logo F1online.sk

V Mercedese stále verili vo víťazstvo, Hamilton chcel číslo na ich dílera

Lewis Hamilton
© Mercedes
Milan Kubala
Milan Kubala3. 8. 2021

Potom, čo Valtteri Bottas zničil preteky obom Red Bullom, sa zdalo, že Lewis Hamilton si maďarské víťazstvo vyjazdí aj na pol plynu. Ak však niekto očakával takýto vývoj, nemohol byť ďalej od pravdy. Po strategickej chybe prestal aj Hamilton veriť vo víťazstvo, hoci v tíme ho stále uisťovali, že je to reálne.

Lewis Hamilton sa vo vysielačke ozval v šiestom kole. Poriadne napálený z toho, že stratégovia spravili chybu, ktorá ho odsunula až na poslednú priečku, im odkázal, aby po zvyšok pretekov už dávali pozor. “Ešte stále to môžeš vyhrať,” ozval sa s povzbudzujúcou správou Peter Bonnington, Hamiltonov inžinier.

A Mercedes sa skutočne začal posúvať dopredu. S rýchlejším, nepoškodeným autom a čerstvejšími pneumatikami mu v závere pretekov zostával jedna úloha: Predbehnúť Ocona, Vettela, Sainza a Alonsa. Aj vtedy ho tím povzbudzoval, ozval sa dokonca i Toto Wolff: “Lewis, môžeš to vyhrať!”

Hamilton si tým taký istý nebol, správa, že je stále na piatom mieste, ho istotne nepotešila. V tom čase však už vidina víťazstva bola uveriteľnejšia ako v úplnom úvode. Čo si pri týchto správach vlastne Hamilton pomyslel?

“Toto (Wolff) má skvelé srdce,” povedal na tlačovej konferencii Lewis Hamilton. “Ale pri všetkej úcte, keď som dostal tú správu, pomyslel som si, že neviem, čo berú, ale po pretekoch to chcem aj ja!”

“A to preto, že vy, chlapci (Ocon a Vettel, pozn. red.), ste boli tak ďaleko vpredu a ja som ešte musel zamieriť do boxov na ďalšiu zastávku. Pomyslel som si, že dostihnúť vás bude nemožné,” priznal dnes už líder priebežného poradia šampionátu.

V kritických momentoch sa Hamilton zvykne vo vysielačke vykresliť ako ten pesimista v tíme. Inžinieri ho vtedy povzbudzujú a ukazuje sa, že sú v tom veľmi úspešní. Aj Hamilton uznáva, že takéto správy od tímu či rovno od Tota Wolffa ho vedia nakopnúť.

“Keď ste na trati, tak v niektorých fázach sa naozaj môžete cítiť osamotení,” vysvetľuje Hamilton. “A niekedy idete akoby s klapkami na očiach, potom vám desať kôl príde ako celá večnosť. V tých chvíľach uplynie toľko času, že máte pocit, akoby ste cestovali v čase.”

“Je to veľmi, veľmi zvláštny pocit. Potom aj zabudnete, že na druhej strane tej vysielačky sú ľudia. Je fajn, keď vám pripomenú, že aj oni sú tu,” dodal.