiaľ čo pretekal v japonskej Super Formule.
Keď si Daniel Ricciardo na VC Holandska 2023 zlomil zápästie, pre Lawsona to bola obrovská príležitosť strčiť nohu do dverí. Aj päť veľkých cien, počas ktorý hral s Cunodom vyrovnanú partiu, stačilo na to, aby Red Bull presvedčil o svojej kvalite.
Dokonca ho presvedčil do takej miery, že mu býci garantovali sedačku na rok 2025. “Áno,” priznal Helmut Marko, ktorý naznačil, že za istých okolností by nemusel skončiť len v juniorke. “Ešte pred rokom 2025 by mal odjazdiť aspoň pár pretekov, aby sme zistili, aký je jeho skutočný potenciál.”
To by bol pre Lawsona skutočne raketový vstup.
