Zásadový Ickx: Ako sa Belgičan údajne zriekol titulu

Písal sa rok 1970 a šampionát Formuly 1 zavítal do legendárnej Monzy. Jasným lídrom majstrovstiev bol v tom čase Jochen Rindt s piatimi víťazstvami na konte, figurujúci ďaleko-preďaleko pred ostatnými konkurentmi. Výborne rozbehnutý Rakúšan však už ďalšie víťazstvo nikdy nepridal. Veľká cena Talianska sa mu totiž stala osudnou, no vďaka veľkému bodovému náskoku sa po zbytok ročníka pred neho nikto nedostal a bol tak korunovaný za vôbec prvého posmrtného šampióna. Nechýbalo ale veľa, a z titulu sa mohol tešiť úplne iný pretekár – Jacky Ickx. Belgičan totiž bojoval o víťazstvo vo Watkins Glen, ktoré by ho udržalo v hre o celkový triumf, no napokon skončil pre poruchu palivovej nádrže – ktorú údajne zinscenoval – až štvrtý. Čo je na tom pravdy? Naozaj sa Ickx zriekol titulu dobrovoľne?

Priebeh sezóny 1970

Šampionát 1970, v ktorom Rakúšan, ako aj Belgičan spočiatku nemali na ružiach ustlané, započal v Južnej Afrike. V Kyalami triumfoval Jack Brabham, podujatie v španielskej Jarame, kde bol Ickx účastníkom hrozivo vyzerajúcej nehody, zase ovládol Jackie Stewart. Rindtov premiérový triumf prišiel až v poradí treťom Monaku. Následné preteky v Belgicku síce rodák z nemeckého Mainzu nedokončil, ale v Holandsku, Francúzsku, Veľkej Británii a Nemecku ťahal šnúru štyroch víťazstiev za sebou.

Naopak, prvá polovica šampionátu v podaní Jackyho Ickxa pripomínala scenériu z hororu. Bruselčan preťal v prvých siedmich podujatiach šachovnicovú vlajku len dvakrát a výkonnostne sa začal zmáhať až v Holandsku a Nemecku. Bol to práve Hockenheimring, kde zviedol prvý signifikantný súboj s neskorším vyzývateľom o titul Jochenom Rindtom. Ak sa nazdávate, že išlo o súboj, v ktorom lietali iskry, obaja pretekári si nič nedarovali a mali poriadne široké lakte, ste na omyle.

Rindt aj Ickx boli totiž na pomery Formuly 1 dobrými priateľmi, plne sa rešpektujúcimi, ktorí mali navyše povesť nesmiernych džentlmenov. Boj o prvenstvo na Veľkej cene Nemecka preto pripomínal scénu ako vystrihnutú z učebnice motoršportu plnú predbiehacích (vraj ich Rakúšan s Belgičanom dokopy uskutočnili až 30 či 40, pozn. red.) manévrov, v ktorej si obaja kohúti nechávali dostatok priestoru.

Z dlhokánskeho súboja plného rešpektu vzišiel napokon o niekoľko desatín víťazne Rindt, Ickx si tak na svoj premiérový triumf v sezóne musel ešte počkať. Netrvalo však dlho a dočkal sa – konkrétne na o dva týždne konajúcich sa pretekoch v Rakúsku. Stále však platilo, že prvenstvo v súťaži jednotlivcov aj naďalej prináležalo rodákovi z Grazu, ktorý bol už len krôčik od zisku titulu.

Po Rakúsku sa majstrovstvá Formuly 1 presunuli na legendárny okruh Autodromo Nazionale di Monza, kde Rindt víťazstvom či solídnym bodovým umiestnením mohol spečatiť svoje prvenstvo v šampionáte. V kvalifikácii na Veľkú cenu Talianska však došlo ku katastrofe. Rindt v nájazde do zákruty Parabolica stratil kontrolu nad svojím Lotusom a tvrdo narazil do zvodidiel. Následne sa zničený monopost roztočil a zastal v štrku. Divákom na tribúnach a rovnako tak aj súperom naprieč štartovým poľom stuhla krv v žilách. „Bude líder ročníka v poriadku?“ pokladali si otázku.

V prvých minútach prichádzali informácie o Rindtovom stave iba sporadicky. Vedelo sa len, že sa záchranárom  údajne podarilo nahodiť Rakúšanovo srdce a previesť ho do nemocnice, kde mal viesť boj o život. Onedlho však už bolo oznámené, že 28-ročný pretekár po tom, čo mu bezpečnostné pásy prerezali krk, nehodu neprežil.

Štartový rošt zahalil smútok. Rovnako tak trúchlil aj pretekár Ferrari Ickx, ktorý mal ako jediný ešte šancu na zisk titulu, no okamžite si uvedomoval, že obrať o prvenstvo zosnulého Rindta by bolo nespravodlivé a nemorálne. Napriek tomu vstúpil do ďalších pretekov sezóny, ktoré sa konali v Kanade, víťazne. Aby sa ale na konci sezóny radoval z prvenstva v šampionáte, v zostávajúcich podujatiach v USA a Mexiku by musel zaknihovať prinajhoršom jedno víťazstvo a jedno druhé miesto – čo sa nestalo.

V USA sa totiž Belgičan umiestnil pre problémy späté s palivovou nádržou až na štvrtej priečke. V posledných pretekoch sezóny v Mexiku síce po tretíkrát v ročníku zvíťazil, no vzhľadom na to, že si nepodmanil podujatie vo Watkins Glen, sa mohol s titulom definitívne rozlúčiť.

Kde je tá kontroverzia?

„Kde je tá kontroverzia?“ isto sa pýtate. „Veď na technickej poruche, pre ktorú prišiel Ickx o titul, nie je nič zvláštne!“ Nuž, ani by nebolo, keby sa Ickxov mechanik Giulio Borsari po pretekoch v USA tajuplne nevyslovil: „Mám len dve oči, nemohol som všetko skontrolovať. Možno niekto prerezal palivové potrubie a potom ho znova nainštaloval.“

Špekulácie, ktoré sa po rozhovore s Borsarim začali šíriť, navyše svojimi vyjadreniami podporil aj samotný Jacky Ickx. Belgičan sa v priebehu desaťročí od inkriminovaného momentu hneď niekoľkokrát nechal počuť, že bol z vtedajšej „náhody“, vďaka ktorej neporazil Rindta, ktorý sa už pochopiteľne nemohol brániť, „veľmi šťastný“.

„Pre mňa to bolo asi najlepšia vec, ktorá sa mi mohla (v tom čase) stať a zároveň dôkaz toho, že mi v tom roku nebolo súdené vyhrať šampionát,“ uviedol predčasom v podcaste Beyond The Grid Jacky Ickx. „Zaslúžil si to vyhrať, mal najväčší počet bodov a každý sa nazdával, že keby pokračoval v šampionáte, tak by nepochybne zvíťazil. Som naozaj veľmi šťastný, že som to v tom roku nevyhral. Nebolo by v tom roku správne zvíťaziť nad niekým, kto sa nemohol brániť.“

Pre a proti

Teóriu, že Ickx s Borsarim celú poruchu iba nafingovali, Belgičan to uhral na džentlmena a odmietol vyhrať nad Rindtom, ktorý sa nemohol brániť, podporujú vyjadrenia Niny Rindtovej, vdovy po zosnulom pretekárovi. Pôvodom Fínka sa totiž na adresu Ickxa vyslovovala vždy až nadmieru pochvaľne (žeby šípila, že Ickx poruchu zinscenoval?), zatiaľ čo napríklad na takom Colinovi Chapmanovi, niekdajšom šéfovi Lotusu, ktorý v Taliansku prinútil Jochena jazdiť na podľa Rakúšana nebezpečnej špecifikácii monopostu, spravidla nenechala ani nitku suchú.

V neprospech Icxka hovorí tiež fakt, že si na tituloch podľa vlastných slov nikdy extra nezakladal. Omnoho dôležitejšie boli pre Jackyho víťazstvá, ktorých zaznamenal v priebehu kariéry osem. V neposlednom rade netreba zabúdať na to, že medzi Ickxom a Rindtom panovalo – aspoň na pomery F1 – pomerne vrúcne priateľstvo a vzťah plný rešpektu.

Na druhej strane, proti špekuláciám vystupuje samotný Ickx, ktorý sa síce dušuje, že mu padla situácia vhod, no vytrvalo odmieta, že by Rindtovi daroval niečo zadarmo. Rovnako je tiež potrebné uviesť, že technické problémy neboli v roku 1970 – oproti dnešku – ničím nezvyčajným. Ako sme už uviedli, Ickxa sprevádzali patálie celú prvú polovicu ročníka a na problémy s palivovou nádržou sa mal sťažovať ešte pred pretekmi v USA.

Strmý pád smerom nadol

Či Ickx s Borsarim problémy s palivovou nádržou na Veľkej cene USA v roku 1970 zinscenovali, alebo nie, sa pravdepodobne už nikdy nedozvieme. Jediné, čo môžeme s istotou skonštatovať je, že takých džentlmenov, akým je Jackie Ickx, sme v priebehu vekov videli vo Formule 1 iba zopár – obzvlášť, keď sa Belgičan po roku 1970 do boja o titul už nikdy nezapojil.

V rokoch 1971 a 1972 bol Ickx síce ešte súčasťou širšej špičky a zakaždým zaknihoval aspoň jedno víťazstvo, no následne už v F1 pozbieral len niekoľko pódií a v posledných štyroch sezónach v najvyššej motoristickej súťaži bol takpovediac iba do počtu. Formulu 1 napriek tomu opustil so vztýčenou hlavou ako dvojnásobný vicemajster sveta, ktorý si navyše pre svoj morálny kompas získal srdce nejedného z fanúšikov.