Ako Max Verstappen dostal svoju prvú motokáru?

Nachádzame sa práve v ére Maxa Verstappena? Bude po Michaelovi Schumacherovi, Sebastianovi Vettelovi či Lewisovi Hamiltonovi ďalším hegemónom holandský pretekár? Ten má za sebou búrlivú kariéru plnú kontroverzií, ale nemajú toto všetky legendy Formuly 1 spoločné? A má s nimi belgický rodák niečo spoločné?

Nasledujúce roky nám zrejme ponúknu definitívnu odpoveď na otázku: urobil Max Verstappen všetko, aby bol právom považovaný za jedného z velikánov? S talentom a surovou rýchlosťou od Boha a tvrdou výchovou od svojho otca bol už dávno pred svojím príchodom do Formuly 1 považovaný za supertalent a budúcu hviezdu.

Musíte však byť skutočný znalec v odbore, aby ste v dvanásťročných chlapcoch videli niečo viac. Do povedomia širokej verejnosti sa piloti dostávajú až svojím prestupom do Formuly 1. Tam začínajú ako nepopísaný list, ale každý z nich má za sebou dlhý príbeh plný vzostupov a pádov. Sympatie si získavajú až vďaka počínaniu vo Formule 1, čo nie je úplne fér.

Nie je jednoduché preniknúť do jazdcovho povedomia, odhaliť, aké motívy a pohnútky ho viedli, aby sa v danom okamihu zachoval tak či onak. Novinár André Hoogeboom sa o to však pokúsil. Vo svojej knihe Max: Holandský majster Formuly 1 chce preniknúť pod masku dnes už dvojnásobného majstra sveta. Ako ho formovalo jeho dospievanie a aký veľký bol vplyv jeho otca? Príbeh chlapca, ktorému benzín koluje v žilách, v slovenskom znení pripravilo vydavateľstvo MAMAŠ. Zakúpiť si ju môžete v každom dobrom kníhkupectve, napríklad aj v eshope martinus.sk.

Max: Holandský majster Formuly 1

Úryvok z knihy

Holandský športový novinár a televízny moderátor Wilfried de Jong bol prvý, kto predstavil mladého Maxa Verstappena veľkému publiku. V apríli 2009 pozval otca a syna do štúdia talkshow Holland Sport. Sedeli v červených kreslách a pozerali sa na zábery vtedy 11-ročného Maxa s otcom v ich prirodzenom prostredí na motokárovej trati. Vtedy ešte nikto nemohol tušiť, ako rýchlo sa všetko zmení. Možno s výnimkou Josa, pretože už vtedy pripravoval chlapca na to, že bude kráčať v jeho šľapajach.
Maxa bolo v kresle ledva vidieť. Bol oblečený v elegantnej červeno-bielej prúžkovanej košeli, mal na zápästí veľké hodinky a v gombíkovej dierke pripevnený mikrofón. Naľavo od neho sedel moderátor, ktorý vďaka svojim širokým vedomostiam o športe viedol veľmi zaujímavý rozhovor. Jeho respondent bol uvoľnený, odpovedal na otázky, občas sa obrátil na otca predtým, než sformuloval odpoveď.
Aby prelomili ľady, najskôr si pozreli už spomínané video z Maxových motokárových pretekov. Bolo to raritné, pretože v Holandsku venujú motokáram v televízii asi toľko času, koľko curlingu – teda nula. Potom sa de Jong opýtal prvú otázku.
„Max, tieto zábery sme natočili v Genku. Koľko tam bolo rozjázd?“
„Boli tam štyri rozjazdy,“ odpovedal.
Na rozdiel od divákov vedel, čo bude ďalšia otázka.
„A ako to dopadlo?“
„Myslím, že dobre.“ Oči sa mu rozžiaria a uškrnie sa. Otec Jos sa pozerá pred seba a nevie potlačiť hrdý úsmev.
„Čo znamená dobre?“
„Všetky štyri som vyhral,“ odpovedá Max s úsmevom.
Wilfried: „Začínal si z pole position? Lebo to vyzerá, že nemáš pred sebou nikoho?“
Max si to užíva, teraz už sa usmieva od ucha k uchu: „Áno, presne tak.“
„Skvelé. A koľko máš rokov?“
Odpoveď znie dramaticky: „Jedenásť.“
„A ako dlho už jazdíš?“
„Začal som, keď som mal štyri a pol.“
„Ale vtedy si mal menšiu motokáru, však?
„Áno, áno.“
„Povedz mi úprimne, chcel si naozaj jazdiť ty sám pre seba, alebo si bol hrdý na otca, a pomyslel si si, že to chceš robiť aj ty?“
„Videl som jazdiť iných. Boli odo mňa mladší a ja som chcel tiež. A ehm, ehm…“
Max sa pozrie na otca, aby zistil, či chce v rozhovore pokračovať on. Jos mu neopätuje pohľad, akoby chcel naznačiť, „teba sa pýtali otázku, syn môj, tak odpovedz“. Na otcovu tichú výzvu teda Max odpovie: „Ale otec mi to na začiatku nechcel dovoliť.“
Moderátor sa toho hneď chytí: „Jos, je to pravda?“
Je to vtipné. Všetci na obrazovke sa usmievajú. Pódium je nadšené týmto zábavným chlapcom, ktorý sa pozerá na svojho otca s výrazom tváre, akoby hovoril: „Tati, tak sa skús z toho vykecať.“
Wilfried: „Ako to bolo, keď Vám syn volal na vaše preteky vo Formule 1?“
Jos: „Volala mi manželka, že Max plače, lebo chce jazdiť. Ale ja som chcel počkať, kým bude mať šesť rokov, to je dobrý vek na motokáry. Ale bol taký nástojčivý, že som mu tú motokáru kúpil.“
„Takže plač pomohol?“
„Stále som si myslel, že šesť rokov by bol lepší vek,“ odpovedá vážne Jos. „Vtedy deti lepšie chápu a sú aj väčšie vzrastom. Malým deťom treba kúpiť veľmi malú motokáru a to sa mi nepozdávalo. Ale aj tak som mu ju kúpil.“
Bola to hračkárska motokára značky Puffo vyrobená pre najmladších nadšencov. Mala maličký motor, nádrž, do ktorej sa zmestilo asi toľko benzínu ako do zapaľovača a štartovacie lanko na nahodenie motora. Nešla príliš rýchlo, maximálne 50 kilometrov za hodinu. Bola bezpečná a vyrábali ju vo veselom zeleno-žlto-červenom prevedení.
Moderátor si zoberie slovo a pýta sa Maxa na motokáru, s ktorou jazdí teraz: „Aká rýchla je tvoja motokára teraz?“
„Asi sto kilometrov za hodinu.“
„Ale to je nebezpečné, taká rýchlosť, nie?“
Max sa naňho prekvapene pozrie. Nebezpečné? Nad tým nikdy nerozmýšľal. Chce jazdiť rýchlo a vyhrávať. Nikdy mu nenapadlo, že by motokáry mohli byť nebezpečné.
Do diskusie sa zapojí Jos: „Ja vždy hovorím, že je nebezpečnejšie ísť do školy na bicykli, ako to, že Max jazdí na trati.“

Chcete odhaliť tajomstvo Maxa Verstappena? V tom prípade si túto knihu určite nenechajte ujsť! Nájdete ju v každom dobrom kníhkupectve a aj v eshope martinus.sk.