Marko: Mojou úlohou je oznámiť rodičom, kedy len plytvajú peniazmi | Magazín F1 - F1online.sk

Marko: Mojou úlohou je oznámiť rodičom, kedy len plytvajú peniazmi

fotka k článku undefined
zdroj: Getty Images/Red Bull Content Pool

Športový poradca Red Bullu Helmut Marko a šéf jeho jazdeckej akadémie je právom považovaný za jedného z najtvrdších ľudí v padoku vôbec. Rodák z Grazu je známy tým, že si servítku pred ústa rozhodne nedáva a neprekypuje ani trpezlivosťou. Markovi ale zjavne neprekáža, že má povesť chladnokrvného človeka. Tvrdí, že je jeho povinnosťou povedať rodičom, kedy je na čase prestať s financovaním snov svojich detí, ktoré na to očividné nemajú.

Svoje by o Markovej prísnej náture vedeli povedať Alexander Albon či Pierre Gasly, ktorých cesta v tíme z Milton Keynes sa aj vďaka prispeniu Rakúšana skončila skôr, než sa poriadne začala. Na striktnosť 79-ročného bývalého pretekára však doplatili aj oveľa mladšie ročníky a bolo ich viac, len ich príbehy nepoznáme.

Na vybudovanie kvalitnej jazdeckej akadémie však treba mať prísnu ruku a nebáť sa bohatým rodičom na rovinu povedať, že financovaním motoršportovej kariéry svojej ratolesti len strácajú čas a peniaze.

„V motoršporte sa vždy nájdu výhovorky, prečo sa nevyhráva – motor, pneumatiky, podvozok a tak ďalej,“ uviedol Marko pre Road and Track. „Bohužiaľ, mnohí pretekári sú podporovaní rodičmi, ktorí míňajú veľa peňazí, niekedy aj viac ako majú, len aby si splnili sen, že vychovajú syna, ktorý sa stane slávnym pretekárom. Je mojou povinnosťou povedať im, kedy by sa mali vydať inou cestou a prestať plytvať peniazmi.“

Marko sa domnieva, že jeho tvrdosť a otvorenosť je nevyhnutná – najmä vo vzťahu k jazdcom. Piloti musia byť podľa neho imúnni voči tlaku a ako aj sám priznal, nemá pretekárom problém povedať, že nie sú takí dobrí ako Verstappen a ani nikdy nebudú.

„Vo Formule 1 je, samozrejme, veľký tlak. Ak ho však nedokážete zvládnuť, pretekanie nie je nič pre vás, pokračoval 79-ročný Rakúšan, ktorý pri hodnotení jazdcov skúma aj to, ako sa vysporadúvajú s internou rivalitou. S ňou je tiež spojený tlak, najmä keď pretekáte s niekým, koho skrátka nemáte šancu poraziť, aj keď v krvi môžete mať talent. Nie je výhrou mať Maxa za tímového kolegu. Je taký výnimočný. Otec ho trénoval veľmi tvrdo, ale aj veľmi úspešne.“

„Napríklad, keď mal menej ako desať rokov, boli v Taliansku, a len čo začalo pršať, všetci ostatní pretekári išli do bufetu na kávu alebo koláčik. Max musel zostať vonku, niekedy so zmrznutými prstami. Preto je taký dobrý v daždi – dokáže sa mu okamžite prispôsobiť.“

Jeho tímoví kolegovia to okamžite videli. „Áno. Porovnávali si svoje autá s jeho — máme vôbec rovnaké monoposty? Uvažovali, ako by ho mohli prekonať. Skrátka nemohli, a tak sa snažili zmeniť nastavenie na aute alebo prispôsobiť štýl jazdy. Samozrejme, nedokážu akceptovať, že nie sú takí dobrí ako on. V určitej fáze musíte uznať, že je tu niekto, kto je výnimočný a jednoducho ho nie je možné poraziť. Mojou úlohou je postarať sa o to, aby to pochopili. Je to kruté? Ja si to nemyslím,“ dodal Marko.