Neuveriteľné realitou: Jazdec odíde z McLarenu v dobrom
Kedy sa naposledy stalo, že jazdec svoje pôsobenie v McLarene nekončil s pocitom sklamania či až dokonca frustrácie? Museli by sme sa poriadne pohrabať v archívoch. Aj z tohto pohľadu je paradoxne odchod Carlosa Sainza pre tradičný britský tím pozitívnym signálom. Jazdec v McLarene konečne dokázal rozvinúť svoj potenciál, naplno využil, ba až prekonal možnosti monopostu a odíde v dobrom.
Navyše, McLaren výborne odkomunikoval odchod Sainza, keď súčasne predstavil jeho náhradu v podobe Daniela Ricciarda. Smútok fanúšikov zo straty doterajšej tímovej jednotky, ktorú si mnohí obľúbili, vystriedalo nadšenie z príchodu jedného z všeobecne najobľúbenejších jazdcov v štartovom poli.
Po príchode Andreasa Seidla do pozície šéfa tímu a Jamesa Keya ako technického riaditeľa, zjednodušení riadiacej štruktúry, zlepšení výkonu a spoľahlivosti monopostu, návratu na pódium (po 2072 dňoch) a štvrtom mieste v šampionáte konštruktérov prichádza ďalší bod návratu McLarenu na miesta, kam historicky patrí. Je paradoxné, že týmto krokom vpred je práve odchod Carlosa Sainza. Avšak skutočnosť, že tím vytvorí také podmienky, aby jazdec rozvinul svoj potenciál a „predal“ sa do Ferrari, je dôkazom, že vo Wokingu nastúpili na správnu cestu.
Odchody v zlom
McLaren v posledných rokoch striedal jazdcov ako na bežiacom páse. Spoločným menovateľom prakticky všetkých odchodov z tímu bola buď frustrácia na strane jazdca, alebo nespokojnosť zo strany tímu. Zoznam odchodov v zlom je naozaj dlhý…
Najvýraznejším bol odchod Lewisa Hamiltona v roku 2012 do Mercedesu. V tom roku mal McLaren rýchly monopost, no Hamiltona počas celej sezóny brzdili pokazené pit-stopy, miestami zlé taktické rozhodnutia a nespoľahlivosť, ktorá vyvrcholila odstúpením z prvého miesta v Singapure. Lewis si zrejme uvedomil, že v tomto tíme ďalší titul nezíska a radšej odišiel.
Odchod Hamiltona naštartoval ďalšie rošády. Ako jeho náhrada prišiel Sergio Pérez, ten sa však ohrial iba jednu sezónu, keď doplatil jednak na nevydarený monopost, ale aj na prehnane agresívne manévre, ktoré kritizoval nielen Kimi Räikkönen, ktorý v Monaku sľuboval, že mu „jednu strelí,“ no aj vlastný kolega Jenson Button. Pérez výkonnostne nestíhal Buttonovi (na body prehral 49:73) a nebolo prekvapením, že Mexičana po roku vymenili.
Kevin Magnussen v prvých pretekoch roka 2014 vybojoval v Austrálii fantastické druhé miesto. Ideály dravého Dána sa však rozplynuli v slabom vývoji monopostu a klesajúcej výkonnosti McLarenu, ktorý nedokázal profitovať z motora Mercedes. Magnussen sa v ďalšej sezóne presunul do pozície testovacieho jazdca a potom bol vďačný aj za možnosť prejsť do Renaultu.
Po sezóne 2016 vtedy ešte neoficiálne ukončil kariéru Jenson Button, ktorý síce zostal v spojení s McLarenom, no tiež nekončil s fanfárami alebo spokojnosťou. Posledné preteky nedokončil príznačne pre poruchu monopostu, v tomto prípade však nie na motore Honda, ktorý mu inak v poslednej fáze kariéry spôsoboval vrásky na tvári. Obľúbený „JB“ túžil s McLarenom dosiahnuť určite viac než druhé miesto v jazdeckom šampionáte (2011).
Veľké nádeje sa vkladali do Stoffela Vandoorna, ktorý absolvoval skvelý debut v Bahrajne 2016, kde získal bod, a stálym jazdcom bol od roka 2017. Nováčikovskú sezónu výrazne ovplyvnili problémy so spoľahlivosťou motora, no ešte tri preteky pred koncom sezóny mal Vandoorne na konte viac bodov než skúsenejší kolega Fernando Alonso! Interný súboj napokon prehral 13:17, no v rámci možností to nebola zlá prvá sezóna.
Druhá však Vandoornovi nevyšla, v kvalifikáciách ani raz nezdolal Alonsa a bodoval len štyrikrát. Doplatil na ťažko ovládateľný monopost a celkové absolútne zlé nastavenie tímu, ktorý si myslel, že sa stačí zbaviť motora Honda, a zrazu bude bojovať o víťazstvá či prinajmenšom pódiá. Nebolo prekvapením, keď McLaren ešte v septembri 2018 oznámil, že Vandoorne nebude v tíme pokračovať…
Podobné príbehy nájdeme aj v prvej dekáde 21. storočia. Kimi Räikkönen mohol v rokoch 2003 i 2005 získať s McLarenom titul, no doplatil na nespoľahlivosť monopostu a frustrovaný odišiel do Ferrari. David Coulthard chcel pôvodne v McLarene zostať až do konca kariéry, no odchádzal po príšernej sezóne 2004, keď skončil v jazdeckom pohári desiaty a ani raz nestál na pódiu. Nahradil ho Juan Pablo Montoya, ktorý síce v sezóne 2005 vyhral troje preteky, no po tom, ako v priebehu sezóny 2006 ohlásil odchod do NASCAR, ho McLaren nemilosrdne vysadil z auta. O odchode Fernanda Alonsa po interných konfliktoch je zbytočné písať, Heikki Kovalainen zase v dvoch ročníkoch nepresvedčil, že patrí do top tímu a tak s ním McLaren po sezóne 2009 ukončil spoluprácu.
Zrejme posledným jazdcom, ktorý mohol opustiť tento tím so splneným cieľom, bol Mika Häkkinen s dvomi majstrovskými titulmi. Ani Mika však nemal v záverečnej fázy kariéry na ružiach ustlané, tiež doplácal na nespoľahlivosť monopostu a motora. Rozlúčil sa však pozitívne víťazstvom v Indianapolis a dodnes je v spojení so značkou McLaren.
Žiadna zlá krv
„Som si istý, že si spolu užijeme zvyšok tejto hladkej operácie,“ odkázal Carlos Sainz fanúšikom McLarenu v rozlúčkovom videu. Kým rok 2020 v Renaulte zrejme po odchode Ricciarda a tvrdých slovách Cyrila Abiteboula opäť nebude jednoduchý, McLaren sa nemusí obávať. Carlos Sainz odchádza v dobrom, sám sa rozhodol pre prestup do Ferrari a tím jeho rozhodnutie prijal v dobrom. „Je skvelé vidieť, keď sa tím a jazdec dokážu rozísť bez pnutia a nezhôd. Ak sa pozrieme na iné pohyby v štartovom poli, žiaľ, niekde je tam vidieť zlá krv. A pritom títo ľudia musia v tomto roku ešte spolu pretekať. Som celkom hrdý ako sme to zvládli,“ povedal Zak Brown.
Výborne odkomunikovaný odchod jazdca, spokojnosť na oboch stranách a stále veľká motivácia Carlosa Sainza dosiahnuť s McLarenom v tomto roku čo najlepšie výsledky, keďže sám vie, že už bude aj pod drobnohľadom fanúšikov Ferrari. V McLarene sa zase tešia na príchod Daniela Ricciarda, majú talentovaného Landa Norrisa a kým pred pár rokmi bojovali o posledné priečky, teraz ich už musia všetci brať ako vážneho súpera. A to je pre Formulu 1 len dobre.
