Mick Schumacher: Používal som iné mená, dnes ťarchu toho môjho necítim

Azda každé dieťa chce naplniť oči svojich rodičov hrdosťou, chce ich meno posunúť ešte vyššie, než kam to dotiahli oni sami. V prípade Micka Schumachera však ide o takmer nadľudskú úlohu. Na syna sedemnásobného majstra sveta sú kladené obrovské nároky, no on už tento tlak nepociťuje. Rozumie tomu, že si musí preraziť svoju vlastnú cestu životom.

Mick Schumacher napísal otvorený list o svojich pocitoch a myšlienkach na stránkach svojho sponzora Under Armour. Hovorí v ňom o sebe, o svojom otcovi, o túžbe vkročiť do šampionátu Formuly 1 a zvíťaziť.

Predpoklady na to má. “Ak by ste sa zhovárali s mojou rodinou alebo blízkymi priateľmi, povedali by vám, že neznesiem prehru — v ničom. Nezáleží na tom, či ide o jednoduchú hru, o to, kto prvý dobehne k stromu, či kto vyhrá v súboji palcov. Nech je predo mnou akákoľvek výzva, musím zvíťaziť.”

“Na druhej strane som však zažil aj prehry. Táto skutočná bolesť a odreniny na mojom egu ma naučili prehrávať, prehrávať so cťou,” píše ďalej Mick Schumacher, ktorý si aj z prehier chce vždy niečo odniesť. “Prehry prichádzajú ruka v ruke s príležitosťou sa niečo naučiť o zbytočných chybách. Prinášajú vám ten kľúčový odkaz; musíte pochopiť, že sa musíte v každom ohľade zlepšiť. Ak nespadnete, nič sa nenaučíte. Ak sa nič nenaučíte, nikdy nevyhráte — aspoň nie v ničom, v čom skutočne o niečo ide.”

Mick Schumacher už od malička vedel, čím chce byť. Obrovským vzorom mu bol jeden legendárny formulový pretekár, jeho otec. Už ako trojročný sa ukázal na svojej prvej motokáre a vo ôsmich rokoch začal súťažiť. Vo výsledkových listinách však meno Schumacher stále chýbalo, používal totižto iné mená, vrátane dievčenského priezviska jeho matky.

Dnes už takúto ochranu nepotrebuje. “Používal som iné priezviská a pretekal som akoby v anonymite, zlepšoval sa bez toho, aby som bol známy ako ‘syn môjho otca’. No úprimne povedané, necítim žiadnu ťarchu spojenú s mojím menom, alebo s tým, že by som mal dosiahnuť presne to isté čo môj otec. Väčšina tlaku, ktorý na mňa pôsobí, prichádza odo mňa — premýšľam, čo som spravil zle a kde sa môžem zlepšiť.”

“Ľudia videli magazíny a tú ‘známu’ tvár môjho otca, no ja som sa naňho nikdy nepozeral len ako na najlepšieho pilota na svete. V prvom rade bol pre mňa vždy otcom. Žiadne z jeho lekcií neberiem ako samozrejmosť. Jedna z nich bola o tom, aby som zostal pokojný, nenechal sa uniesť, ale aby som ani nevešal hlavu.”

Túto radu Schumacher zužitkoval v roku 2018, keď pôsobil vo Formule 3. V nej to po pätnástich pretekoch ročníka nevyzeralo s mladým Nemcom vôbec ružovo. V šampionáte bol len desiaty a zdalo sa, že aj po zvyšok roka bude predvádzať len priemerné výkony.

“Ja som nikdy nepochyboval o tom, že to bude môj rok. V tréningoch sa mi darilo, pracoval som na sebe. Musel som len zostať na tej dráhe a zatlačiť. Nedalo sa to nijako obísť, bolo treba sa cez to dostať prácou,” spomína Schumacher. “Dokázali sme to; v Spa Francorchamps sme získali výsledok, ktorý sme potrebovali. Emócie spojené s víťazstvom nás naštartovali a napokon sme získali ďalších sedem víťazstiev a vyhrali titul.”

O rok neskôr začínal Schumacher opäť odznova. Formula 2 je totižto iná liga. “Niekedy vyhrávate, inokedy prehrávate a zlepšujete sa. Auto je tu ťažšie, správa sa úplne inak a generuje veľké preťaženia. Nemôžete si dovoliť byť unavení.”

Zakrátko pochopil, že musí zlepšiť svoju fyzickú kondíciu. Tento rok bude v tomto smere oveľa lepšie pripravený. Zapracoval na vytrvalosti, krčných svaloch a celom trupe. “Pilota spoznáte na prvý pohľad: od pása nahor je to hráč ragby, od pása nadol bežec na 800 metrov.”

“Pre mňa bude tento druhý rok o tom, aby som minimalizoval chyby, vyhýbal sa zbytočným kiksom, lepšie vyhodnocoval riziko. Viem, že je to veľmi dôležitý rok pre môj vývoj, ale som pripravený. Mám tiež rodinu a priateľov, ktorí ma usmerňujú.”

“Nezastavím sa, kým nedosiahnem na najvyšší stupienok na pódiu. Budem striekať šampanské a smiať sa spolu s tímom. Spomeniem si, čo som mohol spraviť lepšie v deviatom kole a v druhej zákrute 23. kola. Zapíše sa mi to do pamäti a budem na to myslieť aj počas gratulačných rozhovorov.”

“Prečo? Pretože to dlžím môjmu mladšiemu ja, ktoré vtedy utekalo k tomu stromu,” dodal.