Hamilton v Katare odjazdil 300 metrov, ale aj tak vyzýva pilotov, aby „neboli slabosi“

Veľká cena Kataru sa stala jedným z dôležitých bodov verejnej diskusie v roku 2023. Aj keď chceme vidieť pilotov, ako na to neustále tlačia a podávajú nadľudské výkony, niekde predsa len musíme mať mantinely. Medzi hrdinstvom a zbytočným rizikom je veľmi tenká hranica. Katarská diskusia trochu rozdelila spoločnosť a proti väčšinovému názoru vystúpil Lewis Hamilton. Aj keď odjazdil v Katare len 300 metrov, vyzval svojich kolegov, aby „neboli slabosi“.

Asi všetci sa zhodneme, že podmienky v Katare boli extrémne. Boli však za hranou? Kde nakreslíme hranicu, ktorú už v budúcnosti neprekročíme? Je teplota 80 stupňov v kokpite monopostu veľa? Ak nie, je to 90 stupňov? Niekde sa tá čiara musí nakresliť.

Veľmi vokálni boli po katarských pretekoch veteráni ako Martin Brundle alebo Gerhard Berger, ktorí z času na čas radi porovnávajú staré a nové časy. Faktom však je, že v súčasných autách nepretekali, ich mašiny neboli také rýchle v zákrutách a nemali pod zadkom elektronické a hydraulické systémy, ktorých teplota dosahuje aj 120 stupňov Celzia.

Aj keď sa väčšina jazdcov po Katare vyslovila za hľadanie spôsobov, ako zabrániť extrémnemu prehrievaniu kokpitov, proti prúdu sa vydal ten, ktorého nedeľa trvala len desať sekúnd – Lewis Hamilton.

„Ako zakaždým, aj teraz budem kontroverzný,“ prehlásil sedemnásobný šampión pred novinármi v Austine. „Samozrejme, ja som tie preteky neabsolvoval, nemohol som zažiť tú bolesť ostatných jazdcov, ale jazdím vo Formule 1 už dlho.“

„V Malajzii bolo svojho času oveľa teplejšie a ja viem, aké to je, keď počas pretekov stratíte štyri alebo viac kíl na váhe a po ich skončení sa nedokážete ani postaviť. Ja si myslím, že toto je extrémny šport. Nenájdete maratónskych bežcov, ktorí v cieli odpadnú a začnú tvrdiť, že preteky by sa mali skrátiť,“ vyhlásil Hamilton.

„Toto je extrémny šport a platia nám za našu prácu veľa peňazí. Z môjho pohľadu teda hovorím, že aj keď som sa po niektorých pretekoch necítil najlepšie, skrátka som musel tvrdšie trénovať. Aspoň tak som to spravil ja,“ dodal Lewis.

Ako fanúšikovia Formuly 1 máme často pred očami predstavy o gladiátoroch z 50. rokov, ktorí si vystačili s drevenými prilbami a leteckými okuliarmi. Keď teda Brundle, Berger či Hamilton naznačujú súčasným jazdcom, aby sa vzchopili, čo by im asi tak odkázali Juan Manuel Fangio alebo Stirling Moss, ktorí vystupovali z auta s horúcim olejom na holej tvári?

Je ťažké to porovnať, pretože súčasné autá sú oveľa rýchlejšie a oveľa zložitejšie než pred 30 rokmi. Faktom tiež je, že dnešní piloti trénujú oveľa tvrdšie a majú omnoho prísnejšiu životosprávu ako ich predchodcovia. Nemali by sme sa preto ponáhľať so zbytočnými súdmi.

„Ja osobne nechcem preteky skracovať alebo nám ich akokoľvek uľahčovať. Ja chcem, aby to bolo extrémne,“ vyhlásil Hamilton. „Chcem cítiť rozdiel, chcem cítiť bolesť, chcem s tréningom a odhodlaním navyše získať to jedno kolo k dobru, ktoré ma dostane do cieľa pretekov. O tom to predsa je.“

„So zmenami musíme byť opatrní. Dnes tu máme obrovské výbehové zóny a traťové limity. Za čias Ayrtona Sennu ste za obrubníkom mali trávu a za svoju chybu ste zaplatili. Mám pocit, že by sme nemali byť takí slabosi,“ prehlásil sedemnásobný šampión.

„Samozrejme, keby som tie preteky odjazdil, tiež by som mal problém vystúpiť z kokpitu. Presne to na tom však milujem. Približujeme sa tým k tomu, čo bolo v minulosti, keď Mansell po pretekoch odpadával – je to extrém a my máme byť elitní športovci, čo znamená, že musíte tlačiť na hranicu svojich možností,“ povedal Hamilton.