Sachír

Po dlhej zimnej prestávke, ktorá sa kvôli pandémii koronavírusu ešte o týždeň natiahla, je konečne nová sezóna majstrovstiev sveta Formuly 1 tu. Sezóna začína Veľkou cenou Bahrajnu namiesto zvyčajnej Veľkej ceny Austrálie, ktorá sa tento rok uskutoční v novembri. Po predsezónnych testoch, ktoré sa na Medzinárodnom okruhu v Bahrajne konali pred dvoma týždňami a po dvoch veľkých cenách v novembri minulého roka, čaká tímy jedna z najnáročnejších tratí z pohľadu techniky. Poďme sa pozrieť, čo čaká na jazdcov a monoposty v prvých pretekoch sezóny.

Trať dlhá 5,412 kilometra má drsný povrch a je kombináciou vysokorýchlostných roviniek, stredne rýchlych a pomalých zákrut, ktoré si vyžadujú prudké brzdenie. Najväčšie požiadavky sú kladené na výkon motora, trakciu v zákrutách a stabilitu pri brzdení. Vlani sa obe veľké ceny uskutočnili v novembri, keď tu panovali nižšie teploty ako v jarných mesiacoch. Jazdci sa musia vyrovnať so stále sa meniacim vetrom, jazdou pod svetlami reflektorov a s hľadaním optimálneho nastavenia pri veľkom teplotnom rozhraní medzi jednotlivými tréningami.

Najnáročnejším bodom trate je zjazd z kopca do ľavej zákruty číslo 10, ktorá sa smerom k vrcholu zužuje. Jazdci do nej začínajú brzdiť už v širokej zákrute číslo 9, na ktorej vrchole trať ešte viac klesá. Všetky tieto faktory spôsobujú, že piloti si musia strážiť ľavú prednú pneumatiku, pretože práve tu je najväčšie riziko jej zablokovania.

Celkový čas na jedno kolo ovplyvňuje aj rýchly prejazd cez zákrutu číslo 12. Podľa technikov spoločnosti Brembo predstavuje Medzinárodný okruh v Bahrajne jednu z najnáročnejších výziev pre brzdy. Na stupnici obtiažnosti od 1 do 5 mu priradili hodnotu 4 a  v tomto ohľade je porovnateľný s legendárnymi traťami ako Monza a Spa-Francorchamps, či novšie Baku a Soči.

Vysoké teploty na jednej strane zvyšujú mechanickú priľnavosť, na druhej však komplikujú odvod tepla generovaného pri brzdení. Tento aspekt preverí všetky komponenty brzdového systému, ktoré sú neustále namáhané nielen energiou produkovanou pri prudkom brzdení, ale aj vysokými vonkajšími teplotami.

Dôležitý je aj výjazd z poslednej zákruty, kde sa jazdci musia snažiť udržať monoposty čo najďalej od vonkajšieho obrubníka, aby mohli dosiahnuť čo najlepšiu trakciu na začiatku cieľovej rovinky. Prvá zákruta je ideálnym miestom na predbiehanie, keď autá brzdia z rýchlosti takmer 337 km/h na hodnotu 83 km/h a to všetko len na vzdialenosti neuveriteľných 122 metrov, pričom to celé prebehne za 2,44 sekundy. Ďalším obľúbeným miestom na predbiehanie je štvrtá zákruta, ktorá je na konci úseku vedúceho mierne do kopca, ktorá poskytuje príležitosti na neskoré brzdenie.

Štart naplánovaný už tradične za súmraku o 18:00 miestneho času znamená, že s pribúdajúcimi kolami dramaticky klesajú teploty trate. Asfaltový povrch na báze žuly je drsný a abrazívny, čo zvyšuje opotrebenie pneumatík. Okruh je charakteristický prevládajúcim skôr pozdĺžnym, ako bočným zaťažením monopostov, čo sa odzrkadľuje hlavne na opotrebovaní zadných pneumatík. Piesok, ktorý vietor na trať neustále vanie z okolitej púšte, spôsobuje zníženú priľnavosť mimo ideálnej stopy.

Red Bull naposledy vyhral preteky v Bahrajne v sezóne 2013, keď vrcholila dominancia Sebastiana Vettela. Od začiatku hybridnej éry sa dominantným tímom stal Mercedes, ktorý v Bahrajne vyhral všetky preteky okrem dvoch. Jediným tímom, ktorému sa podarilo narušiť hegemóniu nemecko-anglickej stajne, bolo Ferrari v sezónach 2017 – 18. Aj vďaka tomu taliansky tím ostáva so šiestimi víťazstvami najúspešnejším v Bahrajnskom kráľovstve, pričom medzi jazdcami sú najúspešnejšími v tomto smere Sebastian Vettel a Lewis Hamilton.