Leclerc o chybách a prvej polovici sezóny: Nestrácam čas hľadaním výhovoriek

Prvá polovica sezóny sa z pohľadu Scuderie Ferrari niesla v znamení chýb. Neboli to však len chyby stratégov či technické zlyhania, ale aj viaceré zakopnutia jazdcov. Aj preto v uplynulých mesiacoch Charlesom Leclercom lomcovali emócie. Tie však teraz treba dať bokom a pracovať na tom, aby sa tieto chyby neopakovali. Vo Ferrari už vedia, ako to chcú dosiahnuť.

“Raz sme boli hore, inokedy dolu, no nezažili sme preteky bez emócií,” hovorí v rozsiahlejšom rozhovore pre BBC Charles Leclerc. “Buď sme vyhrali, alebo sme viedli a potom sa objavili nejaké problémy, skrátka niečo sa stalo. V tejto prvej polovici sezóny sa toho dialo naozaj dosť.”

Ferrari by určite rado privítalo, keby bola prvá časť ročníka nudnejšia a Charles Leclerc s Carlosom Sainzom by domov vozili jednu trofej za druhou. To by však nebolo Ferrari, mohli by sme uštipačne poznamenať. Dobrá forma vydržala talianskemu tímu len tri veľké ceny, po ktorých vyzeral byť neporaziteľný, no nasledovali obrovské zaváhania.

Dve zlyhania pohonnej jednotky v čase, keď Ferrari viedlo veľkú cenu. Minimálne trikrát zahodili lepší výsledok stratégovia, nuž a k tomu pripočítajme ešte Leclercovo vypadnutie vo Francúzsku a chybu vo Variante Alta na okruhu v Imole.

Charles Leclerc sa chcel najskôr venovať pozitívam. “V prvom rade chcem povedať, že je úžasné, že opäť bojujeme o víťazstvá. Na druhej strane sme však nedokázali naplno využiť náš potenciál. To je nanič. Ešte stále nás čaká druhá polovica ročníka, aby sme sa dotiahli. Ja pôjdem na maximum. Posledných pár pretekov však bolo ťažkých.”

Monačan dnes musí sťahovať obrovskú stratu. Max Verstappen si kráča za titulom s 80-bodovým náskokom, ktorý už Charles Leclerc nemusí zmazať, ani keby vyhral všetky zostávajú veľké ceny a šprint k tomu. Pritom by stačilo, keby stratégovia nezahodili víťazstvá v Monaku a Maďarsku a Leclercova strata by nepôsobila tak hrôzostrašne, veď namiesto 80 by mu chýbalo len 37 bodov.

Aký má z toho pocit? “Povedzme to tak, že vieme, na čom musíme pracovať. Úplne vo všetkom chceme byť lepší, v každej jednej veci. Keď sa totiž obhliadnem za prvou polovicou roka, vidím nejaké problémy pri stratégiách, nejaké so spoľahlivosťou a vidím aj jazdecké chyby.”

“Na spoľahlivosti a stratégii pracujeme extrémne tvrdo. Po chybe si prejdeme vždy tým istým procesom, snažíme sa analyzovať, z čoho pramenila táto chyba, prečo sme sa v istom bode pretekov rozhodli nesprávne. Akonáhle danú chybu pochopíme, môžeme sa pohnúť ďalej,” opisuje postupy Ferrari, ktoré majú zabezpečiť, aby sa v budúcnosti predišlo omylom.

Charles Leclerc aj Carlos Sainz zohrávajú kľúčovú úlohu v týchto ozdravných procesoch. Čo Monačana presvedčilo, že fungujú? “Ten štýl našej práce. Viem, aké náročné boli posledné roky, aby sme sa dostali až sem. Viem, že sme sa dostali na túto úroveň vďaka tomu, že posledné dva roky sme pracovali na slabinách monopostu. Nejaké slabiny ešte stále máme a musíme sa im venovať. Ak však na nich budeme pracovať rovnako ako v posledných dvoch ročníkoch, som presvedčený, že to prekonáme.”

Chyby tímu vs. chyby jazdca

Pre ašpiranta na majstrovský titul to však musí byť ťažké, najmä z psychického pohľadu. Uvedomuje si totiž, že takáto príležitosť už nemusí prísť, no na druhej strane vie, že jeho tím na titul nie je pripravený a ktovie, možno ani on sám.

Každá chyba naňho doľahne, no jeho vlastné ho mrzia najviac. “Ja som na seba extrémne prísny, vždy sa oveľa ťažšie vyrovnávam s vlastnými chybami ako s chybami tímu, aj keď tvoríme jeden celok, spoločne vyhrávame aj prehrávame. Vždy som na seba tvrdší, keď spravím chybu.”

“Vo Francúzsku som tú chybu spravil ja, čo ma dosť zabolelo. V Imole tak trochu tiež, hoci vtedy nešlo o tak veľa bodov, keďže som sa mohol vrátiť na trať. Avšak, zakaždým, keď prekonám takýto moment, si prejdem tým istým procesom, ktorý som už spomínal. Snažím sa analyzovať, čo sa stalo,” pokračoval víťaz piatich veľkých cien.

Čo sa vlastne dá analyzovať na jeho chybe z Francúzska okrem dát, na ktorých by inžinieri mali pomerne ľahko zistiť, či pilot prechádzal zákrutou príliš rýchlo, či zafúkal vietor, či pretočil zadné kolesá…

Podľa Leclerca je v tom aj niečo viac. “Napríklad ako som bol mentálne nastavený, keď v tom konkrétnom momente pretekov som prekročil limit a spravil som chybu. Môže sa zdať, že hovoriť o tom je dosť ľahké, ale nie vždy je ľahké presne určiť, čo sa mi vtedy premietalo v hlave. Podľa mňa je však toto moja silná stránka a po každej chybe mi to pomáha zlepšiť sa.”

Každý pilot sa snaží vyvarovať chýb, odlišujú sa však v tom, ako sa s nimi vysporadúvajú, keď sa už nejaké objavia. Časť jazdcov si chyby nepripúšťa. Michael Schumacher dokonca ani po Veľkej cene Európy 1997, keď vrazil do auta Jacquesa Villeneuvea, si nechcel priznať, že by v zápale boja niečo také spravil. V skutočnosti ani nejde o to, že si to nechcel priznať, on priam veril, že to doňho zatočil Villeneuve a boxoch sa dožadoval Kanaďanovej diskvalifikácie.

Úprimnosť nadovšetko

Charles Leclerc je na opačnej polovici spektra jazdcov a chybu si okamžite prizná. “Chyby sú toho súčasťou. Nech už pracujete na čomkoľvek, chyby sa raz objavia. Každý jedinec na ne zareaguje inak, ja na ne reagujem takto. A vždy som mal pocit, že je lepšie byť k sebe úprimný a poučiť sa z toho.”

“Ja nevidím zmysel v tom skrývať ju. Niekedy je také zjavné, že tú chybu spravil pilot, že nechápem jazdcov, ktorí sa snažia hľadať výhovorky,” nechal sa počuť pilot Ferrari. “Pri jednej z 200 nehôd sa možno stane niečo zvláštne, no ja nestrácam čas hľadaním výhovoriek, pretože presne v tej chvíli začnete strácať čas, nehýbete sa dopredu.”

“A prináša to pozitíva aj pre ľudí, ktorí pracujú okolo mňa. Oni vedia, že keď spravím chybu, budem maximálne úprimný a dúfam, že oni budú tiež. Vďaka tomu sa z toho všetci rýchlejšie poučíme. To platí aj vo Ferrari,” pochvaľuje si nastavenie v talianskom tíme.

Charles Leclerc má ešte takmer tri týždne na to, aby sa dal dokopy a potom opäť zaútočil. V priebehu dvanástich týždňov nás čaká ďalších deväť veľkých cien, počas ktorých bude “ťažšie a ťažšie” získať titul. “Avšak, kým existuje matematická šanca, tak jej chcem veriť. Toto ma poháňa vpred.”

Má nejaký recept na formulovú jeseň? Veľa vraj toho meniť netreba, Ferrari musí zostať verné receptu, ktorý ho po dvoch tragických sezónach dostal do boja o titul. Ak to fungovalo z pohľadu tímu, malo by to pomôcť aj jemu. “Ja mám pocit, že som mal práve najsilnejšiu polovicu sezóny v F1. To, ako som pracoval a ako sme pracovali ako tím — hľadali sme správne nastavenia, pripravovali sa na to finálne kolo v Q3 alebo na preteky — bolo najlepšie za celý môj čas v efjednotke.”

“Nepotrebujem teda meniť tento môj prístup. Treba sa pokúsiť zlepšiť na základe chýb z prvej polovice sezóny, ale zároveň sa musím snažiť podávať také dobré výkony ako doteraz, pretože s nimi som extrémne spokojný. Chcem si túto formu udržať. Nedôjde teda k žiadnej významnej zmene. Musíme pracovať ako tím a poskladať tých zostávajúcich deväť veľkých cien. Potom uvidíme, ako to dopadne,” doplnil.