Podľa Allisona má Ferrari sklony ku krátkozrakosti

Ferrari má problém. Na prvý pohľad sa môže zdať, že len nezvládlo prípravu auta po technickej stránke, no podľa Jamesa Allisona, ktorý vo Ferrari pôsobil aj ako technický riaditeľ, siahajú korene aktuálneho trápenia sa ďaleko hlbšie. Až po štruktúru celého tímu, ktorému vraj môže chýbať vízia.

James Allison, dnes technický riaditeľ mimoriadne úspešného Mercedesu, Ferrari veľmi dobre pozná. Už za čias najväčšej slávy Michaela Schumachera v ňom pracoval ako šéf aerodynamického oddelenia, nuž a pozíciu technického riaditeľa zastával v rokoch 2013 až 2016.

Potom, čo mu zomrela manželka, z Ferrari odišiel a vrátil sa do Veľkej Británie. Sám tvrdí, že sa mu vo Ferrari nepracovalo zle. “Druhýkrát by som sa do Ferrari nevracal, keby som mal s nimi zlé skúsenosti. Dve dôležité obdobia mojej kariéry som strávil vo Ferrari,” cituje Jamesa Allisona motorsport-total.com. V každom prípade by sa vrátiť nechcel. “Vo Ferrari cítite, že ste súčasťou niečoho dôležitého.”

“To je na jednej strane veľká sila Ferrari, na druhej ale aj poriadne bremeno. Keď veci nejdú tak, ako by mali, tak sa na vás valí tlak zo strany celého národa. Tento tlak je oveľa väčší než v ktoromkoľvek inom tíme F1,” vysvetľuje britský inžinier.

Podľa Allisona sa nedá povedať, že by si to Ferrari uľahčovalo. V modernej Formule 1 presadzuje zastaraný systém riadenia tímu a vývoja, čo podľa Allisona nemotivuje aktuálne vedenie pozerať sa do diaľky. Možno aj v obave o svoju vlastnú budúcnosť radšej zvolí riešenie, ktoré prinesie výsledky v krátkodobom horizonte, a to aj za cenu straty konkurencieschopnosti neskôr.

Vedenie Scuderie totižto cíti tiaž obrovských historických úspechov tímu. “Z interného pohľadu to najlepšie vidieť na vertikálnej štruktúre tímu. Vo Ferrari je oveľa jasnejšia ako v iných stajniach.”

Nuž a keď o všetkom rozhoduje vedenie, ktoré následne rozdáva pokyny štruktúram tímu pod ním, nemusí to robiť dobrotu. “Vedie to k prijímaniu krátkodobých rozhodnutí. To zas vedie k strate smerovania. Inak by ste si v tíme vybudovali silu, ktorú si viete preniesť z jedného roka na druhý.”

Podľa Mattiu Binotta sa Ferrari potrebuje len rozbehnúť. “Hlavne v takýchto ťažkých časoch je dôležité udržať si stabilitu, zostať koncentrovaný a ako tím robiť všetko preto, aby ste prijali správne rozhodnutia, ktoré veciam pomôžu.”

Allison s tým nesúhlasí a tvrdí, že ak to v tíme škrípe, treba okamžite začať uvažovať o zmene. Sám to prirovnáva k turistike v hmlistom počasí. “Viete, že kým stále stúpate, tak je to fajn. Nuž a čím ste vyššie, tým máte rýchlejšie auto.”

“Keď sa však sklon kopca začne zmenšovať, začnete dumať, že či už pomaly nie ste na vrchole. V tom momente by ste azda mali začať premýšľať nad tým, že sa vyberiete na iný kopec,” pokračuje 52-ročný Brit s tým, že nový kopec by mohol predstavovať nejakú zmenu v tíme, napríklad vo filozofii auta. Vyvstáva tu však dôležitá otázka: “Je tím dostatočne silný, aby rozpoznal, že aktuálny koncept nie je dosť vysoký?”

Zrazu má dve možnosti. Buď bude pokračovať v lezení na kopec, v ktorom už môže byť beztak veľmi blízko vrchola, alebo zíde do údolia a vyhliadne si inú, vyššiu horu. To sa ľahko povie a ťažšie vykoná. Návrat do spomínaného údolia totižto bolí, a vo Ferrari, od ktorého sa neustále očakávajú dobré výsledky, to platí dvojnásobne.

Bez podpory má vedenie tímu len malú šancu na úspech. “Prvá fáza transformácie vás zosunie dolu, pretože ak chcete vyliezť na ďalšiu horu, najskôr musíte zísť do údolia. Toto môže byť aj o šťastí. V každom prípade je to strašidelné, veľmi strašidelné.”

Pokušenie pokračovať chodníkom, ktorého časť už je prejdená, je podľa Allisona “veľmi silné”. “To všetko sa odohráva v hustej hmle. A tiež viete, že ak sa rozhodnete zísť z kopca a ísť na iný, tak môžete spraviť chybu.”