MP4/4 aj po 30 rokoch budí vášne, najnovšie sa pochytili jeho konštruktéri | Magazín F1 - F1online.sk

MP4/4 aj po 30 rokoch budí vášne, najnovšie sa pochytili jeho konštruktéri

McLaren MP4/4, Ayrton Senna
zdroj: Twitter/McLaren

Ak sa fanúšikov histórie Formuly 1 spýtate na najlegendárnejší monopost všetkých čias, je vysoko pravdepodobné, že vám začnú opisovať auto McLarenu zo sezóny 1988. A neprekonateľný stroj s typovým označením MP4/4 si tento titul určite zaslúži. Azda aj kvôli tomu sa jeho tvorcovia ešte aj po 30 rokoch naťahujú o to, kto je vlastne jeho skutočným otcom.

Tento článok vám priniesol eshop s modelmi monopostov Formuly 1 a prilieb Tibormodel.com, v ktorého ponuke nechýba ani legendárny McLaren MP4/4.

Od triumfálnej sezóny McLarenu uplynulo už 33 rokov, no doposiaľ sa nikomu nepodarilo prekonať štatistiky, ktoré si k svojmu menu pripísal McLaren MP4/4. Ako by aj mohol, veď toto žihadlo vyhralo pätnásť zo šestnástich podujatí, čo predstavuje neprekonateľných 93,75 percenta. Dnes už také niečo skrátka nie je možné, vyhrať aspoň 22 veľkých cien z 23 je oveľa náročnejšie.

Na okruhoch F1 sa totižto môže stať čokoľvek a v Monze 1988 sa také čosi aj udialo: Ayrton Senna kolidoval dve kolá pred cieľom s monopostom pomalším o kolo. Táto nešťastná situácia spôsobila, že McLaren nebol stopercentný.

Čakali však jeho tvorcovia, že napokon tak jasne prekoná historické štatistiky? Hlavný konštruktér McLarenu Neil Oatley tvrdí, že v tíme si už na prvých testoch s novým monopostom uvedomili, že majú v rukách doslova beštiu.

“Toto auto sa dosť líšilo od predchádzajúcich McLarenov. A určite sme sa vtedy s autom predstavili aj veľmi neskoro, najneskôr vôbec. Jazdili sme jeden deň v Imole, čo bolo len týždeň pred prvými pretekmi,” vysvetľuje Neil Oatley vo videu z dielne McLarenu.

V tíme museli byť nervózni, no už po prvých kolách sa vraj upokojili. “Časy na kolo sa dostavili okamžite. Všetci sme si vydýchli, pretože Honda bola pochopiteľne veľmi nepokojná. Alain Prost jazdil v aute ako prvý a doslova v jeho prvom rýchlom stinte zajazdil o dve sekundy rýchlejšie kolo, než aké sa nám podarilo so starým monopostom, s ktorým sme absolvovali zvyšok testov.”

“Myslím si, že vtedy už vedel, že šampionát sa bude rozhodovať medzi ním a Ayrtonom,” pokračuje 67-ročný Brit. A uvedomoval si to aj Senna, ktorému podľa šéfa tímu Rona Dennisa takisto stačilo pár kôl na to, aby prehlásil, že monopost MP4/4 vyhrá šampionát. “Pre nás to bolo veľké prekvapenie, ale myslím si, že ešte väčšie pre zvyšok konkurencie!”

“Ak sa pozriete na to auto a porovnáte si ho s moderným autom — je také malé, jednoduché; aerodynamika je veľmi čistá, pretože je to úplne nekomplikované,” rozplýva sa nad technikou monopostu MP4/4 Oatley.

O skvelé výsledky sa určite nestarala len aerodynamika. V monoposte sa ukrýval 1,5-litrový šesťvalec Hondy RA168E s výkonom 650 a v niektorých momentoch až 700 konských síl. Nechýbalo turbo; sezóna 1988 bola posledným ročníkom turboéry.

Jazdiť s ním bolo ako sen, pilotom skutočne stačilo sa sústrediť len na cestu pred sebou. “Keď si vezmete volant, tak ten vyzerá ako niečo, čo by ste našli v detských autíčkach. Má dve tlačidlá, jedno z nich je vysielačka, to druhé zvyšuje otáčky pred predbiehaním. To je však všetko.”

“Mal manuálnu riadiacu páku ako každé cestovné auto. Z mechanického pohľadu je to veľmi jednoduché, keď si to porovnáme s tým, čo vidíme 25 rokov neskôr. Je to ikonické auto kvôli tomu, aké bolo v tom roku úspešné. Bol to tiež prvý rok, kedy Ayrton vyhral majstrovský titul,” zaspomínal si Oatley.

Ako však legendárne auto vzniklo? Nuž, v tejto veci sa jeho hlavní konštruktéri hašteria dodnes. Časť zásluh si totižto pripisuje šéfinžinier Steve Nichols, ktorý je aj všeobecne považovaný za tvorcu tohto monopostu. Čo-to má však do veci povedať aj vtedajší technický riaditeľ stajne Gordon Murray, a takisto spomínaný Neil Oatley, ktorý v tých časoch pôsobil na pozícii hlavného konštruktéra.

“Je mi zle a som už unavený z toho, že ľudia žijú z môjho dobrého mena,” vyhlásil Gordon Murray pred pár dňami v rozhovore pre motorsportmagazine.com. A pokračoval zostra: “Celý tento príbeh o tom, že Steve Nichols bol hlavným konštruktérom, je tá najväčšia somarina, akú ste kedy mohli počuť.”

“MP4/4 neskonštruoval Steve Nichols, to vám môžem sľúbiť,” odkazuje. Drvivá väčšina historických zápiskov ho však pasuje do tejto roly… “Ja som ho určil ako vedúceho vývoja monoku v prednej časti auta, zatiaľ čo Dave North a ja sme pracovali na zadnej časti, aerodynamike, a s Peteom Weismannom na radikálnej prevodovke. Bol to dosť radikálny monopost.”

McLaren má byť podľa Gordona Murrayho dielom jeho práce v Ecclestonovom Brabhame, z ktorého odišiel v roku 1986. So sebou si priniesol aj cenné informácie a nákresy monopostu BT55 z roku 1986. Tento monopost sám osebe veľkú slávu nezažil, čo sa dá pripísať najmä vysokému motoru BMW, ktorý poriadne dvíhal ťažisko.

Základ bol však dobrý, pokračuje Murray. “So sebou som si do McLarenu vzal aj plány Brabhamu BT55, takže základný koncept monopostu MP4/4 bol postavený na BT55, s jazdeckou pozíciou ležmo a oveľa lepšou zadnou časťou, potom šesťvalcom Hondy. Následne som tiež navrhol nové predné závesy s tlačnou vzperou. Ak sa na tie monoposty pozriete naraz, na BT55 a MP4/4, uvidíte, že ich návrh je takmer identický.”

Neil Oatley túto skutočnosť potvrdzuje. “Určite sme mali k dispozícii nákresy Brabhamu BT55, ktoré sme používali ako základ, ale viem, že Steve bol rovnako ako Gordon veľkým fanúšikom Lotusu 25, ktorý mal dosť podobnú pozíciu jazdca.”

“McLaren mal v tom čase predné i zadné zavesenie s tlačnou vzperou, ktorý si preniesol aj do McLarenu MP4/3. Brabham používal vpredu i vzadu zavesenie s ťažnou vzperou, čo je rovnaký štýl, aký sa objavil na MP4/4,” podotýka.

Zloduch v tomto príbehu Steve Nichols má na vec presne opačný pohľad ako Gordon Murray, pričom ešte v sezóne 1988 vraj aj sám Murray priznal, že skutočným tvorcom je práve americký inžinier.

“Aby sme predišli akémukoľvek zmätku: Gordon vtedy poslal obežník, v ktorom vyhlásil, že som bol kompletne zodpovedný za skonštruovanie McLarenu MP4/4 a že Neil Oatley by sa následne pustil do monopostu MP4/5, auta s motorom bez preplňovania, keďže si to vyžadovalo viac času,” vysvetľuje na svojom webe.

Nichols vraj tú vec rozoberal aj s Ronom Dennisom. “Toto len potvrdilo rozhovor, ktorý som mal už pred tým s Ronom. Pôvodný plán bol, že Neil by spravil monopost MP4/4 a ja by som mal na starosti MP4/5, ale keďže Neil bol v McLarene nový, Ron si povedal, že bude lepšie, ak ja spravím 4/4. S časom to totižto bolo oveľa vypätejšie, nuž a ja som s tým súhlasil.”

Čo na to Murray? Ten naznačuje, že už v sezóne 1988 mal väčšie zásluhy Neil Oatley ako Steve Nichols, ktorý mal čoskoro z tímu odísť. Murray ho vraj už nepotreboval. “Aj keď on nebol dobrým konštruktérom, bol dobrým pretekovým inžinierom,” kontruje Murray narážajúc na Nicholsa. “A dobrého pretekového inžiniera našiel aj v Neilovi Oatleym. Oni boli mojimi dvoma hlavnými pretekovými inžiniermi. Na stratégii pracovali podo mnou.”

“Odvtedy som Neila využíval na väčšinu konštrukčnej roboty a na konci roka 1988 som šiel za Ronom, aby Steva Nicholsa presunul inam. Ron ma požiadal, aby som si ho ponechal — kvôli vnútornej politike. Ja som jeho radu prijal. Steve odišiel na konci roka 1989,” poznamenal.

Čo na to Steve Nichols? Zhodol sa na tom, že sa v tejto veci asi nezhodnú. “Viem, že hovorím za nás všetkých, keď vyjadrím frustráciu nad tým, že zásluhy nie sú vždy pripísané tomu, komu by mali byť…”

Máte už doma jednu legendu medzi monopostami Formuly 1? Ak nie, navštívte Tibormodel.com. Ak áno, navštívte ho aj tak a potešte sa pohľadom na historické i moderné monoposty F1. Možno vám niektorý padne do oka!

Možno vás zaujme

Komentáre