Brooklands ožil: Sté výročie prvej britskej veľkej ceny prilákalo legendy aj ikonické stroje
Historický okruh Brooklands sa počas uplynulého víkendu stal centrom osláv stého výročia prvej britskej Veľkej ceny. Práve na mieste, kde sa v roku 1926 začala písať história britských pretekov, ktoré boli súčasťou majstrovstiev sveta, sa zišlo viac než 120 ikonických vozidiel, ktoré predstavovali 120 rokov histórie motoristického športu.
Dnes sa titulom „Domov britského motoršportu“ hrdí okruh Silverstone a mnohí súčasní fanúšikovia si ani nevedia predstaviť iné dejisko Veľkej ceny Veľkej Británie. Aj preto mnohí z nich mylne predpokladajú, že tieto preteky sa zrodili spolu s otvorením tejto dnes už ikonickej trate v roku 1948. A aby to nebolo jednoduché, štatistom toto tvrdenie komplikuje fakt, že prvé nemajstrovské preteky, rovnako ako vôbec prvé oficiálne preteky Formuly 1 na bývalom letisku, sa v skutočnosti konali pod názvom Veľká cena Európy.
Pred druhou svetovou vojnou bol za domov britského motoršportu považovaný okruh Brooklands, vôbec prvá permanentná trať na svete určená výhradne pre automobily. Napriek tomu sa tu prvé podujatie pod hlavičkou Grand Prix konalo až takmer dve dekády po jeho oficiálnom otvorení. Dôvod bol pomerne prozaický – Angličania sa dlhé roky skôr len pasívne prizerali na veľké medzinárodné motoristické preteky a malé kluby si organizovali preteky podľa vlastných predpisov.
Dokonca, keď pre sezónu 1925 AIACR (Medzinárodná asociácia uznávaných automobilových klubov, predchodca dnešnej Medzinárodnej automobilovej federácie FIA) pridelil Veľkej Británii termín konania veľkej ceny, nemal ju kto zorganizovať. Až o rok neskôr R.A.C. (Royal Automobile Club – Kráľovský automobilový klub) usporiadal prvú Veľkú cenu Veľkej Británie, ktorá sa uskutočnila v sobotu 7. augusta. Bolo to štvrté podujatie majstrovstiev sveta v sezóne 1926.
Prihlásilo sa 14 áut, ale na štart sa dostalo iba deväť: tri Delage, tri Talboty, jedno Bugatti, jeden Aston-Martin a Halford Special. Dav divákov bol väčší ako na akomkoľvek inom podujatí v Brooklands od jeho otvorenia. Štart bol na konci letiskovej rovinky, kde bola trať dostatočne široká na to, aby sa deväť áut zoradilo v jednom rade. Diváci sa tlačili po oboch stranách rovinky Railway Straight, ktorú od železničnej trate oddeľoval iba železný plot.
Autá jazdili proti smeru hodinových ručičiek po vnútornom okruhu, keď za zákrutou Byfleet Banking odbočili doľava na letiskovú dráhu. Aby sa do istej miery napodobnili podmienky cestných pretekov, boli na nej postavené dve umelé esíčka, prvá blízko padoku a druhá na jeho konci. Obe pozostávali z troch nízkych rovnobežných piesočných valov.
Štart bol naplánovaný na 14:00, ale autá tímu Talbot ešte neboli pripravené, pretože ich nádrže mechanici stále plnili palivom – bledozelenou tekutinou s odporným zápachom éteru. V pochmúrnu, ale teplú sobotu napokon o 14:10 slávny brooklandský štartér A.V. “Ebby” Ebblewhite zdvihol a spustil svoju malú červenú štartovaciu vlajku, čím odštartoval prvú britskú veľkú cenu.
O štyri hodiny neskôr bol v cieli ako prvý Louis Wagner, ktorý však dokončil preteky v aute svojho tímového kolegu Roberta Sénéchala. Pôvodne pre poruchu odstúpil už v šiestom kole, ale keď v 83. kole (z celkových 110) Sénéchal zastavil v boxoch, aby si schladil popálenú pravú nohu vo vaničke s vodou, Wagner zaujal jeho miesto v monoposte Delage. O pár kôl neskôr sa prepracoval do vedenia a začal postupne budovať svoj náskok.
Dodnes sa ale presne nevie, aký bol rozdiel medzi jazdcami v cieli. Počas pretekov sa totiž pokazila časomiera a aby R.A.C. zakryl nedostatky svojho systému, zverejňoval iba priemerné rýchlosti v míľach za hodinu. Kvôli tomu sa výsledky v tlači líšili až o 20 sekúnd.
Preteky napokon dokončili len tri monoposty: druhý skončil Bugatti Malcolma Campbella a tretie miesto obsadil André Dubonnet na Delage, s ktorým pôvodne štartoval Robert Benoist. Kuriózne bolo, že Wagnera aj Dubonneta museli po dojazde vytiahnuť z prehriatych Delage – konštrukčná chyba, keď bol chladič umiestnený až príliš blízko pedálov, spôsobovala extrémne teplo v oblasti nôh, takže obaja jazdci museli podstúpiť ošetrenie popálenín. Louis Wagner sa pritom v každom druhom kole zastavoval v boxoch, aby si opláchol prehriate nohy.
Spomienka na prvé preteky
Vráťme sa však späť do súčasnosti. Najsilnejším momentom dvojdňových osláv bola presná rekonštrukcia štartu prvej Veľkej ceny Veľkej Británie. Deväť predvojnových strojov sa v piatok zoradilo na Members’ Banking – menšej z dvoch klopených zákrut okruhu. Štartovacou vlajkou po sto rokoch odmával pomyselný štart David Brabham, syn trojnásobného majstra sveta Formuly 1, ktorý bol sám bývalým jazdcom Formuly 1 a víťazom Le Mans.
Na pole position stál víťazný Delage 15‑S‑8 Roberta Sénéchala a Louisa Wagnera z roku 1926. Po jeho boku sa nachádzal Halford Special – boli to jediné dva dochované stroje, ktoré sa zúčastnili pôvodných pretekov. Na druhej strane bol monopost Thomas „Flatiron“ Special, ktorý bol síce v roku 1926 prihlásený do veľkej ceny, ale jeho konštruktér a miestny hrdina JG Parry-Thomas sa na preteky nedostavil.
Monopost zreštauroval Geraint Owen, ktorý sa netajil veľkými emóciami: „Je to prvýkrát od roku 1958, keď sa auto vrátilo na trať, a ani vtedy nebolo kompletné, lebo mu chýbal motor. Vidieť ho opäť jazdiť v jeho rodisku, v jeho 100. roku, je niečo skutočne pozoruhodné.“
To však nebolo všetko. Oslavy sa začali exkluzívnou VIP prehliadkou v piatok večer, ktorej sa zúčastnil princ Michael z Kentu, ktorý je od roku 1989 patrónom Brooklandského múzea. V piatok popoludní sa na historickej cieľovej rovinke zoradilo 120 vozidiel, ktoré sa v minulosti zúčastnili veľkých cien. Medzi nimi boli také skvosty, ako napríklad Maserati 8C, ktoré skončilo na treťom mieste s Timom Birkinom a Bernardom Rubinom na Veľkej cene Tripolisu v roku 1933.
Nechýbalo ani modré Bugatti Typ 39A – rovnaký model, s ktorým Malcolm Campbell v roku 1926 obsadil druhé miesto. Ďalším predvojnovým klenotom bol Mercedes W125, ktorý v súčasnosti vlastní Kevin Wheatcroft. Tento model debutoval na Veľkej cene Doningtonu v roku 1937 – okruhu, ktorého prevádzku v 70. rokoch 20. storočia obnovil Wheatcroftov otec Tom. Za nimi stáli nedostižné monoposty Alfa Romeo Alfetta 158 a 159, ktoré dominovali prvým dvom ročníkom šampionátu Formuly 1.
Ohromujúce Ferrari 156 so žraločím nosom reprezentovalo monoposty 60. rokov. „Táto oslava stého výročia je skutočne špeciálnym momentom nielen pre Brooklands, ale pre celý britský motoristický šport,“ povedal výkonný riaditeľ múzea Brooklands Alex Patterson. „Zhromaždiť takúto zbierku áut Grand Prix na mieste, kde sa to všetko začalo, je neuveriteľne vzrušujúce.“
Miestne značky z grófstva Surrey zastupovali monposty Cooper s prelomovým modelom T43 s motorom vzadu z konca 50. rokov. Tyrrell, ktorého továreň stála v neďalekom Ripley, bol zastúpený šesťkolesovým modelom P34. A chýbať, samozrejme, nemohol ani McLaren, ktorého súčasné sídlo vo Wokingu je vzdialené od okruhu len deväť kilometrov.
Najstarším bol podvozok M23 č. 15 zreštaurovaný spoločnosťou McLaren Heritage, v špecifikácii, v ktorej Emerson Fittipaldi vyhral Veľkú cenu Brazílie v roku 1974 na svojej domácej trati Interlagos.
Ďalším bol model MP4/1 z roku 1981 prvý monopost s monokokom s uhlíkových vlákien. Deväťdesiate roky reprezentoval podvozok MP4/6 z roku 1991, ale napríklad aj Benetton B192 Michaela Schumachera zo sezóny 1992, či Benetton B198 z roku 1998. Nové milénium zastupoval víťazný Brawn BGP 001 zo sezóny 2009 a jeho nasledovník Mercedes W01 Michaela Schumachera. Modernú éru reprezentoval McLaren MCL38 z roku 2024, ktorý po rokoch vrátil konštruktérsky titul do Wokingu.
Ďalej vzadu stáli fascinujúce a často prehliadané inovácie, ako napríklad vozidlo Formuly 1 s pohonom všetkých štyroch kolies Ferguson P99, s ktorým v roku 1961 pretekal Stirling Moss, či vozidlo Austin Grand Prix z roku 1908, ktoré bolo najstarším strojom na prehliadke.
Zatiaľ čo piatková statická výstava bola sama o sebe pozoruhodnou oslavou histórie veľkých cien, sobota patrila demonštračným jazdám. Historické stroje sa presunuli na zachované úseky pôvodného okruhu, kde sa po dvoch alebo troch naraz preháňali cieľovou rovinkou, cez šikanu vytvorenú z balíkov sena, potom sa v zákrute otočili a vrátili sa späť na štart. Moderné monoposty využili testovací okruh vedľa múzea Mercedes-Benz World, ktoré sa nachádza vo vnútornej časti okruhu.
Medzi najpôsobivejšie momenty patrili pôsobivý rev šestnásťvalcového motora V16 v monoposte BRM, či jazda McLarenu MP4/6 s motorom Honda V12 z roku 1991, ktorý debutoval v rukách Ayrtona Sennu na Veľkej cene Talianska. Brazílčan v ňom na Suzuke získal svoj posledný titul, a na znak vďaky pred cieľom spomalil, aby nechal vyhrať preteky svojho tímového kolegu Gerharda Bergera.
Komu nestačilo sledovať autá na trati, mal možnosť zapojiť sa priamo do diania. McLaren mal pripravenú výzvu v boxoch, ktorá divákom umožňovala vymeniť koleso na monoposte F1, vyskúšať si mohli aj simulátory, či pozrieť výstavu McLarenu Senna, ktorá obsahovala jeho skutočné aj Lego verzie monopostov.
Medzi hosťami v sobotu nechýbal Damon Hill, majster sveta F1 z roku 1996, ktorý sám pomohol zabezpečiť niekoľko historických vozidiel spojených s kariérou jeho otca Grahama Hilla. Kráľovský automobilový klub, ktorý zorganizoval prvú Veľkú cenu Veľkej Británie v roku 1926, bol zastúpený prostredníctvom svojej prestížnej trofeje British Grand Prix, ktorá sa každoročne odovzdáva víťazovi britskej Veľkej ceny.
Všetko dokopy vytvorilo veľkolepú kombináciu obrazov, zvukov a atmosféry, ktorá preniesla návštevníkov späť do zlatých období veľkých cien a zároveň zdôraznila jedinečné miesto Británie v tomto športe: dnes sa môže popýšiť najväčším počtom víťazov veľkých cien, tímov ale aj výrobcov pretekárskych monopostov na svete.
„Víkend urobilo obzvlášť výnimočným to, že to neboli len autá určené na obzeranie,“ dodal na záver Alex Patterson. „Vrátili sme k životu a na trať niekoľko z nich, čo umožnilo návštevníkom zažiť obrazy, zvuky a drámu pretekov veľkých cien naprieč generáciami. Znovu vytvoriť štart z roku 1926 na presne tom istom mieste o 100 rokov neskôr a potom vidieť a počuť tieto mimoriadne stroje jazdiť v Brooklands, bolo skutočne emotívne.“
Hoci sté výročie bolo jednorazovou udalosťou, Brooklands zostáva jedným z najvýznamnejších miest motoristickej histórie. Okrem pretekárskych strojov tu návštevníci nájdu aj bohatú leteckú expozíciu a dokonca aj múzeum londýnskych autobusov. Najsilnejším zážitkom však zostáva samotná trať, ktorej betónové bloky klopených zákrut dodnes pripomínajú začiatky motoristického športu.
Samotné múzeum má za sebou takmer polstoročnú históriu plnú úsilia o záchranu jedinečného dedičstva. Keď v roku 1977 usporiadalo múzeum neďalekého mesta Weybridge výstavu Krídla nad Brooklands, ktorú pripravila kurátorka Morag Bartonová v spolupráci s výrobcom lietadiel British Aerospace a Asociáciou leteckých veteránov, ukázala akú zásadnú úlohu zohral okruh Brooklands v dejinách medzinárodného letectva, ale aj motoristického športu. Napokon sa stala sa impulzom pre vznik samostatného múzea.
Keď British Aerospace v roku 1984 oznámila zámer predať najhodnotnejšiu časť okruhu, mestská rada Elmbridge a spoločnosť Gallaher Ltd uzavreli 99‑ročnú nájomnú zmluvu na 32 akrov s cieľom založiť tu múzeum. V roku 1987 British Aerospace napokon ukončila výrobu lietadiel v Brooklands a na mieste továrne vznikol Brooklands Museum Trust, ktorý dodnes spravuje a chráni toto jedinečné miesto.
Múzeum bolo formálne otvorené v apríli 1991 a neskôr začalo organizovať výstavy a živé podujatia, pričom postupne rozširovalo svoje expozície o nové motoristické aj letecké exponáty. Medzi najvýznamnejšie prírastky patrí prvý sériovo vyrobený Concorde, ktorý sa stal jednou z hlavných atrakcií. Okrem toho sa tu môžete posadiť aj do McLarenu MP4-22, s ktorým Lewis Hamilton debutoval vo Formule 1.
Dominantou múzea je rovnako ako pred 120 rokmi klubová budova riaditeľstva pretekov Brooklands Automobile Racing Club postavená v rokoch 1906 – 1907, známa svojou zelenou kupolou a dobovou atmosférou. Okrem priestorov pre členov pretekárskeho klubu a ich hostí, sa tu nachádzali miestnosti pre traťových úradníkov, stewardov, riaditeľa pretekov a novinárov. Nechýbali ani šatne pre jazdcov a bookmakeri priamo tu uzatvárali stávky, pričom svoje kurzy písali kriedou na tabule.
Vonku sa nachádzajú pôvodné garáže z 30. rokov minulého storočia, ale aj pagody ropných spoločností. Tie si tu začiatkom 20. rokov 20. storočia postavili svoje vlastné sklady, pričom každá mala kanceláriu manažéra, obchod a benzínovú pumpu. Palivo sa tu špeciálne miešalo tak, aby vyhovovalo individuálnym potrebám každého jazdca.
V roku 2011 pribudlo múzeum londýnskych autobusov, v ktorom je vystavených 35 historických vozidiel. V roku 2017 pri príležitosti 110. výročia otvorenia okruhu pribudol obnovený hangár Bellman z roku 1940, nová letecká hala a zrevitalizovaný bol severný koniec cieľovej rovinky. Nové objekty slávnostne otvoril princ Michael z Kentu.
Pozemky v centrálnej časti okruhu v roku 2004 kúpila spoločnosť DaimlerChrysler UK, ktorá tu vybudovala Mercedes-Benz World – múzeum, konferenčné centrum a showroom v jednej budove, vedľa ktorej je malá testovacia dráha. Táto časť tiež stojí za prehliadku. Okrem vôbec prvého automobilu s benzínovým motorom tu môžete vidieť niektoré historické autá značky s trojcípou hviezdou, ale aj niekoľko monopostov Formuly 1 – okrem Mercedesov aj McLaren MP4-21 zo sezóny 2006, či Williams FW38 v ikonických farbách Martini.
