Hill: Myslím si, že Senna by sa zhrozil, keby videl dnešnú Imolu

Preteky v Imole oddelili zrno od pliev. Stačilo na to premenlivé počasie, úzky okruh a štrkovo-trávnaté výbehové zóny zo starej školy. Podľa Damona Hilla to bol však stále len pomerne slabý odvar v porovnaní s tým, čomu piloti na okruhoch F1 čelili kedysi. Tvrdí, že keby dnešnú Imolu v podobe, v akej cez víkend robila jazdcom problémy, videli Senna s Ratzenbergerom, tak by neverili vlastným očiam.

Na Veľkú cenu San Marína 1994 si všetci spomíname ako na najtragickejší víkend v dejinách Formuly 1. Po nej sa naplno rozbehol program zlepšovania bezpečnosti monopostov i okruhov F1. Zmien sa dočkala i Imola.

Z tých najdramatickejších môžeme vybrať zákrutu Tamburello, z ktorej vznikla ľavo-pravo-ľavá trojzákruta, nuž a podobne sa zmenila i pôvodná nasledujúca zákruta Villeneuve. Časom pribudlo ešte niekoľko drobnejších zmien — napríklad vyasfaltovanie istých úsekov —, ktoré podľa Damona Hilla spravili z Imoly stráviteľnejší okruh aj pre pilotov, ktorí nemajú toľko skúseností.

No aj to stačilo na to, aby trať dôkladne preverila dnešnú generáciu pilotov. “Táto trať všetkých vykreslila ako zraniteľných, videli sme celú plejádu chýb,” konštatuje v podcaste F1 Nation Damon Hill, ktorému je ľúto, že sa z okruhov F1 stávajú vypasené parkoviská.

“Myslím si, že svojím spôsobom sme už pri tratiach prišli o časť tých nárokov, ktoré kládli na jazdcov,” vzápätí sa zamyslel majster sveta z roku 1996. “Teraz jazdcov tie nároky trate zaskočili a myslím si, že sa to premietlo aj do reakcie Georga Russella potom, čo zistil, že na vlhkej trati a v rýchlosti cez 300 km/h nie je také ľahké predbiehať. Také to bolo kedysi.”

“Je mi to ľúto, že to takto hovorím, ale Imola sa po roku 1994 zmenila. Nedá sa to povedať s určitosťou, ale myslím si, že Roland (Ratzenberger) a Ayrton (Senna) by sa zhrozili z niektorých zmien, keby sa tu dnes objavili, pretože si myslím, že oni považovali za súčasť tej výzvy menom Formula 1 aj riziko a nároky trate, nuž a tiež tresty za svoje chyby,” vyhlásil Hill.

Ak by sa Senna s Ratzenbergerom pri pohľade na Imolu zhrozili, môžeme si len domyslieť, čo by povedali pri pohľade na moderný Paul Ricard, “letisko” v Abú Zabí či Okruh Amerík v Austine. Asfalt, asfalt, asfalt a nekonečné riešenie limitov trate.

Hillovi sa to vôbec nepozdáva: “Ľudí tým určite naštvem, ale myslím si, že dnes je to príliš ľahké, ak môžete spraviť chybu a po nej sa jednoducho vrátiť späť na trať. Ak môžete ísť na plný plyn do zákruty a jediná penalizácia, ktorú za to zaplatíte je, že stratíte trochu času, pretože ste vyšli na asfalt a z neho ste sa opäť vrátili na trať, tak takéto niečo pilotov poriadne nepreverí.”

Za chyby treba platiť tak, ako sa za ne platilo v Imole. “Ono to má byť náročné, má to byť ťažké a trochu aj riskantné. Vezmite si Suzuku, tam žiadne výjazdové zóny nie sú a poviem vám, že v Suzuke z trate tak často nevybiehajú.”