Boutsen: Kedysi sa o 80 percent úspechu staral jazdec. Dnes je všade elektronika…

Ktovie, čo by povedali dnešní jazdci, keby ich odrazu niekto posadil do kokpitu na štarte pretekov v sezóne 1984? A ktovie, čo by na modernú Formulu 1 povedali hrdinovia kráľovnej motoršportu z osemdesiatych rokov, keby sa zrazu ocitli v dnešnom monoposte? Thierry Boutsen má jednu odpoveď: Piloti by si uvedomili, že v starých autách boli skutočným rozdielovým prvkom.

Kariéra Thierryho Boutsena vo Formule 1 trvala celých desať rokov. Medzi rokmi 1983 a 1993 absolvoval 164 veľkých cien, v ktorých získal jednu pole position, tri víťazstvá a pätnásť pódií. Môžeme tak o ňom povedať, že je pilotom “zo starej školy”.

Ako ostrieľaný pretekár tak má právo porovnávať a využil ho v rozhovore s portálom planetf1.com. Thierry Boutsen porovnával dve éry a poukázal na jeden obrovský rozdiel v technológiách, ktoré dnes jazdcom uľahčujú život.

“Na dnešnej Formule 1 je škoda, že všetko závisí od technológie a auta. Za mojich čias bol pilot zodpovedný za približne 70 až 80 percent víťazstva,” pustil sa do rozpravy Thierry Boutsen, ktorý sa nechal vyspovedať vo svojej monackej kancelárii. “Auto malo jazdca dopraviť k víťazstvu, ale podieľalo sa na ňom len z 20 až 25 percent. Dnes je to presne naopak. Ak nemáte najlepšie auto, nemôžete vyhrať a nič s tým nedokážete spraviť.”

“Aj rozdiely v časoch na kolo sú veľmi malé. Je to spôsobené tým, že autá sú na limite a pilot nedokáže ísť za limit, aby vykompenzoval to, čo mu chýba. V niektorých prípadoch vidíte, že pilot je vlastne len pasažierom. To sa dosť zmenilo od čias, keď som pretekal ja,” vysvetľuje belgický rodák.

Aj priemerný jazdec s dobrým autom zažiari

V archívoch nájdeme kvantum palubných záberov, na ktorých sa hrdinovia Formuly 1 snažia skrotiť svoje monoposty, v ktorých bolo minimum elektroniky. K dispozícii mali v podstate len volant, pedále a riadiacu páku. Dnes majú na volante množstvo takých či onakých prepínačov, no paradoxne menej možností, ako zajazdiť lepší výsledok, než na čo má ich monopost potenciál. Ale ani oveľa horší…

“Jeden rozdiel je v tom, že auto je kľúčom k úspechu, pretože v aute je toľko elektroniky. Auto so všetkými elektronickými ovládačmi je limitujúcim faktorom. Aj priemerný pilot vie ísť rýchlo, pretože sa dostane na limit svojho auta,” vysvetľuje, v čom je moderná Formula 1 o čosi ľahšia. “Je to jednoduché, pretože ak pilot zájde priďaleko, auto ho opraví.”

“Môžete vidieť, ako sme kedysi bojovali s volantom a ako auto lietalo všetkými smermi. Dnes jazdia ako deduškovia, veľmi jemne a veľmi zľahka. Vyzerá to tak, akoby s volantom už ani nemuseli bojovať ako my kedysi, pretože počítače to všetko kompenzujú,” porovnáva Boutsen.

Autá mažú rozdiely medzi jazdcami

V deväťdesiatich rokoch sa do Formuly 1 predsa len začala tlačiť elektronika, a to do takej miery, že ju FIA musela obmedziť. V roku 1994 prišiel napríklad zákaz trakčnej kontroly, ktorú pravidlá zakazujú aj dnes.

V autách sú však ďalšie pomôcky, ktoré jazdcom uľahčujú život. “Ak začnú akcelerovať príliš silno, v aute je niečo, čo monopost zabrzdí. V aute sú rôzne ovládače, ktoré riadia auto namiesto jazdca. To z môjho pohľadu znamená, že aj pilot, ktorý nie je najlepší, dokáže jazdiť veľmi rýchlo. Možno sa nedokáže vyrovnať časom Maxa Verstappena, ale vie jazdiť rýchlo.”

“Preto vidíte, že medzi autami sú čoraz menšie rozdiely. Keď nás delila polovica sekundy od iného chlapíka, nič to nebolo, pretože v pretekoch ste to dokázali kompenzovať a zabojovať s tým, kto bol od vás v kvalifikácii o trochu lepší,” spomína bývalý pretekár Arrowsu, Benettonu či Williamsu.

Stačilo nabrať odvahu, pevné nervy, koncentrovať sa a v aute ste mohli nájsť toľko času k dobru, koľko dnes už nie je možné. Ak sa Maxovi Verstappenovi dnes nič v pretekoch nestane, piloti Ferrari, Mercedesu či McLarenu majú len malú šancu s ním bojovať. V minulosti by však chýbajúce desatinky mohli nájsť.

“Ak ste skutočne top jazdec, tak vás limituje monopost. Auto je limitujúcim faktorom. Myslím si, že najlepší jazdci nemajú možnosť využiť celú škálu svojich zručností, pretože auto im bráni ísť až za limit,” pokračoval Boutsen, ku ktorého slovám by sa dalo doplniť, že auto jazdcom bráni ísť ďaleko za limit a nehavarovať. “Takže máme tu limitujúci faktor zhora a tiež limitujúci faktor zdola. Preto je to v štartovom poli také tesné, čo je dosť nezvyčajné. Dnes jedna desatina predstavuje obrovský rozdiel. Za mojich čias to bolo nič, dokonca aj pol sekundy bolo nič.”

“Mali sme len jednu sadu gúm a všetko sme museli manažovať. Nemali sme vysielačku, takže sme sa nemohli baviť s tímom. Vďaka tomu všetkému to bolo čistokrvné pretekanie. Povedal by som, že viac než dnes. Dnes je to čistokrvné inžinierstvo so štipkou pretekania,” vyhlásil víťaz 24-hodinovky Le Mans v kategórii LMGT1.

Moderná F1 nie je zlá, len je iná

Boutsen napokon ubezpečil, že svojimi slovami nechce zhadzovať modernú Formulu 1. Pokrok sa skrátka nedá zastaviť a technológia je jeho súčasťou. Aj keď sa dnes nekladie taký dôraz na kvality jazdca, šport nie je o nič menej zaujímavý ako pred 30 rokmi.

“Nie, to by som nepovedal. Je to úplne iné. Zatiaľ som v modernom aute nejazdil, no z pohľadu jazdca pretekanie je pretekanie, len technológie sú iné. Rovnakú evolúciu vidíme v cestovných autách, v lietadlách… Všetko je teraz riadené elektronikou a počítačmi, a je toho oveľa viac než kedysi,” podotýka Thierry Boutsen. “Je to lepšie alebo horšie? Neviem, je to len normálna evolúcia. Nemyslím si, že je to lepšie. Nemyslím si, že je to horšie. Je to skrátka iné.”

Dnešní piloti nemôžu porovnávať obdobie Mansella, Prosta či Sennu s dnešným, a tak by sme mohli odľahčene povedať, že nevedia, o čo prichádzajú. Podľa Boutsena im však nič nemožno vyčítať. Aj on by si dnešnú Formulu 1 užil. “Mňa bavilo to, čo som robil kedysi. Určite, že keby som bol mladý dnes, tak by ma dnes bavilo jazdiť, to bez pochýb. Užil by som si to rovnako, to určite.”