Todt spomína, ako ho Schumacher zachránil: Michael videl, že môj plán bol správny
Ako mohlo takéto spojenie fungovať? Ich pôvody a životné cesty už ani nemohli byť odlišnejšie, ale predsa vytvorili Jean Todt a Michael Schumacher jednu z najmocnejších dvojíc nielen vo Formule 1, ale v dejinách športu vôbec. V mysli bývalého šéfa Ferrari dodnes rezonuje legendárna veta nemeckého velikána: „Ak odíde Todt, odídem s ním.“
Bolo to svedectvo veľkej dôvery a veľkého odhodlania. Na druhej strane, je to naozaj také prekvapivé? Ak Schumacher videl a vedel, že Jean Todt robí všetko správne, tak bolo logické, že svojho šéfa podporil. Vzhľadom na minulosť Ferrari, kde si šéfovia nezriedka podávali kľučky v dôsledku panujúcej nedôvery, to bol od Schumachera skutočne prezieravý ťah. Rovnako tak od Lucu di Montezemola, ktorý pri angažovaní drobného Francúza išiel proti všetkým zavedeným konvenciám. Neodradil ho ani pohľad na Todta, ako k nemu prvýkrát prišiel na návštevu v Mercedese.
„Bolo to presne 1. júla 1993, teda pred tridsiatimi rokmi. To auto som jednoducho vzal z požičovne. Ale prezident bol beztak odvážny, keď vložil dôveru do Francúza bez predchádzajúcich skúseností vo Formule 1, ktorý nehovoril po taliansky. Mal tiež odvahu a nechal ma pokračovať napriek vonkajším tlakom,“ spomína Todt na dobu pred príchodom Michaela Schumachera do Ferrari pre taliansky denník La Stampa.
„Zo začiatku bola situácia katastrofálna. V roku 1996 sa veľa hovorilo o mojom prepustení. Michael práve prišiel a videl, že môj plán bol správny. Prichádzali noví ľudia a ďalší, s ktorými som tajne rokoval, súhlasili s naším plánom. Preto do toho vstúpil Michael a povedal: ‚Ak odíde Todt, odídem s ním.‘ Určite to zastavilo tých, ktorí premýšľali o mojom prepustení,“ spomína bývalý prezident FIA, ktorého boj v roku 1996 ešte len začínal.
Sezóna 1996 bola vskutku katastrofálna, aj keď Schumacher predviedol svoju extratriedu a dokázal trikrát zvíťaziť v aute, ktoré víťazným strojom rozhodne nebolo. Od roku 1997 bolo Ferrari späť, ale prišli tri porážky v posledných pretekoch sezóny.
„V roku 1997 to Michael pokašľal. Vtedy sme ho museli dobre chrániť. V roku 1998 si Coulthard počínal škandalózne, keď pred Michaelom brzdil v Spa a ten doňho narazil. V roku 1999 si Michael zlomil nohu pri nehode. Keď sa vrátil, pomáhal Irvinovi v boji o titul. Aj keby mu v posledných pretekoch prepustil pozíciu, na konečnom výsledku a titule pre Häkkinena by to nič nezmenilo. Prišlo však aspoň prvé miesto v Pohári konštruktérov,“ spomína Todt.
„V roku 2000 sme už vyhrali. Objatie s Michaelom na pódiu je najšťastnejším športovým momentom môjho života. Konečne sme dosiahli cieľ, ktorý sme si stanovili v roku 1993,“ dodal Jean.
