Chcem podporiť F1online.sk

Algarve: história a predstavenie okruhu

zdroj: Twitter/McLaren

Formula 1 sa takmer po štvrťstoročí vracia do Portugalska. Menšia z dvoch krajín Pyrenejského polostrova bola v minulosti svedkom mnohých pamätných pretekov F1. Za všetky stačí spomenúť brilantné víťazstvo Stirlinga Mossa v Porte v roku 1958, dramatický zisk tretieho titulu Nikiho Laudu v roku 1984 v Estorile a nezabudnuteľné prvé víťazstvo Ayrtona Sennu v daždi o rok neskôr. Miestom činu však nebude tradičná destinácia z 80. a 90. rokov minulého storočia, ale svoju, na začiatku tohto roku ešte neplánovanú premiéru, bude mať jeden z najnovších okruhov v tohtoročnom kalendári. Relatívny úspech tejto rozlohou malej krajiny v boji proti koronavírusu v letných mesiacoch znamenal, že tunajší usporiadatelia ako prví oznámili, že sa ich hlavné tohtoročné podujatie bude konať za účasti divákov.

Algarve, alebo Portimão?

Reč je o Medzinárodnom okruhu Algarve (Autódromo Internacional do Algarve – AIA), ako znie jeho oficiálny názov. Po Porte, Monsante a Estorile sa stane štvrtým portugalským okruhom v F1. V aktuálnej sezóne debutuje v kalendári Formuly 1 po boku talianskeho Mugella.

Viac sa vžil jeho názov Portimão, keďže okruh je postavený v kopcoch necelých osemnásť kilometrov severozápadne od pobrežného mesta rovnakého mena a administratívne patrí do jeho mestskej samosprávy. Aj napriek relatívnej blízkosti v okolí prevláda úplne iný ako mestský charakter. Okruh je zasadený do vidieckej kopcovitej krajiny s bielo natretými domami, ktoré majú tradičný poľnohospodársky charakter.

Jeho oficiálny názov je odvodený od mena najjužnejšieho regiónu Portugalska a jednej z najobľúbenejších turistických destinácií v Európe. Možno preto ani neprekvapuje, že v rovnomennom hlavnom meste, vzdialenom od okruhu 84 kilometrov, mal svoju vilu legendárny Ayrton Senna, pre ktorého sa stala základňou a druhým domovom, z ktorej počas svojej kariéry vyrážal na európske veľké ceny.

Ťažký pôrod

Plány na výstavbu pretekárskeho komplexu boli predstavené verejnosti už v roku 2002. Celý nápad sa zrodil v hlave miestneho podnikateľa a motoristického nadšenca Paula Pinheira. Problémy so zabezpečením financií znamenali, že sa výstavba okruhu dlho odkladala. O tri roky neskôr dostali jeho plány nový impulz, keď portugalské ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia vydali spoločné vyhlásenie podporujúce plány na oživenie regiónu, vďaka čomu mali byť vytvorené nové pracovné miesta a okruh mal prilákať ďalších turistov. Napriek odporu miestnych politických strán pridelilo mestské zastupiteľstvo v Portimãu súkromnej spoločnosti Parkalgar Serviços dva pozemky určené pre nový okruh a odsúhlasilo finančnú pomoc vrátane 10-ročnej daňovej úľavy a nízkych cien za prenájom pozemku.

Konečná podoba okruhu bola prvýkrát predstavená vo februári 2008 na slávnostnom ceremoniáli, ktorému predsedali portugalskí ministri hospodárstva a športu spolu so starostom mesta Portimão. Projekty vypracovala architektonická kancelária Ricarda Pinu. Prirodzený reliéf terénu bol ideálny na vytvorenie jedinečného okruhu s prudkými zmenami výšky a mnohými úsekmi so slepými zákrutami vedúcimi do kopca a z kopca a krátkymi rovinkami, ktoré prirodzene nasledujú v rýchlom slede za sebou v oveľa väčšej miere, ako na väčšine iných moderných tratí.

Vďaka celkovej investícii 195 miliónov eur bol Algarve dokončený už za sedem mesiacov. Okruh s rozlohou takmer 300 hektárov tak predstavuje najväčšiu investičnú akciu, aká sa kedy v tomto regióne realizovala. Oficiálne otvorenie sa konalo 2. novembra 2008 a úvodné preteky okruhu boli posledným podujatím majstrovstiev sveta superbikov.

Problémy aj po otvorení

Celková kapacita okruhu predstavovala v čase otvorenia necelých 80 tisíc divákov, z toho 16 654 sa zmestí na hlavú tribúnu.  Okrem pretekárskej dráhy sa mala dobudovať aj motokárová trať Kartódromo, terénny park, päťhviezdičkový hotel, apartmánový komplex Vista do Falcão Residences, technologický park a športový areál.

Majitelia mali pri otváraní nemalé ambície a dúfali, že nový okruh priláka Formulu 1 ako pravidelnú súčasť svojich podujatí. Pôvodným zámerom jeho tvorcov bolo získať späť do kalendára Veľkú cenu Portugalska. Dva dni po otvorení Algarve skutočne získalo akreditáciu FIA 1. stupňa a na trati sa hneď v nasledujúcom roku konalo niekoľko pretekov významných sérií ako A1 Grand Prix, Le Mans (nočné preteky na 1 000 km), či majstrovstvá FIA GT.

Už šesť týždňov po otvorení sa neďaleko Portimãa skutočne objavili aj monoposty Formuly 1, keď tu dva dni testoval McLaren spolu s Ferrari. V januári nasledujúceho roku tu odštartovala séria predsezónnych testov, ktorých sa zúčastnili tímy McLaren, Toyota, Toro Rosso, Williams a Renault. Nádeje miestnych na zorganizovanie veľkej ceny zvýšil v apríli 2009 vtedajší prezident FIA Max Mosley, ktorý po obhliadke okruhu uviedol, že Algarve sa môže stať súčasťou kalendára F1, pokiaľ bude uzatvorená obchodná dohoda s vedením FOM. Ako sa ukázalo, bola to najväčšia prekážka v splnení sna Paula Pinheira.

Okruh bol otvorený v čase začínajúcej finančnej krízy, po ktorej aj Formula 1 začala obmedzovať počet svojich testovacích dní. Ako prvé padli za obeť testy v priebehu sezóny. Riaditeľ okruhu v Algarve Juan Alvarez pritom pôvodne uvažoval, že F1 tu bude testovať približne dvadsať dní v roku, čo by už bolo pre okruh rentabilné. Nakoniec však ostalo len pri januárovom teste a monoposty najvyššej kategórie sa sem oficiálne už nikdy potom nevrátili. Aj preto sa začali hromadiť dlhy a majiteľ okruhu sa postupne dostával do stále väčších finančných ťažkostí, čo znamenalo, že pri finančných požiadavkách Bernieho Ecclestona, nemohlo byť o usporiadaní veľkej ceny ani reči. Neuskutočnili sa tu ani pôvodne zamýšľané predsezónne testy Formuly 1 v roku 2010.

V septembri 2013 napokon kontrolu nad spoločnosťou Parkalgar Serviços prevádzkujúcu okruh získala štátna agentúra Portugal Capital Ventures, ktorá je portugalským štátnym investorom v oblasti rizikového kapitálu, čím sa okruh prakticky dostal pod správu štátu. Dôvodom boli dlhy, ktoré sa od otvorenia okruhu naakumulovali do výšky približne 160 miliónov eur. Pre portugalských daňových poplatníkov to znamenalo, že po tom, ako bol v roku 1998 podobným spôsobom zachránený Estoril, sú prakticky vo vlastníctve štátu oba najväčšie pretekárske okruhy v krajine.

Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a okruh dostal zelenú, aby mohli byť zrealizované všetky plánované práce. Dokončený bol pôsobivý 75-izbový hotel „Race Resort“, ktorý má krytý bazén, vírivku, saunu, škótsku sprchu, turecké kúpele a reštauráciu s výhľadom na pretekársku dráhu. Rezort sa môže pochváliť aj modernými a priestrannými apartmánmi s výhľadom na hory.

Okruh zo starej školy

Algarve je určite jedným z najzaujímavejších okruhov v Európe. Dĺžkou je podobný barcelonskej trati, tvarom s dlhou hlavnou rovinkou a zákrutami s krátkymi rovinkami za boxami má podobnú konfiguráciu ako Estoril, Jarama, či už spomínaná Barcelona. To, čo ho robí osobitým, je množstvo výškových zmien, vďaka čomu je prirovnávaný k americkému Austinu.

Zákruty a krátke rovinky plynulo nasledujú v rýchlom slede za sebou a spolu s častými zmenami výšky robia jazdu potešením. Mnohým to pripomína okruhy zo starej školy ako boli Nordschleife na Nürburgringu a Spa-Francorchamps. Neustále sa meniace výškové rozdiely trate môžu spôsobiť problém v dôsledku straty priľnavosti a vyžadujú si cit pri brzdení. Verzia, na ktorej sa uskutoční veľká cena, má 15 zákrut, avšak brzdy sa používajú viac ako 2 sekundy iba v troch z nich.

Mnohým pripadá okruh úzky, ale trať je široká štrnásť metrov a hlavná rovinka ešte o štyri viac. Len pre porovnanie — najdlhšia rovinka okruhu v Baku je široká trinásť metrov. Napriek absencii šikán je tu množstvo miest vhodných na predbiehanie. Na druhej strane zákruty 1, 3, 5, 10 a 12 poskytujú brániacemu sa jazdcovi príležitosť na lepší výjazd a opätovné získanie pozície.

Predstavenie okruhu

AIA ponúka 32 rôznych konfigurácií tratí s dĺžkami od 3,465 km do 4,684 km (verzia F1) a je homologizovaný medzinárodnou automobilovou (FIA), aj motocyklovou (FIM) federáciou na usporiadanie motoristických a motocyklových súťaží na najvyššej úrovni. Trať od otvorenia zaznamenala len minimálne zmeny.

Prevýšenie medzi najnižším bodom tesne pred prvou zákrutou a najvyšším bodom, nachádzajúcim sa v jedenástej zákrute,  je 31 metrov. To je rovnaká hodnota, akú má okruh v americkom Austine. Hlavná rovinka je dlhá necelý kilometer. Jej začiatok tvorí krátky úsek do kopca, za ktorým nasleduje rovná časť pred boxami. Zhruba v troch štvrtinách začína trať klesať.

Prvá pravá zákruta (Primeira) je už na rovnej časti a prechádza sa strednou rýchlosťou. Brzdnú zónu pred ňou ale komplikuje práve to, že tu trať klesá až k najnižšiemu bodu trate. Zábava začína hneď v druhej pravej zákrute s rádiusom 45°, kde jazdcov čaká prvý z vrcholov umiestnených na kopci. V miernom sklone trať stúpa do tesnej tretej Lagos, kde sa autá otočia o ďalších 150° doprava.

Veľmi krátka rovinka vedie monoposty k prudko stúpajúcemu úseku s nepomenovanou štvrtou ľavou zákrutou. Tá je jednou z najzaujímavejších na Algarve, pretože smeruje nahor cez slepý horizont, čo môže vyvolať pretáčavosť. Na konci krátkej pol kilometrovej rovinky rovnobežnej s boxami je najskôr mierne stúpanie, po ktorom trať pri VIP veži  s 15 000 miestami na sedenie, prudko klesá z kopca do najpomalšej ľavej vlásenky zvanej Torre Vip, ktorá obracia autá o 160°.

Nasledujúca šiesta je opäť slepá a za ňou trať mierne klesá z kopca cez ďalšie dve zákruty. Prvou je rýchla pravá s číslom 7, za ktorou takmer kontinuálne nasleduje oveľa prudšia pravá Samsung, ktorá sa začína krátkym strmým stúpaním hneď na začiatku zákruty. Brzdenie do nej je najzložitejšie, pretože je ťažké nájsť správny brzdný bod tak, aby auto nestratilo príliš veľa rýchlosti v jej vrchole, ktorý sa nachádza na horizonte.

Odtiaľ trať opäť prudko padá s klesaním v hodnote 12% do rýchlej deviatej zákruty pomenovanej po zosnulom motocyklovom pretekárovi Craigovi Jonesovi. Ten bol v roku 2008 jazdcom „domáceho“ tímu Parkalgar Honda World Supersport, ktorý bol založený s cieľom pomôcť pri propagácii nového dejiska motoristických pretekov. Zahynul pri nehode v Brands Hatch len tri mesiace pred otvorením okruhu. V nasledujúcom roku v areáli odhalil sochu na jeho počesť.

Klesanie sa mení na stúpanie ešte pred deviatou zákrutou a miernejšie stúpanie privedie jazdcov do najvyššieho bodu na okruhu a mimoriadne technickej časti – pravej zákruty Portimão s dvojitým vrcholom. Prvú časť tvorí rýchla 30 stupňová zákruta, po ktorej presne v mieste, kde trať začína klesať, takmer okamžite nasleduje pravouhlá na pravú ruku. Tímoví inžinieri ju však považujú za jednu dlhú zákrutu s klesajúcim polomerom.

Za ňou trať opäť pokračuje z kopca k vrcholu rýchlej zákruty číslo 12 a z nej zase do kopca k vlásenke Sagres. Tu musia byť jazdci zvlášť opatrní na vonkajšej strane, kde terén za jej okrajom klesá dole. Pilotov potom čakajú už len dve zákruty: technicky náročná s číslom 14 a opačným sklonom, takže sa nedá prechádzať takou rýchlosťou, ako by ste čakali. Za ňou je už len široká vysokorýchlostná pravá, ale zradná zvlnená záverečná pätnásta zákruta Galp. Na jej začiatku autá prudko klesajú, potom zhruba do dvoch tretín vedie trať po rovnej časti a pri vjazde do boxov začne opäť stúpať.

Okruh bol na konci augusta kompletne preasfaltovaný, čím sa mali odstrániť nerovnosti, ktoré tu vznikli v posledných rokoch. Plány domácim usporiadateľom skrížila aj druhá vlna pandémie, ktorí tak museli znížiť pôvodne plánovaný počet divákov, ktorí budú môcť sledovať premiéru ich okruhu v najvyššej motoristickej kategórii. Všetci napriek komplikáciám očakávajú, že podobne ako v Mugelle budeme svedkami nezabudnuteľnej veľkej ceny.

Možno vás zaujme

Komentáre