Veľké jubileum. Pred sedemdesiatimi rokmi sa uskutočnila prvá veľká cena Formuly 1

Presne tam to začalo. Pred zrakmi desaťtisícov fanúšikov a britskej kráľovskej rodiny sa v 13. mája 1950 uskutočnila prvá veľká cena Formuly 1. Jej dejiskom bolo bývalé letisko RAF v britskom Silverstone, na miestach, kde sa monoposty F1 preháňajú dodnes.

V rokoch tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zažívali automobilové preteky ohromný rozkvet. Jazdilo sa stále viac a rýchlejšie. Tragické udalosti v rokoch 1939 až 1945 však akékoľvek myšlienky na usporiadanie série pretekov v rámci jedného šampionátu oddialili. Prakticky okamžite po skončení vojny sa však snahy opäť obnovili. Do celej záležitosti sa naplno vložila FIA, v rokoch 1948 a 1949 sa uskutočnilo niekoľko pretekov, ktoré vzbudili veľký divácky záujem. Tímy a jazdci cestovali naprieč Európou a predstavenie automobiliek ako Maserati, Alfa Romeo či Ferrari na britskej pôde už nepredstavoval žiadny problém. V roku 1950 tak dozrel ten správny čas a FIA usporiadala sériu šiestich pretekov vo Veľkej Británii, Monaku, Švajčiarsku, Belgicku, Francúzsku a Taliansku. Do šampionátu sa započítali aj výsledky americkej Indy 500, na ktorej však veľké európske hviezdy chýbali. Zaujímavosťou je, že súčasťou kalendára boli vtedy štyri okruhy (Silverstone, Monako, Spa a Monza), ktoré nájdeme v kalendári aj dnes.

Prvé kolo šampionátu pripadlo na 13. máj a britskú dedinu Silverstone. Síce to boli riadne preteky Formuly 1, no z celého podujatia bolo cítiť príchuť ťažkých začiatkov.

„Bol to dosť archaické,“ spomínal legendárny britský komentátor Murray Walker, ktorý sám prvú veľkú cenu navštívil. „Povaľoval sa tam roztrhaný asfalt a kúsky ostnatého drôtu. Okolité budovy sa nevyužívali, boli teda v zlom stave. Myslím, že RAC (britský autoklub, ktorý podujatie zastrešoval, pozn. red.) nepočítal s tým, že by sa v Silverstone mohli preteky usadiť dlhodobo.“

Silverstone bol dejiskom britskej GP aj v rokoch 1948 a 1949. V roku 1949 vyčlenil RAC na podujatie 22 tisíc libier a veril v aspoň mierny zisk. Tržby napokon nedosiahli ani 18 tisíc. Organizátori preto výdaje znížili, aby sa opäť nedostali do červených čísel. Zaujímavosťou je, že európske tímy dostali od RAC spolu 4000 tisíc libier, aby do Silverstone pricestovali. To sa však Ferrari málilo a autá so vzpínajúcim sa koníkom a jazdeckými hviezdami Ascarim a Villoresim do Británie napokon nedorazili.

Prvý ostrý štart Scuderie sa uskutočnil až o týždeň neskôr v Monaku. Hlavným favoritom v Silverstone tak bola Alfa Romeo a legendárny model 158. Tá dorazila aj s jazdeckým trojlístkom Farina, Fangio, Fagioli, ktorých doplnil Brit Reg Parnell. Menovanie vychádzajúcej hviezdy Fangia však nebolo vôbec také jednoduché.

„V talianskej tlači to spustilo poriadnu kontroverziu. Niektorí chceli čisto taliansky tím,“ spomínal Fangio vo svojej autobiografii. „Mnohým sa myšlienka najrýchlejšieho talianskeho auta s Argentínčanom za volantom nepozdávala.“

Medzi rokmi 1949 mala Alfa jazdecké problémy. Farina sa ťažko zranil na podujatí vo Francúzsku, mimo hru bol i Consalvo Sanesi. Hrozilo tak, že tím nebude mať k dispozícii žiadneho talianskeho jazdca, čo mohlo ohroziť aj jeho účasť v Silverstone. Farina sa však dal včas dokopy a talentovaný Fangio svojimi výkonmi presvedčil natoľko, že si vyslúžil trvalé miesto v tíme.

Pri neúčasti Ferrari sa najväčším vyzývateľom Alfy Romeo stalo Maserati, no už sobotná kvalifikácia jasne ukázala, že model 158 nebude mať konkurenciu. Jazdci tímu obsadili prvé štyri miesta a v nedeľných pretekoch svoju formu podčiarkli, keď kompletne obsadili stupne víťazov. Kráľovská rodina a úctyhodných 150 tisíc nadšencov, ktorí sa na preteky prišli pozrieť, sledovali dominanciu červených áut.

O 15:00 bolo odmávané britskou vlajkou a preteky začali. Jazdci Afly Romeo sa okamžite odpútali od zvyšku poľa. V priebehu zastávok na tankovanie si svoje pozície niekoľkokrát vymenili. Zdalo sa, že historický triumf si napokon odnesie Fangio, ktorý v jednom momente viedol dokonca o kolo. Urobil však chybu a narazil do „bariéry“, presnejšie povedané, do balíkov slamy naskladaných okolo trate. Mohol však pokračovať a zakrátko naháňal Farinu, ktorý sa medzitým ujal vedenia. Následkom nárazu si však poškodil svoj motor a bol nútený odstúpiť.

Farina tak svoje auto doviedol do cieľa tesne pred Fagiolim. Z tretieho miesta sa radoval Parnell, ktorý však mal aj kusisko šťastia. V pretekoch totiž kolidoval, no nie s niektorým zo súperov, ale so zajacom, ktorý sa na trať zatúlal. Poškodil si pritom chladič a preteky s veľkou stratou ledva dokončil. Klasifikovaných bolo napokon jedenásť z 21 áut.

Víťazstvo Farinu rozhodne nebolo víťazstvom britského PR. Triumf zanieteného socialistu a veterána z bitky pri El Alameine nebolo tým, čo kráľovská rodina chcela vidieť. Nudil sa zrejme aj kráľ Juraj VI., ktorý preteky opustil ešte pred ich koncom aj na odporúčanie organizátorov. Očakávalo sa totiž, že davy fanúšikov po pretekoch totálne upchajú okolité „okresky“. Áno, rovnaký problém trápi Silverstone aj po sedemdesiatich rokoch.