Marina Bay

Po trojtýždňovej prestávke, ktorú spôsobilo zrušenie Veľkej ceny Ruska, prichádza Formula 1 do Singapuru. Na jeho návrat sme si museli počkať dlhé tri roky. Toto podujatie, ktoré sa koná na mimoriadne náročnom okruhu Marina Bay Street Circuit, sa medzičasom stihlo stať modernou klasikou. Horúčavy, vysoká vlhkosť vzduchu a nekonečné zákruty – to je mix, ktorý preverí mentálne a fyzické limity moderných jazdcov.

Okruh Marina Bay Street Circuit s dĺžkou 5 063 metrov vyzerá veľkolepo, čo ešte umocňuje panoráma Singapuru na pozadí. Svojou polohou v prístave môže pripomínať Monako, ale je to úplne iný typ mestskej trate s väčším množstvom príležitostí na predbiehanie. Okrem toho, že s trasou okolo niekoľkých ohromujúcich mrakodrapov, cez slávny Andersonov most a napokon popri vyhliadkovom kolese Singapore Flyer je vizuálne ohromujúci, je aj testom koncentrácie a vytrvalosti nielen pre jazdcov, ale aj pre monoposty, ktoré si musia poradiť s 23 zákrutami, čo bolo až do príchodu Džiddy najviac v kalendári.

Marina Bay je jedným z fyzicky najnáročnejších v kalendári, za čo môže hrboľatý povrch ulíc v spojení s vlhkým podnebím pri rovníku a nekonečná séria zákrut. Najviac o tom vypovedá fakt, že pri vlhkosti vyššej ako 80 % môžu jazdci v priebehu pretekov vypotiť až 3 kilogramy svojej telesnej váhy. Aj preto mnohí už týždne pred príchodom podstupujú intenzívny fyzický tréning. Strata tekutín sa však netýka len jazdcov, ale aj členov tímu. Odporúčané množstvo tekutín v horúcom dni sa v Singapure pohybuje od troch do piatich litrov.

V Singapure sa konajú nočné preteky, ale jedným zo špecifík je časový posun oproti Európe. S tým súvisia jedinečné výzvy tak pre jazdcov, ako aj pre tímy. Tie sa snažia fungovať v európskom biorytme, takže raňajky sa tu podávajú o tretej popoludní, obed okolo 18:00 hodiny a spať sa chodí až nadránom. Časy večere sa líšia v závislosti od konkrétneho dňa víkendu a pracovného zaťaženia, ale zvyčajne bývajú o jednej v noci. Tímoví manažéri tiež nechávajú v hoteloch zablokovať a zatemniť celé poschodia, aby sa predišlo rušeniu členov tímu pri spánku počas dňa. Upratovanie je tak odložené až na popoludnie.

Mestský okruh je veľmi pomalý, kľukatý a betónové bariéry na okraji trate sú neúprosne blízko. Na tomto extrémne hrboľatom okruhu dominuje trakcia a brzdenie, čo tiež zvyšuje záťaž na jazdcov a autá. Tento rok je to ešte znásobené tým, že nová generácia monopostov jazdí s nižšími svetlými výškami. Vysoké teploty a vlhkosť sú ďalšie z kľúčových výziev veľkej ceny v mestskom štáte. Veľká cena Singapuru je aj jednou z najnáročnejších na odvod tepla z monopostu. Existuje reálne riziko prehriatia motora, bŕzd, ale aj jazdca. V najextrémnejších prípadoch dosahuje teplota vo vnútri kokpitu ohromujúcich 60 stupňov Celzia pri 80 percentnej vlhkosti, zatiaľ čo mimo neho ani v noci teplota vzduchu zriedka klesne pod 30.

Prvou kritickou časťou kola je piata zákruta, ktorá predchádza dlhému zjazdu až do siedmej zákruty. Nájsť v nej brzdný bod môže byť ťažké, pretože bariéra naľavo sa objaví veľmi rýchlo. Zároveň je to dôležité miesto na prípravu pre predbiehanie na ďalšej rovinke. Prejazd cez Andersonov most do trinástej zákruty sa v tejto sezóne s ťažkými monopostami môže ukázať náročnejším, ako kedykoľvek predtým. Už príjazd k nemu si vyžaduje brzdenie pri zatáčaní. Bude preto dôležité zabrániť zablokovaniu kolies v klesaní, čo bude výzvou najmä v kvalifikácii. Správny prejazd zákrutou je dôležitý, pretože za ňou nasleduje dlhšia rovinka.

Monoposty jazdia na singapurskom okruhu s vysokým prítlakom, ale povrch trate má nízku priľnavosť. Napriek tomu autá pri zjazde do spomínanej siedmej zákruty Memorial Corner dokážu prekročiť rýchlosť 310 km/h, hoci je to čiastočne aj s pomocou systému DRS. Toto miesto je zároveň najťažším brzdným bodom celého okruhu. Keďže ide o mestský okruh, zrýchľovanie trate z tréningu na tréning je neuveriteľne vysoké. Medzi prvým tréningom v piatok popoludní a kvalifikáciou v sobotu večer sa časy pri poslednej veľkej cene zrýchlili až o štyri sekundy. Singapur má tretí najdlhší čas na kolo v sezóne a sú to zároveň najdlhšie preteky, pokiaľ ide o ich celkový čas. Kvôli vysokému počtu pomalých zákrut má tiež po Monaku druhú najnižšiu priemernú rýchlosť. Navyše tendencia k výjazdu bezpečnostného vozidla znamená, že preteky môžu trvať aj dve hodiny.

Dostávame sa tak k problematike bezpečnostného vozidla. Každoročne, hlavne ak sa na trať dostane viac, ako raz, vzniká problém so splnením dvojhodinového limitu pretekov. Okruh je zároveň držiteľom unikátneho rekordu, keď sa doteraz v každých pretekoch aspoň raz objavil na trati safety car. Ak zoberieme do úvahy celkový počet, keď sa v pretekoch objavilo na trati bezpečnostné vozidlo (10-krát v posledných piatich pretekoch, celkovo 21-krát), stáva sa táto skutočnosť ďalším z kľúčových faktorov pri určovaní stratégie. Vysoký čas pri prejazde boxovou uličkou, čiastočne spôsobený rýchlostným limitom 60 km/h, môže spôsobiť, že zastávkou počas výjazdu bezpečnostného vozidla alebo pod VSC môže jazdec získať veľa času.

Len 44 percent z dĺžky okruhu sa jazdí na plný plyn. Motory tu ale aj tak dostanú zabrať, pretože ich prehrievanie je značné, čo je čiastočne spôsobené vysokými teplotami a úrovňou vlhkosti blízko rovníka. Počas jedného okruhu jazdec preradí až 91-krát, čo je najviac zo všetkých súčasných tratí. Záleží však aj na štýle jazdy. V nedeľu môže celkový počet preradení dosiahnuť hodnotu 3100, ale ak jazdec uviazne v premávke, môže to byť aj o tisíc preradení viac.

Dôležitým faktorom je aj spotreba paliva, ktorá sa počas pretekov pohybuje na úrovni 99 kilogramov. Je to kvôli povahe singapurskej trate, na ktorej musí monopost neustále znova a znova zrýchľovať a spomaľovať. Aj kvôli tomu majú monoposty na Marina Bay najvyššiu spotrebu paliva v sezóne. Inžinieri preto pozorne sledujú každý kilogram paliva v aute navyše ale aj to, akú časovú stratu to znamená pre každé kolo. Zabrať dostanú tým pádom aj všetky rekuperačné systémy, ale predovšetkým batérie na ukladanie energie, ktorá vzniká pri brzdení.

Ďalším špecifikom je betónový most Esplanade podopretý oceľovými nosníkmi, ktoré sú zmagnetizované. V ich útrobách je totiž množstvo silových elektrických káblov. To spolu s trolejmi pre napájanie električiek vytvára veľké magnetické pole a tým aj elektrické rušenie senzorov. Z času na čas to dokáže spôsobiť problémy monopostom, ktoré sú dnes doslova prešpikované elektronikou. Hneď v premiérovom ročníku doplatil na tento jav Mark Webber, ktorému v jeho Red Bulle vypovedala poslušnosť prevodovka a prišiel tak o isté pódiové umiestnenie. Preto odvtedy tímy používajú špeciálne senzory, ktoré sú menej náchylné na rušenie. Aby sa zabránilo dopadu magnetického poľa na hydraulické ventily v prevodovke, sú tienené zliatinou niklu, ktorá je účinná pri usmerňovaní magnetických polí. Takéto riešenie sa používa iba v Singapure.

Okruh je veľmi náročný aj na brzdy, pričom jazdci v zákrutách a šikanách strávia takmer štvrtinu času (priemerne 22 sekúnd) s nohou na ľavom pedáli. Na trati je až 15 brzdných bodov s prudkým spomalením a opotrebenie brzdných doštičiek a kotúčov je ďalší parameter, ktorý musia inžinieri sledovať počas každého kola pretekov. Štyri z nich sú obzvlášť náročné, a vysoká teplota v kombinácii s nedostatočným časom na chladenie robí Singapur jedným z najťažších okruhov pre brzdné systémy. Vôbec najnáročnejšia zo všetkých je prvá zákruta pomenovaná po Benjaminovi Shearesovi, bývalom prezidentovi Singapuru. V tomto mieste jazdci na brzdový pedál pôsobia silou rovnajúcou sa 149 kilogramom.

Technici spoločnosti Brembo priradili Marina Bay na stupnici od 1 do 5 hodnotu 4 kvôli pomerne vysokej priemernej rýchlosti (190 km/h) a nedostatku miesta na ochladenie bŕzd, pretože najdlhší rovný úsek trate meria len 832 metrov. Kvôli tomu  Brembo navrhuje pre každý tím brzdový strmeň tak, aby optimalizoval požadovaný pomer hmotnosti a tuhosti. Niektorí jazdci uprednostňujú ľahšie strmene s menšou tuhosťou, iní sa naopak rozhodujú pre tuhšie riešenia, ktoré sú o niečo ťažšie. Iné riešenie neexistuje, pretože tvar a rozmery brzdových strmeňov musia byť počas celej sezóny nemenné.

Hrboľatý a prašný charakter okruhu v kombinácii s mnohými zákrutami znamená, že degradácia pneumatík je v Marina Bay pomerne vysoká. Napriek tomu sa tímy snažia zvládnuť preteky na jednu zastávku kvôli veľkej časovej strate v boxoch. Osemnásťpalcové pneumatiky budú mať v Singapure premiéru, preto to bude pre tímy v prvých tréningoch neznáma. Obsahujú totiž úplne inú zmes a štruktúru v porovnaní s tými, ktoré sa používali pred tromi rokmi. K tomu treba ešte prirátať aj preasfaltované úseky, ktorých je pomerne veľa – v celej šírke bola obnovená boxová ulička aj s krátkym úsekom až za prvú zákrutu.

Ďalšími úsekmi s novým asfaltom sú piata zákruta až tesne po brzdný bod pred siedmou, úsek medzi dvanástou a trinástou, štrnásta zákruta a celý úsek od pätnástej až po devätnástu zákrutu. Tímy sa takmer ocitli v situácii ako keby prichádzali na úplne nový okruh. Asfalt je drsnejší a tým aj agresívny voči pneumatikám, čo zvyšuje opotrebovanie a degradáciu. Navyše treba rátať s tým, že tri štvrtiny okruhu sa využívajú v bežnej cestnej premávke a povrch tu obsahuje aj biele čiary a poklopy.

Preteky začínajú o 20:00 miestneho času a trvajú približne dve hodiny. Napriek tomu sú teploty trate vo všeobecnosti stabilné počas celých pretekov, čo do istej miery napomáha manažmentu pneumatík. Aj keď teplota vzduchu zostáva veľmi vysoká, teplota dráhy v noci klesá rýchlejšie. Naproti tomu vysoká vlhkosť predstavuje veľkú fyzickú výzvu nielen pre jazdcov a monoposty, ale tiež pre pneumatiky a prispieva k ich degradácii.

Singapur je hlavne o pomalých zákrutách – tak by sa dalo definovať všetkých 23 – preto bude dôležitá maximalizácia trakcie a kľúčom k úspechu tak bude starostlivosť o zadné pneumatiky. Pirelli do Singapuru prvýkrát od Rakúska priviezlo tri najmäkšie zmesi. Tie by mali zabezpečiť vysokú úroveň mechanickej priľnavosti. Charakter trate ovplyvňuje pneumatiky aj tým spôsobom, že ich povrchová teplota na žiadnom mieste nedokáže klesnúť. Chýbajú tu totiž dlhé rovinky, na ktorých by sa mohli poriadne ochladiť. Navyše s tendenciou nových áut k nedotáčavosti bude ešte dôležitejšie nájsť správnu rovnováhu v nastavení tak, aby sa zabezpečila stabilná predná časť bez toho, aby sa museli robiť kompromisy vzadu.

Osemnásta zákruta je jednou z najunikátnejších v kalendári Formuly 1, pretože výjazd z nej vedie popod časť tribúny. Je to ale aj zradná zákruta s bariérou zvnútra. Za ňou sa začína náročná sekvencia zákrut, v ktorých už budú mať v kvalifikácii pneumatiky pravdepodobne to najlepšie za sebou. Ak príde chyba čo i len v jednej z nich, môže to zničiť čas z predchádzajúcej skvelej časti kola.

Vďaka svojmu usporiadaniu je predbiehanie pomerne náročné, preto je dôležitá dobrá štartovacia pozícia. Z dvanástich doterajších pretekov až osem vyhral jazdec štartujúci z prvého miesta na štarte. Naopak, nikomu sa to zatiaľ nepodarilo z druhej štartovej pozície. Napriek tomu, že v Singapure sú až tri zóny DRS, ostáva v tomto smere jedným z najťažších okruhov. Predbiehacie manévre môžeme zvyčajne vidieť na začiatku alebo pri reštartoch, pričom optimálnym miestom na predbiehanie je siedma zákruta. Ďalším vhodným miestom býva prvá a piata zákruta.

O tom, aký je Marina Bay náročný okruh, najlepšie vypovedá skutočnosť, že ešte ani raz počas dvanástich ročníkov tu žiadny tím nezískal dvojité víťazstvo. Tých má na svojom konte najviac Mercedes, ale najviac pódiových umiestnení tu pozbieral Red Bull (13).

Na záver ešte jeden zaujímavý štatistický pohľad. Z posledných deviatich pretekov v Singapure víťaz pretekov získal sedemkrát titul. Sebastian Vettel sa stal šampiónom v rokoch 2011, 2012 a 2013 a zároveň bol aj víťazom v Marina Bay. Lewis Hamilton ho napodobil v roku 2014 a aj v sezónach 2017 a 2018. A zabudnúť nemôžeme ani na Nica Rosberga, ktorý získal víťazstvo a titul v roku 2016. Priradí sa k nim v tejto sezóne aj Max Verstappen?