Sainz spomína na kľúčovú radu od otca: Život je ku**a!

Carlos Sainz nemá za sebou takú úspešnú juniorskú kariéru ako Lewis Hamilton, Charles Leclerc či George Russell. V programe Red Bullu bol dlho prehliadaný, najprv dostal šancu na jeho úkor Daniil Kvjat a potom Max Verstappen. Carlos sa však presadil a ukázal, že tvrdá práca je niekedy viac ako surový talent.

Sainz má na konte v podstate „len“ dva tituly, vo Formule Renault 2,0 a Formule Renault 3,5. Ten druhý ho nakoniec vyniesol až do Formuly 1. Podobne ako dnes Júki Cunoda si však nedokázal získať dôveru vedenia stajne. Helmut Marko s ním podpisoval vždy len ročný kontrakt a nechával si ho ako „plán B“ pre každý prípad.

V závere svojej tretej sezóny získal povolenie na „hosťovanie“ v Renaulte, ktorý na konci roka 2018 podpísal za veľké peniaze Daniela Ricciarda a španielova kariéra opäť visela na vlásku. Nakoniec sa však stal pilotom dvoch legendárnych tímov – McLarenu a potom Ferrari. Ako to tento podceňovaný a prehliadaný pretekár vôbec dokázal? Nuž, na jeho kariéru mal veľký vplyv jeho veľmi úspešný otec.

„Dal mi jednu radu, ktorá mi trochu zmenila život, pretože som bol vždy milý a trochu nevinný chalan. Ako dieťa som bol naivný. Myslel som si, že každý je môj priateľ a všetci ma majú radi. Svet motoršportu je však veľmi tvrdý a veľmi súťaživý,“ povedal Carlos Sainz pre španielsky podcast Nude Project.

„Keď som mal dvanásť alebo trinásť rokov a prišiel som na motokárové preteky, nasadil som si helmu a na trati mi robil každý peklo zo života. Neviem, či to bolo pre to, že som syn Carlosa Sainza, ale chceli ma poraziť. Svojím spôsobom tomu rozumiem, pretože v tom veku sa snažíte preraziť. Dokážem si predstaviť, že ich rodičia im povedali moje meno a keď ma porazia, tak sú dobrí a môžu sa presadiť. V každých pretekoch do mňa narážali a snažili sa ma vytlačiť z trate,“ spomína Sainz, ktorý sa podľa vlastných slov v tom čase naučil niečo veľmi dôležité.

„Jedného dňa ma otec posadil a hovorí mi: ‚Carlos, život je ku**a! V tomto športe buď pohryzieš, alebo ťa pohryzú. Teraz idú po tebe, snažia sa ti urobiť peklo zo života. Viem, že si dobrý chlapec a najradšej by si sa s každým kamarátil a hral s nimi cez prestávky futbal, ale v tomto svete buď pohryzieš, alebo ťa pohryzú. Keď si nasadíš helmu, uisti sa, že ty budeš hrýzť.‘ Vtedy som si povedal: ‚Choďte všetci doriti!‘ Chvíľu mi to trvalo, kým som sa zmenil z dobrého chlapca, ktorý súpera vytlačí z trate, keď musí,“ spomína Sainz.

Často sa hovorí, že byť synom úspešného pretekára je prekliatie, nie požehnanie. Carlos sa na to však pozerá inak. Aj keď ukazovanie prstom a predsudky, že sa dostal tak ďaleko vďaka svojmu menu pokračujú aj po rokoch, v súčasnosti prevláda hrdosť a vďačnosť za rady, ktoré by mu nikto iný nedal.

„Ak mám byť úplne úprimný, tak byť synom niekoho známeho je z praktického hľadiska výhoda. Môjmu otcovi sa, našťastie, finančne darilo, mal kontakty a vybavil mi sponzorov, ktorí prispeli do rozpočtu. Mal skúsenosti a dal mi rady. Z praktického hľadiska je to skvelá vec,“ povedal Sainz.

„Z osobného hľadiska si však nosíte v hlave, že ste synom Carlosa Sainza a máte na pleciach väčší tlak. Som hrdý, že som jeho synom, ale nepodceňujte tú nálepku a pokračujúce porovnania. Aj keď som pilotom Ferrari a mal som zmluvu s Red Bullom, stále počúvam, že som tu iba vďaka svojmu menu. Možno sa tej nálepky už nikdy nezbavím, ale svojho času ma motivovala a chcel som im ukázať, že sa mýlia. Dnes sa na tom už len smejem a nezaujíma ma to,“ dodal Carlos.