Russell jazdil s kanadskou podlahou: Vždy sa sami seba pýtate, čo by bolo keby?
Kvalifikačná nehoda spravila Mercedesu a Georgeovi Russellovi škrt cez rozpočet. Strieborným šípom sa napokon podarilo takmer dokonale minimalizovať škody aj vzhľadom na to, že britský jazdec musel jazdiť so staručkou podlahou, ktorá si pamätá ešte preteky v Montreale.
Po kvalifikácii si fanúšikovia Mercedesu robili starosti, či George Russell o svoju kvalifikačnú šiestu priečku nepríde. Nakoniec o ňu prišiel, no z iného dôvodu, ako sme sa domnievali. Podľa pravidiel sa Russell síce mohol vrátiť k staršej špecifikácii a aj to spravil, ale mechanici porušili článok o tom, že dve hodiny po skončení kvalifikácie musia byť monoposty prikryté a nik sa ich už nesmie dotýkať.
Napokon si tak nepomohol a musel štartovať z boxov, či sa mu to páčilo, alebo nie. Stíhacia jazda s obrátenou stratégiou však priniesla svoje ovocie. “Určite som spokojný. Štartoval som z boxovej uličky a vôbec sme netušili, čo od toho môžeme v pretekoch čakať,” povedal George Russell po tom, čo sa zachránil ziskom šiesteho miesta, ktoré si vyjazdil v kvalifikácii.
Má aj jeden špeciálny dôvod na radosť. “Vrátili sme sa totiž k podlahe, s ktorou sme jazdili v Kanade pred desiatimi pretekmi, a možno ich odvtedy bolo už viac. Skončiť na šiestom mieste pred Red Bullom je vynikajúce. Samozrejme, vždy sa sami seba pýtate, čo by bolo keby?”
Pri pohľade na problémy Lewisa Hamiltona je azda aj dobré, že sa Russell vrátil k staršej podlahe, chladiacim kanálom a bočniciam. V Mexiku budú mať inžinieri predsa len viac času všetko podrobne preskúmať a aj sa spätne pozrieť na dáta “z Kanady”. “V tejto chvíli pracujeme s náročným autom. Lewis nikdy nerobí žiadne chyby a dnes sme videli, že sa mu stalo presne to isté, čo aj mne v sobotu. Toto je beštia, s ktorou sa momentálne pasujeme.”
Pred letnou prestávkou sa zdalo, že sa blýska na lepšie časy, ale tie sa stále vzďaľujú a vzďaľujú. “Teším sa na to, keď sa veci trochu upokoja a bude to konzistentnejšie. Zakaždým, keď vyjdete na trať, netušíte, aké to bude. Všetci sme na emočnej húsenkovej dráhe. Je očividné, že naše auto má potenciál, aby bojovalo na samom čele. Keď to však príde, netušíme, prečo sa to stalo. Keď to zas nepríde, ani vtedy nechápeme prečo. Porozumieť tomu je tvrdý oriešok.”
