Newey prezradil, čo spája Verstappena s Vettelom, a že kedysi pracoval ako “detektív Poirot”

Adrian Newey ako najúspešnejší konštruktér vo Formule 1 pracoval s mnohými majstrami sveta a dnes už aj legendami športu. Zažil rôzne éry, a tak môže porovnávať. V najnovšom rozhovore prezradil, prečo je spätná väzba jazdca aj v dnešnej dobe veľmi dôležitá a v čom sa môže líšiť.

Nigel Mansell, Ayrton Senna, Alain Prost, Mika Häkkinen, Sebastian Vettel, ale aj Max Verstappen. To je len krátky výber jazdcov, s ktorými Adrian Newey počas svojej bohatej kariéry spolupracoval a ktorých na víkendových brífingoch počúval, aby následne podľa ich spätnej väzby usmerňoval vývoj auta.

Adrian Newey v interview pre racingnews365.com vysvetľoval, že aj v modernej ére, keď sú autá prešpikované najvyspelejšími technológiami, nesmieme zabúdať na ľudský faktor. “Za tie roky som mal to šťastie pracovať s mnohými jazdcami, ktorých spätná väzba bola kľúčová. Veľmi často boli rôzni jazdci citliví na rôzne oblasti.”

Dvaja šampióni Red Bullu Racing si v jednej veci môžu podať ruky. “Napríklad Sebastian Vettel a Max majú spoločnú jednu vec. Obaja sú veľmi citliví na pneumatiky,” prezradil 65-ročný Brit. “Iní piloti, ako napríklad Mark Webber, zas boli veľmi citliví na zmeny aerodynamiky, čo platí aj o Maxovi. Niektorí jazdci sú zas citlivejší na jazdné vlastnosti pohonnej jednotky, takže od rôznych pilotov zozbierate rôzne reakcie a potom si ich všetky dáte dokopy.”

“Teoreticky by sme mohli povedať, že s toľkými senzormi na aute a rôznymi simulačnými nástrojmi by sme už nemali potrebovať spätnú väzbu od človeka,” začal sa zamýšľať Newey, no túto myšlienku zavrhol. “Spätná väzba človeka je kľúčová, pretože človek riadi auto. Kľúčová je citlivosť, pocit a schopnosť vyjadriť to. Toto nie sú vozidlá, ktoré by boli riadené strojmi.” Stále treba rátať s ľudským faktorom.

Inžinier F1 bol kedysi ako detektív Poirot

Dnes je spätná väzba dôležitá, ale bezpochyby ešte väčší význam mala v minulosti, keď inžinieri nemali k dispozícii telemetriu a gigabyty dát z každého kola. Adrian Newey zažil aj túto éru, keď začínal v tíme Leyton House či vo Williamse a hral sa na “detektíva Poirota”.

“Spočiatku som strávil poldruha roka u Fittipaldiho, potom som šiel do IndyCar a v roku 1987 som sa vrátil do Formuly 1 v Leyton House,” spomína Adrian Newey. “V tom čase sme mali dokopy päť inžinierov, takže to bolo naozaj maličké. Dokonca aj keď som v roku 1990 prestúpil do Williamsu, čo bol oveľa väčší tím, tak sme mali možno 15 alebo 20 inžinierov. Tieto čísla počas deväťdesiatych rokov veľmi nerástli, až začiatkom milénia sa začali výrazne zvyšovať. Samozrejme, to bolo sčasti spôsobené nafukovaním rozpočtov.”

Technologický pokrok otvoril úplne nové možnosti, ktoré bolo treba prebádať. “Azda ešte významnejším faktorom bolo dozrievanie počítačovej doby. Rastúca výpočtová sila a zlepšujúce sa simulačné nástroje nám umožnili ísť z hľadiska aerodynamiky do hlbších detailov.”

“Kedysi sme mali len veterný tunel a flow-viz nátery, s ktorými ste sa snažili akoby detektív Poirot predstaviť si, ako prúdi vzduch, a hľadali ste náznaky toho, čo sa v skutočnosti deje,” vrátil sa do minulosti konštruktér, o ktorom sa žartovne traduje, že dokáže vidieť vzduch. “Dnes máme počítačové modelovanie CFD, nástroje, v ktorých sa ľahko vizualizuje prúdenie vzduchu.”

“Vtedy sme nemali žiadne zaznamenávanie dát a čisto sme sa len bavili s jazdcom. Éra počítačov to zmenila. Je to zrazu niečo úplne iné, čo nám umožňuje ísť do najmenších detailov a pochopiť ich,” doplnil Newey.