Technické zaujímavosti okruhu v Melbourne
Zdá sa to byť ako dávna minulosť: Veľká cena Austrálie sa vracia do kalendára prvýkrát od sezóny 2019, hoci tímy tu boli pripravené pretekať aj o rok neskôr. Kvôli známym udalostiam sa tak trať v Melbourne stala prvou obeťou pandémie koronavírusu. Predtým tradične otvárala sezónu Formuly 1 a vždy bolo cítiť vo vzduchu vzrušenie. Nie inak je tomu aj tento rok. Vďaka sérii vylepšení by mali byť tohtoročné preteky rýchlejšie a napínavejšie ako kedykoľvek predtým.
V piatok to bolo už 756 dní, odkedy bola Formula 1 naposledy v Austrálii. Ale samotné monoposty diváci uvidia na trati až po 1 118 dňoch, ktoré uplynuli od posledných pretekov v sezóne 2019. Mnohí už pomaly zabudli na chaos, ktorý sprevádzal začiatok sezóny 2020, keď pandémia vo svete naberala na sile. Po príchode do dejiska veľkej ceny mal jeden z mechanikov McLarenu pozitívny test na koronavírus a keď bol vírus potvrdený aj u jedného z fotografov, bolo oznámené, že sa veľká cena síce uskutoční, avšak bez divákov. Druhý najstarší tím štartového poľa medzitým odstúpil z pretekov a dve hodiny pred začiatkom prvého tréningu bolo napokon zrušené aj celé podujatie. Minulý rok mala Veľká cena Austrálie tradične otvárať sezónu 21. marca, ale preteky boli odložené na 21. novembra. Začiatkom júla však bola veľká cena druhý rok po sebe z dôvodu nízkej zaočkovanosti a cestovných obmedzení platných v austrálskom spolkovom štáte Viktória zrušená.
Dvadsiaty piatykrát sa Veľká cena Austrálie uskutoční na okruhu Albert Park, ale v apríli sa tu pretekalo iba raz – v roku 2006. Melbourne má v kalendári pomerne špeciálne miesto, určujúcim faktom je však to, že nie je trvalou pretekárskou dráhou. Preto sú hlavne piatkové tréningy prašné a šmykľavé. Priľnavosť sa zlepší až keď autá Formuly 1 a všetkých sprievodných súťaží nechajú na trati viac gumy. Samozrejme, proti nesmie byť počasie. Na južnej pologuli už začala jeseň a teplota aj počasie v Melbourne sú nepredvídateľné dokonca aj v priebehu jedného dňa.
V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi má tento rok Veľká cena Austrálie niekoľko nových neznámych: okrem výrazných úprav okruhu je to aj nový asfalt, ktorý by mal byť drsnejší, ale pravdepodobne ponúkne na začiatku víkendu veľmi nízku úroveň priľnavosti. Navyše sa predpokladá, že ak bude pršať, povrch bude extrémne šmykľavý. Dôležitými faktormi bude stabilita bŕzd, trakcia z nízkej rýchlosti a stabilita monopostu pri prudkých zmenách smeru jazdy.
Tento rok sa preto všetko točí okolo trate. Okruhu sa v skutočnosti nikto nedotkol, odkedy sa v polovici 90-tych rokov preteky prvýkrát objavili v Melbourne. Viac ako dve desaťročia každodennej premávky mu pridali množstvo hrbolčekov a nerovností, ktoré už boli nebezpečné najmä v zónach brzdenia pred zákrutami, do ktorých prichádzali autá vo vysokej rýchlosti. Tento drobný detail bol príčinou toho, že sme tu stále mohli vídať relatívny vysoký počet odstúpení kvôli technickým poruchám.
Aj preto domáci usporiadatelia pristúpili k preasfaltovaniu trate, v rámci ktorého došlo aj k výrazným úpravám trate, ktorých cieľom bolo poskytnúť viac miest na predbiehanie, ale aj ponúknuť stratégom viac príležitostí pri realizácii taktických zámerov. V prvej fáze bola upravená cieľová rovinka. Trávnatý pás oddeľujúci boxovú uličku bol odstránený a na jeho mieste bol postavený boxový múrik. Nový asfalt by mal byť viac abrazívnejší, čo znamená, že k pneumatikám nebude taký šetrný. Aj účelom tejto zmeny je podporiť dvojzastávkové či trojzastávkové stratégie.
Sedem zákrut bolo upravených, pričom dve boli úplne odstránené. Ich celkový počet sa znížil len na štrnásť a trať je kratšia o 28 metrov. Najvýraznejšou úpravou je odstránenie šikany, medzi pôvodnou deviatou a jedenástou zákrutou na Lakeside Drive. Zmizla šikana pôvodne označená ako zákruty deväť a desať, ktorú nahradil dlhý tiahly oblúk. Celý úsek je teraz viac podobný pôvodnému usporiadaniu v 50. rokoch. Súčasné monoposty by ho mali prechádzať rýchlosťou viac ako 330 km/h, čím by malo vzniknúť nové miesto na predbiehanie pred deviatou zákrutou.
Zákruty číslo 1 a 3 boli zvnútra rozšírené, rovnako ako zákruta 6, ktorá je teraz výrazne rýchlejšia. Po úpravách by mali prvá, šiesta a trinásta zákruta ponúkať viac rôznych možností prejazdov. Pôvodná trinástka (po novom jedenástka) na južnom okraji jazera by mala mať sklon smerom k vnútrajšku zákruty, takže ju bude možné prejsť väčšou rýchlosťou. Zákruty tri a pätnásť (po novom trinásť) boli rozšírené na vnútornom okraji a bol posunutý ich vrchol, čo má vytvárať príležitosti k lepšiemu predbiehaniu pri brzdení a v nájazde do nich. Tieto úpravy by mali znížiť čas kola až o päť sekúnd a priemerná rýchlosť by sa mala zvýšiť až o 15 kilometrov za hodinu.
Pri pohľade na novú mapku trate sú výrazné dve kľúčové oblasti, ktoré definujú celkový čas na jedno kolo: šiesta a deviata zákruta. Zmeny v šiestej zákrute môžu vyzerať menšie – trať sa tu rozšírila o 7,5 metra – ale jazdci sem oproti minulosti prichádzajú rýchlosťou až 60 km/h vyššou. Výjazd z nej je zase dôležitý z pohľadu dosahovanej rýchlosti v nasledujúcom úseku, ktorý končí práve deviatou zákrutou. Bočné preťaženie tu v závislosti od dosiahnutej rýchlosti môže dosahovať až 4,5 G. Na konci tejto vysokorýchlostnej sekcie by malo byť novým miestom s príležitosťou na predbiehanie. Pôvodne bola na novovzniknutej „rovinke“ aj štvrtá zóna DRS, ale FIA ju len pár desiatok minút pred štartom tretieho voľného tréningu zrušila.
Podľa inžinierov spoločnosti Brembo, ktorá dodáva brzdové systémy väčšine monopostov štartového poľa, je Albert Park z pohľadu bŕzd traťou so strednou obtiažnosťou. Ako je asfalt v priebehu víkendu čoraz viac pogumovanejší, zlepšuje sa aj brzdný výkon. To sa premieta do väčšieho opotrebenia brzdných doštičiek a kotúčov, ktoré dosahujú extrémne vysoké teploty. Čo sa týka nastavenia krídel, je trať v Melbourne považovaná z pohľadu vyžadovaného prítlaku za stredne náročnú. To ovplyvňuje nielen opotrebovanie a degradáciu pneumatík, ale aj brzdový systém.
Brzdy sa v celom kole používajú menej ako 9 sekúnd, čo je spolu s traťou v Miami, ktorá bude mať premiéru o mesiac, jeden z najmenších časových úsekov v celom kalendári. Na upravenej trati by jazdci Formuly 1 v každom kole mali použiť brzdy sedemkrát, avšak v troch z troch z týchto miest sa rýchlosť zníži najviac o 55 km/h. K trom brzdným úsekom, v ktorých sa brzdí menej ako 6 desatín sekundy je v protiklade rovnaký počet úsekov, v ktorých monoposty brzdia aspoň 2 sekundy a sú vystavené spomaleniu aspoň 4 G. Najnáročnejšia je z tohto pohľadu hneď prvá zákruta po štarte, pričom jazdci sú pred ňou v priebehu dvoch sekúnd vystavení negatívnemu spomaleniu približne 5,2 G.
V Albert Parku sa pred rekonštrukciou mohli pochváliť druhým najvyššom percentom času na kolo stráveným jazdou na plný plyn (72,3 %), čo bola rovnaká hodnota ako na Red Bull Ringu. Po rekonštrukcii by to malo byť ešte viac. Na prvom mieste samozrejme neohrozene kraľuje Monza (76 %). Aj preto tu jazdci zažívajú v zákrutách jedno z najväčších bočných preťažení v sezóne s priemerom 5,1 G. Aj táto hodnota by po rekonštrukcii mala tento rok ešte o niečo narásť. Okruh sa rozprestiera okolo jazera v Albertovom Parku priamo v Melbourne a aj z tohto dôvodu má veľmi malé prevýšenie – rozdiel medzi najnižším bodom na cieľovej rovinke a najvyšším bodom pred zákrutou číslo 11 je len 2,6 metra.
Vôbec najťažšia zákruta pre brzdový systém je v poradí tretia, a to aj napriek tomu, že v prvej a jedenástej zákrute sa brzdí na nižšie rýchlosti. V tretej zákrute však monoposty dosahujú najväčší rozdiel, keď musia spomaliť až o 197 km/h, pričom jazdci sú vystavení spomaleniu 4,4 G. Jazdcom sa tu príliš neoplatí brzdiť na poslednú chvíľu, pretože hrozí, že skončia v únikovej zóne, kde je štrk a zároveň sa v tomto mieste podraďuje až na druhý prevodový stupeň, takže sa využíva aj brzdenie motorom.
Pirelli sa tento rok rozhodlo pre trochu nezvyčajnú nomináciu pneumatík s väčšou medzerou medzi strednou a najmäkšou zmesou, než je obvyklé. Bielou zmesou je v Melbourne C2, žltou C3, ale najmäkšia červená je C5. Je to zároveň pretekársky debut pre najmäkšiu zmes v tejto sezóne. Dobrá trakcia je dôležitá pre výjazd z krátkych roviniek a zákrut, zatiaľ čo brzdné a priečne sily sú z pohľadu ich pôsobenia na pneumatiky v Albert Parku len priemerné. Miera ich zaťaženia je preto tiež priemerná, pričom ich celkové namáhanie je technikmi Pirelli z päťstupňovej škály hodnotené číslom tri.
Zabudnúť nemôžeme ani na úplne novú generáciu áut s osemnásťpalcovými pneumatikami, ktoré jazdci stále len spoznávajú. Všetky tieto faktory znamenajú, že tímy a jazdci budú musieť vo voľných tréningoch nazbierať čo najviac údajov. Rozhodujúcou úlohou bude nájsť limity a zhodnotiť možné stratégie. Dĺžka boxovej uličky je jedna z najkratších v sezóne, v Austrálii meria iba 281 metrov. Vzhľadom na nízku degradáciu pneumatík bola Veľká cena Austrálie tradične pretekom s jednou zastávkou v boxoch s minimálnymi možnosťami predbiehania. Jazdec tu z prvého miesta na štarte vyhral deväťkrát a túto štatistiku skresľuje aj fakt, že v ďalších siedmich prípadoch sa tak nestalo len preto, že preteky nedokončil. Vyššie rýchlosti, drsnejší asfalt, potenciálne zvýšené opotrebovanie pneumatík a znížená časová strata v boxoch, čo oproti minulosti umožní vyšší rýchlostný limit v boxoch, by mali tímy nabádať k využitiu stratégie dvoch zastávok.
Miestni usporiadatelia vďaka úpravám trate v kombinácii s novými predpismi očakávajú viac akcie na trati a tým aj väčší počet predbiehacích manévrov. Pomôcť tomu mali aj štyri zóny DRS – čo je viac ako na ktoromkoľvek inom okruh nielen v sezóne 2022 – ale ako už bolo spomenuté, od soboty môžu jazdci využívať len tri z nich. Najúspešnejším jazdcom na okruhu Albert Park Circuit je Michael Schumacher, ktorý vyhral štyrikrát, zatiaľ čo Ferrari je najlepším tímom s ôsmimi víťazstvami. Naopak Red Bull tu zaznamenal len jediné víťazstvo v sezóne 2011. Kto si v Austrálii vylepší historické štatistiky sa ale dozvieme až v nedeľu ráno.
