Leclerc o fyzicky náročnom Singapure: To najhoršie príde v dojazdovom kole
Pár dní voľna po Veľkej cene Singapuru prospelo každému jazdcovi. Na jednej strane sa piloti potrebovali dať dokopy z pásmovej choroby, ale aj preto, že niektorí si v uličkách Marina Bay siahli až na dno svojich síl. Nikto však z tohto dôvodu z pretekov neodstúpil. Podľa Charlesa Leclerca je to skrátka spôsobené tým, že počas jazdy nikto nemyslí na horúčavu a fyzickú únavu.
Víťaz nedeľných pretekov Lando Norris dorazil do cieľa po takmer 101 minútach od zhasnutia červených svetiel. Preteky v Singapure tak trvali najkratšie zo všetkých, no to neznamená, že by boli aj najľahšie, práve naopak. Keďže sa na trati prvýkrát neobjavil safety car, jazdci si nestihli ani vydýchnuť a celých 62 kôl šli naplno.
Viacerí tak mali po šachovnicovej vlajke problémy. Franca Colapinta trápil žalúdok a bol dehydrovaný, piloti Mercedesu sa zas ospravedlnili z mediálnych povinností pre prehriatie organizmu. Menšie problémy neobišli ani víťaza Landa Norrisa, ktorý cítil závraty.
Charles Leclerc po pretekoch prezradil, aké to bolo v kokpite náročné. “Je to tu ťažké a je tu veľmi teplo. Bavil som sa však o tom s Estebanom [Oconom], že keď jazdíme, tak to nepociťujeme. Necítite únavu ani to teplo. Viete, že to budú dlhé preteky a v ich polovici si poviete, že ste vlastne prešli len polovicu. Viete, že to bude tvrdé.”
Zaujímavé však je, že najťažšie chvíle neprídu ani v druhej polovici pretekov, ani v posledných desiatich kolách, ale hneď po prejazde cieľovou čiarou. “Nemáte čas na to myslieť. Tá hrozná časť sa začína v dojazdovom kole po šachovnicovej vlajke… Uvoľní sa celé to napätie a keď idete vystúpiť z auta, tak máte pocit na odpadnutie. Je to dosť ťažké už len kvôli tomu nedostatku tekutín. Ja som to však necítil, kým neopadlo to napätie.”
Piloti Formuly 1 majú výnimočnú schopnosť sa stopercentne sústrediť na svoju jazdu. Už od detstva trénujú, ako si udržať koncentráciu čo najdlhšie, pretože akékoľvek zaváhanie na mestskej trati môže znamenať nehodu. Znie to, akoby boli takí koncentrovaní, že celkom ignorujú protesty svojho tela, zamyslel sa počas rozhovoru Will Buxton.
Bežný smrteľník také situácie nezažíva, no Leclerc vidí dôležitý rozdiel ešte aj v niečom inom. “Každý zažil chvíle, keď musel byť sústredený. V práci sa tiež sústredíte na jednu vec. Na našom športe je špecifická tá kombinácia koncentrácie a adrenalínu, ktorý produkuje vaše telo.”
Za bežných okolností si nevieme predstaviť, že by sme dve hodiny sedeli v rozpálenom kokpite a podávali taký intenzívny výkon. “Adrenalín zrejme zakryje veľkú časť toho, čo by ste mali počas pretekov fyzicky cítiť. Až tak na to nemyslíte, pretože ste v zápale boja, rútite sa v šialených rýchlostiach medzi múrmi. Nemôžete si dovoliť spraviť chybu. Kvôli tomuto všetkému nemyslíte na tú fyzickú námahu,” vysvetlil víťaz pretekov v Monaku a Monze.
