Sochi

Tretia septembrová veľká cena sa bude konať v turistami obľúbenom prístavnom meste, v olympijskom parku na Autodróme v Soči. Monoposty sa rozlúčia s európskym kontinentom na čiernomorskej riviére, kde vládne teplé počasie až do októbra. Na trblietavom pozadí Čierneho mora a zasnežených vrchov Kaukazu, ktoré boli domovom zimných olympijských hier v roku 2014, je Veľká cena Ruska typickým predstaviteľom moderných mestských okruhov Formuly 1.

Autodróm Soči je s dĺžkou 5,848 kilometra piatym najdlhším okruhom v súčasnom kalendári. Trať je o 43 metrov kratšia ako Silverstone a o 155 metrov kratšia ako mestský okruh v Baku. Ešte o 327 metrov by mal byť dlhší úplne nový okruh v Džidde v Saudskej Arábii a o viac ako kilometer dlhšie je belgické Spa- Francorchamps.

Dva kilometre trate vedú po cestách, ktoré sú používané pri bežnej premávke a zvyšná časť sa v priebehu roka takmer nevyužíva. Preto má okruh tendenciu po každej časti pretekárskeho víkendu byť viac pogumovaným, čo má za následok zvýšenú priľnavosť, ktorá sa zase prenáša na zvýšenie brzdnej sily. Profil okruhu s jedinečnou 750 metrovou ľavotočivou zákrutou zase kladie dôraz na mechanický prítlak a presnosť jazdca. Hľadanie optimálneho tempa na dlhých rovinkách, ktoré nie sú rovné a v pomalých a náročných pravouhlých zákrutách býva náročné.

Ruská trať je síce je rýchlejšia ako bežné mestské okruhy, ale blízke múry a zvodidlá znamenajú, že aj jednoduchá chyba tu môže mať vážne následky. Technická trať sťažuje nasledovanie súperov, a preto sú možnosti na predbehnutie za normálnych okolností minimálne.

Ďalšou charakteristikou, ktorá môže ovplyvniť preteky je jemný asfalt, čo robí z Veľkej ceny Ruska potenciálne jednozastávkové preteky. Hladký asfalt v Soči je veľmi šetrný k pneumatikám, pričom v minulosti sa zopárkrát stalo, že jazdci po nehodách zastavili v boxoch v prvom kole a na rovnakej sade pneumatík vydržali až do cieľa. Asfalt bol pôvodne položený pred takmer desiatimi rokmi, ale v priebehu tohto obdobia sa povrch predsa len o niečo zdrsnil. Pred tohtoročnými pretekmi už musel  byť dokonca preasfaltovaný úsek vo vrchole druhej zákruty, celá pätnásta zákruta a pravá polovica trate medzi zákrutami 16 a 17.

Asfalt má síce dobrú priľnavosť, ale nerovný povrch, pričom vlny na povrchu sú viditeľné voľným okom. Problematickým z pohľadu jazdcov je najmä sklon trate. V minulej sezóne boli diváci nadšení mierne klopenými zákrutami v Mugelle, ktoré nemali až taký sklon ako ako tento rok toľko ospevované zákruty v Zandvoorte. Autodróm Soči však má negatívny sklon, rovnako ako mnohé mestské okruhy, na ktorých je hlavným cieľom odvádzanie dažďovej vody z asfaltu. To znamená, že trať sa zvažuje smerom k okrajom trate. Vďaka tomu je predbiehanie viac ako náročné.

V Soči je veľa 90-stupňových zákrut, ktoré majú podobnú trajektóriu. Vďaka tomu je nastavenie auta v porovnaní s inými okruhmi pomerne jednoduché. Tento okruh, rovnako ako ostatné moderné trate, kladie dôraz na trakciu. Zmiešaná časť v druhom a treťom sektore je zase skutočným lakmusovým papierikom, ktorý ukáže, ktoré autá majú najlepšiu aerodynamiku.

Okrem trakcie je dôležité, aby auto malo dobrý lineárny výkon, čo si vyžaduje dobrú brzdnú stabilitu, ktorá je potrebná v prvom a poslednom sektore. Okrem toho jazdec potrebuje auto, ktoré pomôže pneumatiky dostať do správneho prevádzkového okna. Počet zmien prevodových stupňov v jednom kole je na ruskej trati 60, čo ju radí medzi dráhy s najvyšším počtom preradení počas pretekov.

So vzdialenosťou 890 metrov je úsek od pole position do prvej brzdnej zóny, ktorá je pred druhou zákrutou, najdlhší zo všetkých tratí v sezóne. V tejto časti trate sa využíva vzduchový vak za monopostami a obzvlášť v prvom kole pretekov je pre jazdcov veľmi ťažké udržať si pozíciu vpredu. Prvá zákruta je totiž skôr malé zalomenie do pravej strany, ktoré monoposty počas pretekov prechádzajú s aktivovaným DRS v plnej rýchlosti. Najmä po štarte tu často dochádza k chaosu.

V minulosti sa príliš neosvedčila výhoda prvého miesta na štarte. Až päť zo siedmich pretekov vyhral jazdec štartujúci z druhého, alebo tretieho miesta na štartovom rošte. Avšak ak tímoví kolegovia spolupracujú, môže sa trať stať veľmi úzkou pre akéhokoľvek súpera, ktorý sa chce dostať pred nich.

Celková vzdialenosť Veľkej ceny Ruska je s necelými 310 kilometrami najdlhšou zo všetkých pretekov v tejto sezóne. V Soči sa začínalo so štandardným limitom v boxovej uličke 80 km/h, ale zložitý nájazd do boxov cez pravouhlé zákruty spôsobil, že FIA prehodnotila a znížila limit podobne ako na všetkých mestských tratiach. Rýchlosť je tak obmedzená na 60 km/h, čo znamená, že časová strata spôsobená spomalením pri vstupe do boxov, prejazdom boxami, nasadením nových pneumatík a zrýchlením späť z boxovej uličky je zhruba 25 sekúnd, čo je v porovnaní s časom na jedno kolo pomerne veľká časová strata.

Tretia zákruta okolo vlajok národov je jednou z najdlhších v F1. Tá je z pohľadu pneumatík, najmä pri troch najmäkších zmesiach, najviac zaťažujúca a ak v tomto mieste jazdci kolo za kolom tvrdo tlačia na svojho súpera, môžu si veľmi rýchlo odrovnať predné gumy. Navyše, bežným problémom v tomto mieste sú žmolky gumy z opotrebovaných pneumatík, pretože najmä počas pretekov sa mimo pretekársku stopu zvyknú veľmi rýchlo hromadiť. Z minulosti máme dostatok prípadov, keď jazdcov ktorí sa len trocha vzdialili od pretekárskej línie, táto skutočnosť tvrdo potrestala.

Spotreba paliva je v Soči obzvlášť vysoká, pretože je tu niekoľko dlhých roviniek, ktoré v kombinácii s krátkymi 90-stupňovými zákrutami znamenajú, že jazdci stlačia plynový pedál na podlahu oveľa skôr než na tratiach s vlásenkami a šikanami. Preto ak preteky nie sú prerušované bezpečnostným vozidlom, je potrebné oveľa viac sledovať spotrebu paliva, na čo sa najmä v závere pomerne často využíva jazda vo vzduchovom vaku za monopostami.

To by nemusel byť až taký problém, pretože bezpečnostné vozidlo bolo použité v štyroch z posledných piatich pretekov v Rusku, pričom pomalšia jazda znamená, že jazdec môže ľahšie manažovať svoju spotrebu. Tak ako na každom mestskom okruhu aj v Soči tesná blízkosť zvodidiel sťažuje odpratanie poškodeného auta, najmä ak sa incident udeje okolo trinástej zákruty, do ktorej je nájazd slepý.

Najviac sa menia pozície v prvom kole a po opätovnom reštartovaní pretekov. Aj preto sú incidenty medzi monopostami v prvom kole veľmi pravdepodobné. Viac ako 70 percent zo všetkých výjazdov bezpečnostného vozidla v Soči sa odohralo v úvodných piatich kolách. Od zavedenia systému virtuálneho bezpečnostného vozidla v roku 2015, bola táto možnosť využitá len trikrát.

Štatistici v minulej sezóne zaznamenali na ruskej trati len 28 predbiehacích manévrov. V predchádzajúcich troch pretekoch sa pri predbiehaní využívalo DRS v 58 percentách prípadov, pričom najlepšia príležitosť na predbiehanie bola v úseku od osemnástej do druhej zákruty. Druhé najlepšie miesto na predbiehanie je na konci druhej zóny DRS pred trinástou zákrutou.

Autodróm Soči je podobne ako Monza okruh vyžadujúci silný motor, ale tu sa podobnosti oboch tratí končia. Vietor tu môže byť tiež dôležitým faktorom, pretože okruh je vcelku otvorený a plochý, pričom jeho prevýšenie je vôbec najmenšie v kalendári. Ak by sme to spočítali, tak v priebehu pretekov jazdci zdolajú 100,7 výškových metrov, čo je menej, ako prevýšenie okruhu v jednom kole v Spa-Francorchamps.

Dráha v Soči má dispozícii desať brzdných bodov a priemerné spomalenie je 4,2 G. Pokiaľ ide o brzdenie, kľúčom k rýchlym časom je manažment teploty trecích komponentov. Preto je výber správnej veľkosti kanálov chladenia bŕzd pre optimálnu prevádzkovú teplotu rozhodujúci. To je zároveň aj zárukou konzistentného výkonu a kontrolovaného opotrebovania počas pretekov.

Podľa technikov Brembo je ruská trať jednou z najnáročnejších na brzdy. Na stupnici od 1 do 5 jej pridelili hodnotu 4, rovnako ako Monze pred dvoma týždňami. Podobne ako pri pohonných jednotkách sú však tieto dve trate veľmi odlišné. Monoposty Formuly 1 používajú brzdy v desiatich z osemnástich zákrut ruskej trate a brzdový systém je aktivovaný 17 percent z celkového času pretekov. Doba, počas ktorej sa brzdy používajú v každom kole, je podobná trati v Mexico City, napriek tomu, že mexická trať je o 1,5 kilometra kratšia ako okruh v Soči.

Z desiatich brzdných sekcií je v siedmich pozdĺžne spomalenie minimálne 3,5 G, ale iba v troch z nich sa používajú brzdy dlhšie ako 1,5 sekundy. Od štartu až do cieľa každý jazdec vyvinie na brzdový pedál celkovú silu 44,5 tony, čo je o jednu tonu viac ako pri pretekoch v Zandvoorte.

Zákruty v olympijskom parku sú pomalé až stredne rýchle a tímy majú tendenciu využívať stredné až nízke úrovne prítlaku. Je to najmä kvôli pomerne dlhým rovinkám, ktoré kladú dôraz na mechanickú priľnavosť pneumatík. Trať je hlavne na začiatku víkendu obzvlášť klzká, čo má za následok, že pneumatiky, obzvlášť počas piatkových voľných tréningov, po asfalte skôr kĺžu než naň priľnú.

Aj vďaka nízkej degradácii je možné pri stratégii využiť všetky zmesi pneumatík a stratégom sa tak v nedeľu otvárajú možnosti na prehodnocovanie svojich kalkulácií. Aj preto mali minulý rok na štarte monoposty obuté pneumatiky všetkých troch špecifikácií.

Vlani mala najmäkšia zmes lepší výkon, ako sa očakávalo. Hoci v minulosti sa často využíval veľmi skorý prechod na najtvrdšiu zmes, na ktorej sa jazdec pokúsil prísť až do cieľa, v súčasnosti už táto stratégia nie je až taká výhodná. Dôvodom je vyzretý asfalt, ktorý už nie je taký hladký ako v minulosti.

S extra gumou na trati a aj vďaka bohatému sprievodnému programu sa trať počas víkendu pomerne rýchlo zlepšuje kvôli postupnému zvyšovaniu priľnavosti. Všetky predpoklady by ale mohlo zvrátiť daždivé počasie, ktoré je v Soči predpovedané na nadchádzajúci víkend.

Všetkých sedem predchádzajúcich pretekov sa skončilo víťazstvom “strieborných šípov”, čo je rekord v počte víťazstiev jedného tímu na rovnakej trati v rade. Štyrikrát vyhral Lewis Hamilton, dvakrát Valtteri Bottas a raz Nico Rosberg. Či niekto konečne naruší hegemóniu Mercedesov v Rusku, to sa dozvieme už túto nedeľu.