Bearmana musel z auta vyťahovať Hamilton: Päťdesiat kvalifikačných kôl…

Aj keď Carlosovi Sainzovi rozhodne neprajeme zdravotné problémy, jeho náhradník Oliver Bearman sa stal hlavným bodom programu v diskusnom krúžku s názvom Formula 1. Mladučký Angličan rýchlo ukázal, že sa vôbec nebojí a jeho úmyslom je nenechať zabudnúť na svoju premiéru „obyčajným“ výkonom. Ako sa však na takejto trati a v tejto kategórii dalo očakávať, Ollie vystúpil z auta po zisku siedmeho miesta absolútne doriadený.

Britský mladík zažil so svojím tímom Prema veľmi nevydarený začiatok sezóny v Bahrajne. V Saudskej Arábii započal svoju stíhaciu jazdu ziskom pole position, ale vo Formule 2 aj tento víkend nabral ďalšiu stratu, pretože ho čakala premiéra vo Formule 1. Tú nakoniec zvládol tak dobre, že sa o ňom hovorilo viac než o víťazovi Maxovi Verstappenovi.

Pochvaly dostával aj od majstrov sveta vrátane jeho krajana Lewisa Hamiltona, ktorý patril v parc fermé k prvým gratulantom k skvelému výkonu. Teda až po tom, čo sedemnásobný šampión pomohol svojmu o dvadsať rokov mladšiemu kolegovi vystúpiť z kokpitu. „Keď som vyrastal, sledoval som súboje týchto chlapcov a bolo krásne zdieľať s nimi trať,“ povedal Bearman spokojne po pretekoch.

„Lewis ma v podstate vytiahol z auta, pretože som sa len s problémami dostával von. Bolo to fyzicky veľmi náročné. V pretekoch ako sú tieto – s veľmi nízkou degradáciou pneumatík a veľmi vysokým preťažením – je vašou úlohou odjazdiť viac-menej päťdesiat kvalifikačných kôl,“ povedal britský mladík.

Ten po sebe v kokpite zanechal aj dôkaz náročnosti týchto pretekov, keď jeho opierka hlavy bola zjavne poškodená z nekonečných nárazov hlavou.

Celý padok však ohromilo Ollieho pokojné a vyrovnané vystupovanie. Nejde pritom len o samotnú jazdu, ale tiež o množstvo drobných detailov. Štartovacia procedúra, príprava pneumatík, zastávky v boxoch vo veľmi úzkej a stiesnenej boxovej uličke, oveľa dlhší a širší monopost ako vo Formule 2 a mnoho ďalších. To všetko zvládol a ešte dokázal držať krok s jazdcami pred sebou.

Keď tento osemnásťročný chlapec dostal otázku, či bol pred štartom nervózny, odpovedal: „Úprimne, prekvapujúco som sa cítil ako pred hociktorými inými pretekmi. Štartovacia procedúra je trochu odlišná v porovnaní s F2, ale keď zhasnú červené svetlá, sústredíte sa už len na to, čo je okolo vás.“

„Našťastie, vo Formule 4 neboli vysielačky odvysielané, ale keď som bol vo Formule 3 trochu viac podráždený, musel som sa naučiť, že niečo také nepomôže vášmu výkonu. Bez ohľadu na všetko som sa snažil zostať pokojný, najmä v takejto situácii. Vedeli sme, že preteky nám pôjdu naproti, takže som zostal pokojný,“ povedal Bearman.

Okrem toho predviedol niekoľko pekných predbiehacích manévrov. Aj tie sa vo Formule 1 líšia od juniorských sérii, keďže si od jazdcov vyžaduje chytré narábanie s batériou, rekuperačnými systémami a DRS. Aj v tomto prípade to bolo učenie sa za pochodu.

„Po reštarte sa mi podaril pekný manéver na Cunodu, ktorý si zrejme nemyslel, že to pošlem dovnútra. Mal som oveľa lepšie tempo než títo chlapci, ale oni boli oveľa chytrejší pri využívaní energie. To je niečo, čo som nikdy predtým nerobil,“ povedal Bearman.

„Do veľkej miery som sa učil za pochodu. Zvlášť pri súboji s Nicom sa zdalo, že využíva svoju batériu na správnych miestach, kým ja ju využívam celkom nesprávne, takže mi trvalo niekoľko kôl, kým som na to prišiel. Zostal som však disciplinovaný a nesnažil som sa príliš tlačiť,“ povedal spokojne Ollie.