Diváka v nedeľu zasiahol ráfik. Brundle: Ľahko sa vám kritizuje, keď nie ste zodpovední
Opäť si to odskákalo riaditeľstvo pretekov. Viaceré osobnosti zo sveta F1, z prostredia médií aj diváckej obce skritizovali rozhodnutia FIA prerušiť Veľkú cenu Austrálie, keďže podľa nich to bolo zbytočné, ba v skutočnosti to hraničilo až s pokusmi umelo oživiť pomerne priamočiare preteky. Martin Brundle s týmto názorom nesúhlasí. Zdôrazňuje, že najskôr by sme sa mali vžiť do kože zodpovedných ľudí.
Nedeľné preteky boli trikrát prerušené červenými vlajkami. Najskôr pre štrk na trati, neskôr pre úlomky z monopostu Kevina Magnussena, nuž a nakoniec pre viaceré nehody. Niekoľkí piloti vrátane Georgea Russella, Fernanda Alonsa, Landa Norrisa či Maxa Verstappena sa nechali počuť, že riaditeľstvo pretekov konalo prehnane, a možno len chcelo zabaviť fanúšikov.
Martin Brundle sa nad týmito vyjadreniami zamyslel a zhodnotil, že FIA určite nevyvesila červené vlajky, aby vyrobila šou. “Vôbec nie. Nemyslím si, že by niekto dostal inštrukcie v prípade potreby rozpútať šou. Najskôr sa musíte vcítiť do kože ľudí, ktorí nesú zodpovednosť. Veľmi ľahko sa nám sedí pred televízorom a hovorí, že by mali spraviť to či tamto.”
Druhá červená vlajka prišla po tom, čo sa podľa maršalov na okruhu nachádzali úlomky z ráfika Kevina Magnussena. “Spomeňte si, že Felipe Massa v roku 2009 takmer zomrel pre kúsok z iného auta, ktorý mu vletel do kokpitu.”
“A toto je v podstate mestský okruh. Na oboch stranách trate sú fanúšikovia, pracovníci, maršali, lekári. Ak sú na trati úlomky, nemôžete si dovoliť, aby lietali vzduchom rýchlosťou 150 km/h. Na veci musíte brať ohľad,” zdôraznil Brundle.
Bývalému jazdcovi F1 dávajú za pravdu aj správy austrálskych médií, podľa ktorých sa počas pretekov zranil jeden z fanúšikov. Zasiahla ho časť ráfika Kevina Magnussena, ktorá mu spôsobila poranenie na predlaktí.
“Zasiahlo ma to do ruky, stál som tam a krvácalo mi to,” prezradil Will Sweet pre austrálske rádio 3AW. “Rukou som si zakrýval krk. Keby to trafilo moju snúbenicu, dostala by zásah priamo do hlavy.”
“Uvedomil som si, aký bol ten úlomok veľký a ťažký. Jedna jeho časť bola polámaná a ostrá. Keby ma zasiahol pod iným uhlom, mohlo to byť hrozivé,” uvedomuje si svoje šťastie v nešťastí Austrálčan, ktorého si nevšimol ani nik z tímu organizátorov. “Nikto neprišiel, aby sa na mňa pozrel. Moja snúbenica bola dosť vystrašená.”
Brundle uznáva, že po nehode Alexa Albona nebolo nutné prerušiť preteky, ale to už celkom neplatí o druhej červenej vlajke po odstúpení Kevina Magnussena. Ak sa riaditeľstvo pretekov rozhodlo takto, nebolo to z rozmaru.
“Keď vyletel z trate Alex Albon, pomyslel som si, že by sa to dalo zvládnuť za bezpečnostným vozidlom, a tak zamiesť štrk na trati. Červená vlajka bola azda trochu zbytočná,” zamyslel sa Brundle. “Ale ku koncu pretekov sme mali na trati pneumatiku a množstvo úlomkov. Som si stopercentne istý, že nikto si nepovedal — poďme z toho spraviť väčšiu zábavu.”
Rozhodnutia nie sú vždy stopercentne správne, ale červené vlajky sú využívané s dobrým úmyslom. “Či robíme pri tomto tlaku krištáľovo jasné rozhodnutia? V Melbourne sme prišli o Charlieho Whitinga, ktorý, žiaľ, zomrel, no odvtedy sme zažili éru Michaela Masiho, ktorú všetci dobre poznáme. Následne sa úlohy delili, nuž a teraz tu máme chlapíka menom Niels Wittich. Tak kto prijíma správne rozhodnutia?”
Ľahšie sa kritizuje. “V konečnom dôsledku je pondelok ráno, my si tu sedíme a súdime, hoci nenesieme ani jedno percento zodpovednosti, keby sa niekto zranil alebo zomrel.”
