Norrisa prekvapilo, aký cítil v Abú Zabí pokoj: Myslel som si, že budem sakramentsky nervózny

Lando Norris už nemusí nikomu nič dokazovať. Všetkým kritikom a pochybovačom môže do konca života opakovať, že sa stal majstrom sveta a dosiahol najväčší úspech vo svete motoršportu. Ako vieme, britský pretekár je veľmi emocionálny a presne taký bol aj jeho posledný a rozhodujúci víkend minulej sezóny.

Všetko vraj prebiehalo ako vždy s jednou výnimkou – Lando necítil obvyklú nervozitu. Aj keď sa v posledný víkend na titulových ašpirantov zosypal celý svet, Veľká cena Abú Zabí prebiehala štandardne a ako obvykle dosť nudne.

„Týždeň pred najväčšími pretekmi môjho života som vlastne nevedel, ako sa mám správať alebo ako by som sa mal správať,“ povedal Norris vo videu zverejnenom na svojich sociálnych sieťach. „Nevedel som, či mám pôsobiť napríklad nadšene, alebo ako.“

„Myslel som si, že budem sakramentsky nervózny, pretože som taký. Som nervózny pred každými pretekmi, pred každou kvalifikáciou, vždy. To je pre mňa normálne,“ pokračoval Norris.

Ako však sám hovorí, v najdôležitejší víkend sezóny prekvapil aj sám seba. Namiesto nervozity ho ovládol úplný pokoj. „Myslel som si, že to bude pre mňa príliš chaotické. Keď som si však sadol do auta, cítil som sa byť pokojný a pripravený. Bol to len ďalší deň v práci. V mysli som cítil, že toto je ono a prišiel môj čas,“ spomína Lando.

„Pripadalo mi to ako normálne preteky, ale dve kolá pred koncom akoby čas začal spomaľovať. Začnete premýšľať o každej skrutke, každej matici, každom kábli. Predstavoval som si, čo sa asi deje vnútri monopostu. A v tej chvíli si poviete: ‚Dopekla, čo sa ešte môže pokaziť? Veď všetko funguje dobre.‘ Vaša myseľ si začne vymýšľať tieto drobné scenáre,“ povedal Norris.

Nič sa však nepokazilo. Svoj McLaren bezpečne doviezol do cieľa, získal dostatočný počet bodov a mohol oslavovať. Keď v poslednom kole prechádzal sekciou pod hotelom, začali sa objavovať nové myšlienky.

„Odrazu som si predstavil moju mamu v garáži,“ spomína Norris. „V tej chvíli som si prvýkrát za celú sezónu začal uvedomovať, čo sa deje. Videl som garáž a tam mojich rodičov a súrodencov. Vyšiel som z poslednej zákruty a vtedy sa spustila ďalšia vlna emócií. Uvedomil som si, čo sa stalo. Posledných osemnásť rokov sa zlialo do tejto jednej chvíle.“