Josef Král o McLarene: Je to obrovské faux pas a veľký malér
Veľká cena Las Vegas dlho nevyzerala ako najzaujímavejšie preteky v tejto sezóne. Až po ich skončení začala skutočná dráma a udalosti, ktoré môžu mať na výsledok tejto sezóny ďalekosiahly vplyv. Diskvalifikácia oboch McLarenov si vyžaduje hlbšiu analýzu, najmä pre menej skúsených fanúšikov Formuly 1.
Bájna doska pod podlahou je súčasťou F1 už vyše tridsať rokov. Jej korene siahajú k smutným udalostiam z Imoly v roku 1994. Tam sa zrodila myšlienka, že by bolo vhodné, keby FIA mala možnosť, ako kontrolovať svetlú výšku monopostov a zamedziť zbytočnému riskovaniu zo strany tímov, ktoré sa v tom čase snažili nastaviť monoposty čo najnižšie, s čím však súviseli bezpečnostné riziká.
Aj keď sa v priebehu rokov technológia menila, princíp zostal rovnaký – doska pod podlahou sa nesmie opotrebovať nad určitú mieru, inak bude monopost diskvalifikovaný. Za tie roky na toto pravidlo doplatil nejeden pretekár. Vôbec prvou „obeťou dosky“ bol na Veľkej cene Belgicka v roku 1994 Michael Schumacher, ktorý tam prišiel o dôležité víťazstvo, tou poslednou piloti McLarenu v Las Vegas, ktorí taktiež stratili nesmierne cenné body, najmä Lando Norris.
Rovnako ako vtedy, aj dnes je to pre inžinierov tímu nemalý trapas. Niečomu takému sa McLaren musí za každú cenu vyhnúť, ale to sa nestalo. „Rozhodne je to veľké faux pas. Keby sa to stalo s jedným autom, tak si poviete: ‚Okej, urobili sme drobnú chybu v nastavení, možno to nejaký mechanik nesprávne namontoval.‘ Ale keď sú to obe autá, tak je to obrovský malér,“ povedal bývalý pretekár a dnes aj komentátor Josef Král počas poslednej EisKing TOUR v Prešove.
„Všetko to ide na hlavu inžinierov a vlastne celého tímu. Samozrejme, je to vec, za ktorú piloti nemôžu. Nedá sa ani povedať, že by tomu dokázali zabrániť, pretože opotrebovanie dosky, resp. titánových plôch na spodnej strane podlahy je niečo, čo máte jasne nastavené pred štartom pretekov. Nedokážete s tým pracovať alebo to šetriť. Samozrejme, núdzové riešenie je ‚lift and coast‘, ktoré poznáme z Ferrari a máličko tomu pomáha, ale nedokáže to všetko vyriešiť,“ pokračoval dnes pilot Scuderie Praha.
V závere pretekov sme videli, že Lando Norris výrazne spomalil. V danej chvíli však už boli škody napáchané a osud oboch McLarenov spečatený. Akonáhle inžinieri pred sobotnou kvalifikáciou nesprávne rozhodnú o nastavení, pravidlo parc fermé a nemožnosť meniť svetlú výšku sa postarajú o to, že pilot a jeho tím sú na jednosmernej ceste za diskvalifikáciou.
„Keď raz monopost takto nastavíte, tak je veľmi ťažké v priebehu jazdy zmerať, aké veľké je opotrebovanie. Trošku tápete a robíte to v úvodzovkách ‚od oka‘. Ale ostatným tímom sa to podarilo,“ vysvetlil Král.
„Je dôležité si povedať, že 10 milimetrov je hrúbka titánovej plochy a pri 9 milimetroch ste už pod limitom. To znamená, že máte len milimetrové okno, v ktorom sa pohybujete počas celých pretekov. Je to veľmi málo a z tohto dôvodu tímy vedia veľmi dobre kontrolovať svetlú výšku,“ povedal bývalý pilot GP2.
V podobných prípadoch sa cyklicky objavuje otázka: ako je možné, že ostatní to zvládli, ale McLaren nie? Veď aj ostatné tímy mali po voľných tréningoch málo relevantných dát. Chyby sa však dopustil iba jeden a dopustil sa jej v najmenej vhodnú dobu. Aj Josef Král pripomína, že inžinieri si mali v Las Vegas nechať oveľa väčšiu rezervu a v prvom rade sa uistiť, že ich autá prejdú technickou kontrolou.
„Problém bol, že sa strašne málo jazdilo v tréningoch. Keď majú tímy málo dát, o to ťažšie je nastaviť svetlú výšku monopostu. Môže sa to stať, ale veľké faux pas to je hlavne z toho dôvodu, že obe autá McLarenu bojujú o titul, majú bodový náskok a je úplne jedno, či budú o desatinu alebo dve na kolo pomalšie,“ pokračoval Král.
„Predovšetkým musíte prísť do cieľa, pretože vám stačí zbierať body. To sa im nepodarilo, pokazili to a teraz čelí celý tím veľkej hanbe. To je podľa mňa najväčší malér, pretože chybu človek urobí, ale v tomto prípade McLaren musí ísť na istotu. Dvojitá diskvalifikácia dve veľké ceny pred koncom v boji o titul je faux pas,“ dodal známy komentátor.
Ten následne vo svojej analýze graficky nakreslil všetky zákutia fungovania kontroly svetlej výšky, ktorá sa dnes robí veľmi podobným spôsobom ako pred tridsiatimi rokmi.
