Brembo si v Soči pripísalo 800. účasť vo veľkých cenách

Trochu v tieni napínavého víkendu v Soči ostal fakt, že taliansky výrobca brzdových komponentov Brembo dosiahol na Veľkej cene Ruska významný historický míľnik: už v osemsto veľkých cenách Formuly 1 mal aspoň jeden monopost na štarte brzdové komponenty Brembo. Táto dlhá séria sa začala dodávkou liatinových diskov pre Ferrari v sezóne 1975.

Pre Brembo, ktoré bolo v tom čase stále malým výrobcom, to bola veľká výzva. Spoločnosť založili začiatkom roku 1961 v talianskom mestečku Paladina švagrovia Emilio Bombassei a Italo Breda. Už od svojho vzniku sa Brembo špecializovalo na výrobu kotúčových bŕzd, ktoré sa v tom čase do Talianska dovážali z Veľkej Británie. Brembo malo v roku 1972 približne 80 zamestnancov. Po tom, ako získalo zákazky na dodávky pre talianskych automobilových a motocyklových výrobcov, sa však v tom čase jeho obrat zvýšil už na 800 miliónov lír. Podstata úspechu spočívala vo flexibilnom rozdelení zodpovedností, ktoré zamestnancom umožnilo viac rozvinúť ich zručnosti.

Spoločnosť Brembo bola známa inováciami už od svojho vzniku. V tomto období vo vedení Brembo rástla túžba získať skúsenosti v športovom sektore, kde sú extrémnejšie podmienky ako pri bežnej prevádzke. Úspech v takej dôležitej súťaži, akou sa vtedy stávali preteky Formuly 1, by znamenal, že spoločnosť by mohla svoje skúsenosti aplikovať do bežnej výroby. Cesta však bola najskôr opačná.

Po úspechu hliníkových strmeňov, ktoré Brembo vyvinulo pre cestné autá Alfa Romeo, ponúkol taliansky výrobca tímu Ferrari vývoj rovnakého komponentu pre preteky F1. Celá spoločnosť sa tejto výzvy chopila a členovia projekčnej kancelárie vtedy často pracovali dlho do noci. Prvé strmene zaznamenali víťazstvo vo Ferrari s Gillesom Villeneuveom na začiatku 80. rokov.

V tom čase sa však do popredia vo Formule 1, ktorá sa snažila ešte viac odľahčiť súčiastky, dostával nový materiál – uhlíkové kompozity. V roku 1983 Brembo predstavilo uhlíkové disky, pričom sa inšpirovalo technológiou z amerických stíhačiek F-16. Nebolo to ľahké, pretože táto zmena znamenala prepracovanie celého brzdného systému.

Karbónové disky sa potom z Formuly 1 rozšírili do ďalších súťaží v motoristickom športe. Žiadny iný prvok totiž neponúka špeciálnu kombináciu nízkej hmotnosti, vysokej tepelnej vodivosti a absencie dilatácie, a to dokonca aj pri teplotách okolo 1 000° C. Hustota uhlíka je len 1,7 gramov na centimeter kubický v porovnaní so 7,8 gramami v prípade ocele a 7,3 gramov v prípade sivej liatiny. Jeho súčiniteľ tepelnej rozťažnosti je pätnástina ocele a jedna jedenásta liatiny. Teplota topenia uhlíka je vyššia ako 3 000° C v porovnaní s 1 200° C liatiny a 1 800° C ocele.

Karbónové kotúče však nie sú vhodné pre bežné cestné autá. Je to spôsobené predovšetkým tým, že brzdový systém pri bežnej jazde po ceste nikdy nedosiahne požadované minimálne prevádzkové teploty, ale tiež aj kvôli vysokému opotrebovaniu uhlíkových diskov. Preto sa v cestných vozidlách využívajú uhlíkovo-keramické disky.

Vývoj sa nezastavil ani potom a v sezóne 1988 predstavilo Brembo prvý monoblokový strmeň pre preteky Formuly 1. V tej dobe sa výroba strmeňa z jedného bloku hliníka zdala ako výkon hraničiaci s vedecko-fantastickým žánrom. Inžinierom spoločnosti Brembo sa však podarilo vytvoriť program a špeciálne nástroje pre vnútorné obrábanie. Výsledok prepísal históriu motorizmu. V F1 debutoval samozrejme vo Ferrari v jeho monoposte F187/88C. Spočiatku sa monoblokový strmeň využíval iba v športe, ale neskôr si našiel cestu aj do konštrukcie cestných automobilov.

V priebehu desaťročí Brembo dodávalo brzdové systémy takmer každému tímu, od tých najprestížnejších až po najmenšie. K brzdovým kotúčom (najskôr liatinovým a neskôr karbónovým) časom pribudli brzdové strmene, doštičky, puzdrá kotúčov, hlavné brzdové valce a napokon aj vývoj komplexných brzdových systémov vrátane elektronicky riadeného brzdového systému zadných bŕzd (brake-by-wire; BBW), ktorý je súčasťou monopostov F1 od sezóny 2014. Pôvodne sa jednalo o štandardizované diely, ale postupom času sa riešenia stále viac prispôsobovali tak, aby zodpovedali konštrukčným vlastnostiam monopostov.

Spoločnosť Brembo v aktuálnej sezóne dodáva svoje výrobky ôsmim z desiatich tímov. Dnes sa však inžinieri Bremba v podstate spolupodieľajú na návrhu monopostov. Pred každou sezónou na základe konkrétnych požiadaviek tím určí optimálny pomer hmotnosti a tuhosti brzdových strmeňov. Pre každý tím potom prebieha vývoj brzdového systému nezávisle a oddelene, aby sa zachovali v tajnosti konkrétne riešenia jednotlivých monopostov. Táto spoludizajnérska činnosť zahŕňa prakticky všetky komponenty určené pre trh Formuly 1, od brzdových strmeňov až po riadený systém zadných bŕzd (BBW), čo má za následok veľmi rozmanitú škálu výrobkov.

V súčasných monopostoch sa používajú hliníkovo-lítiové brzdové strmene so šiestimi piestami, čo je maximálny počet, ktorý povoľujú pravidlá. Okrem hliníkovo-lítiových strmeňov a diskov z uhlíkových vlákien dodáva Brembo svojim tímom aj brzdové doštičky vyrobené tiež z uhlíkových vlákien: vyrába päť rôznych typov pre predné brzdy a dva pre zadné. Navzájom sa líšia podľa použitého materiálu, vnútorného vetrania a geometrie.

Životnosť strmeňa nepresahuje 10-tisíc kilometrov, pričom po každých pretekoch a testoch sa strmeň vráti do továrne, kde ho špecializovaní pracovníci rozoberú a nahradia sa opotrebované diely. To všetko v priebehu niekoľkých dní. V priemere každý tím počas sezóny použije 10 až 15 súprav strmeňov, 150-200 diskov a až 600 podložiek. Tolerancia mechanických komponentov pre Formulu 1 je iba štyri stotiny milimetra.

Každý jazdec si môže vybrať zo šiestich rôznych riešení predných kotúčov Brembo v závislosti od teplôt očakávaných počas veľkej ceny a podľa konkrétnej stratégie pretekov. K dispozícii je možnosť stredného chladenia s 800 otvormi, vysokého chladenia s 1 250 otvormi a veľmi vysokého chladenia s 1 480 otvormi. Otvory sú usporiadané v siedmich, šiestich, alebo štyroch rôznych radoch. Každý z nich má priemer 2,5 milimetra a je jednotlivo precízne opracovaný. Vyrezanie všetkých dier na jeden disk špeciálnym obrábacím strojom trvá 12 až 14 hodín.

Brembo od roku 2014 prepracovalo zadnú časť svojich brzdových systémov BBW tak, aby poskytovali riešenia, ktoré umožňujú koexistenciu bŕzd a systémov rekuperácie energie najlepším možným spôsobom. Taliansky výrobca vyrába rôzne komponenty systému brake-by-wire pre štyri tímy: pre niektoré pohon, pre ďalšie ventily a simulátor tuhosti. Od jeho zavedenia sa Brembo zameriava aj na maximálnu miniaturizáciu všetkých prvkov systému.

Pre Brembo sa však práca dodaním rôznych komponentov pre tímy F1 nekončí. Počas pretekárskeho víkendu inžinieri naživo na trati sledujú a analyzujú údaje o brzdových komponentoch. Kvôli pandémii však aj v tomto smere prišlo k inováciám a dnes často pracujú na diaľku z obce Curno, ktorá sa nachádza medzi Milánom a Bergamom a v ktorej je dnes sídlo spoločnosti.

Partnerstvo s Maranellom pretrvalo bez prerušenia až dodnes. Počas 46 rokov Brembo vždy so svojimi inovatívnymi a účinnými riešeniami zohrávalo vedúcu úlohu medzi ostatnými dodávateľmi. Prenos technológií z pretekárskej trate na bežnú cestu sa stal jednou zo základných zásad spoločnosti. Aj preto je taliansky výrobca svetovým lídrom v technológiách a inováciách brzdových systémov.

V roku 2000 spoločnosť Brembo kúpila britského výrobcu bŕzd a spojok AP Racing (bývalá divízia Automotive Products). Dnes má Brembo svoje výrobné továrne v 14 krajinách po celom svete a jej produkty nájdeme vo všetkých kategóriách motoristického športu.

Nemenej zaujímavé sú aj štatistiky spojené s talianskym výrobcom brzdových systémov:

• Počas 800 veľkých cien sa monoposty Formuly 1 vybavené brzdami Brembo objavili celkovo na 56 okruhoch po celom svete, pričom väčšina z nich bola v Európe. Podľa technikov Bremba však žiadne dve veľké ceny nie sú nikdy rovnaké, pokiaľ ide o ich priebeh, poveternostné podmienky a konkurenciu či už medzi autami, alebo jazdcami;
• Z týchto 800 pretekov bola najdlhšia Veľká cena Švédska 1975 s celkovou dĺžkou 321,44 km. Niki Lauda vtedy vyhral na monoposte Ferrari 312T vybaveným liatinovými diskami Brembo, ktorý ho v tej istej sezóne priviezol k prvému titulu majstra sveta;
• Najkratšou bola samozrejme belgická veľká cena minulý mesiac, hoci ako všetci dobre vieme, všetky tri kolá boli odjazdené za bezpečnostným vozidlom. Veľká cena Austrálie 1991 však bola s 52,92 kilometrami najkratšou veľkou cenou, v ktorej sa skutočne pretekalo. Vyhral ju Ayrton Senna na McLarene s brzdami Brembo. Tie začali v aktuálne druhom najstaršom tíme šampionátu používať práve po príchode Brazílčana, ktorý s nimi mal trojročné úspešné skúsenosti v Lotuse;
• Ďalším šampiónom verným talianskej značke bol Michael Schumacher. Nemec je zároveň držiteľom celej série rekordov spojených s brzdami Brembo. Odjazdil s nimi najviac veľkých cien (307), získal najviac víťazstiev (91), aj najviac pódiových umiestnení (155). Z toho je jasné, že za všetkými jeho siedmimi titulmi sú brzdy Brembo;

• Monoposty s brzdami Brembo celkovo triumfovali v 455 veľkých cenách, čo je viac ako polovica počtu všetkých pretekov (57%). 186 z nich získali monoposty Ferrari s 21 rôznymi jazdcami. Zvyšných 269 si rozdelili ostatné tímy, pričom na najvyšší pódiový stupienok sa postavilo 41 jazdcov;

• Najtesnejšie výsledky z týchto 800 veľkých sa zrodili vo Veľkej cene USA 2002, v ktorom Ferrari predviedlo neslávny dojazd do cieľa, pričom Rubens Barrichello vyhral s náskokom 11 tisícin sekundy pred Michaelom Schumacherom. Oveľa napínavejšie bolo finále Veľkej ceny Španielska 1986. V nezabudnuteľnom finále  porazil Ayrton Senna Nigela Mansella o 14 tisícin sekundy;

• Dnes je úplne bežné, že do cieľa príde väčšina monopostov, ale ešte pred dvadsiatimi rokmi bola dnešná úroveň spoľahlivosti nepredstaviteľná. Brzdy Brembo sa však naopak vždy vyznačovali veľkou spoľahlivosťou. Potvrdzuje to aj veľká cena s historicky najmenším počtom jazdcov v cieli. Víťazstvo vo Veľkej cene Monaka 1996, ktorú dokončili len tri autá, získal Olivier Panis na monoposte Ligier JS43, ktorý mal samozrejme brzdy Brembo.