Leclercov plač začal ešte pred cieľom: Myslel som na veľa ľudí, otca, Julesa…
Nie je to len také „obyčajné“ víťazstvo na domácej trati. Charles Leclerc mal v minulých rokoch našliapnuté na víťazstvo niekoľkokrát, ale kombináciou smoly a vlastných i tímových chýb sa zrodilo akési monacké prekliatie. To sa tento víkend definitívne skončilo, čo ešte umocnilo emócie Charlesa Leclerca.
Ten čakal na víťazstvo od Veľkej ceny Rakúska v roku 2022. Nie je však lepší spôsob, ako prelomiť suchoty než víťazstvom na domácej trati; na mieste toľkého strádania a sklamania, ale tiež radosti a spomienok na detstvo. A čo viac, Ferrari tento víkend od začiatku do konca potvrdzovalo rolu mierneho favorita. Leclerc bol rýchly vo všetkých tréningoch, čo, ako priznal po sobote, v skutočnosti len zvýšilo napätie.
Vyvrcholilo to v nedeľných pretekoch, keď sa toho mohlo pokaziť strašne veľa. Riziko safety caru viselo nad Ferrari ako Damoklov meč. Iste, preteky boli nudné, ale v Monaku sú múry veľmi blízko, čo znamená, že je blízko aj akýkoľvek nečakaný zvrat. Tentoraz však k nemu na veľkú úľavu všetkých v červenom nedošlo.
„Je to úžasný pocit,“ povedal Leclerc po pretekoch v rozhovore pre televíziu Sky, ktorý dvakrát prerušili gratulanti, najprv Pierre Gasly a potom Max Verstappen. „Veľakrát som hovoril, že po emocionálnej stránke by bolo domáce víťazstvo niečo extra, ale nečakal som, že tak veľmi.“
„Dve alebo tri kolá pred koncom som si na výjazde z tunela zrazu uvedomil, že takmer nevidím, lebo z mojich očí sa trochu začali rinúť slzy. Hovoril som si: ‚Doriti, Charles, to si teraz nemôžeš dovoliť! Stále máš pred sebou dve alebo tri kolá‘,“ spomína Leclerc na emócie z konca pretekov.
„Opäť som sa upokojil, ale keď som prešiel cieľom, ovládla ma radosť. Som neskutočne šťastný. Veľa to pre mňa znamená. O tomto víťazstve som sníval od detstva. Vďaka týmto pretekom som v sebe objavil vášeň pre pretekanie spolu s mojim otcom, ktorý urobil všetko, aby sa mi to podarilo. Samozrejme, bola tu moja mama, bratia, priateľka, všetci moji kamaráti, čo len zvýšilo emócie a urobilo tento deň takým špeciálnym,“ priznal domáci pretekár.
Ten má za sebou neuveriteľný pretekársky príbeh. K motoršportu ho priviedol jeho otec, sám bývalý pretekár, ktorý však nemal zdroje, aby zabezpečil svojmu synovi budúcnosť na trati. S pomocou svojho krstného otca Julesa Bianchiho a Nicolasa Todta sa mu však podarilo uskutočniť veľký sen otca a syna.
Jules Bianchi ani Hervé Leclerc sa tohto dňa nedožili, ale Charles ich mal podľa vlastných slov plnú hlavu. „Dnes som na trati myslel na mnohých ľudí, ako Jules (Bianchi, pozn. red.) alebo môj otec, čo sa mi nestáva na ďalších pretekoch, kde sa plne sústredím na jazdu. Dnes som s tým však mal problém a v posledných pätnástich kolách som myslel na všetkých,“ povedal dojatý a naozaj spokojný Monačan.
„Dvakrát som tu získal pole position, ale nedokázal som zvíťaziť, práve preto boli v cieli emócie také veľké. Som strašne šťastný. Dnes sa budem zabávať ako lev,,“ povedal spokojne Leclerc.
