V speťákoch ho nevidí. Lewis sa za mnou rád skrýva, hovorí Mayländer
Bernd Mayländer je neoddeliteľnou súčasťou kráľovnej motoršportu už dlhých 23 rokov. V priebehu rokov udával tempo pretekom pred takými velikánmi, akými sú Lewis Hamilton, Fernando Alonso, Michael Schumacher či Sebastian Vettel. Práve prvý menovaný mu vie najväčšmi zavariť. Pýtate sa ako? Sedemnásobný šampión má totiž vo zvyku skrývať sa za bezpečnostným vozidlom. To ale 51-ročného Nemca za volantom safety caru do určitej miery vyrušuje.
Predstavte si, že udávate tempo štartovému poľu, kontrolujete si speťáky a zrazu vám z ničoho nič zmizne líder pretekov. To je niečo, s čím sa pasuje Bernd Mayländer vždy vtedy, keď je na prvom mieste Lewis Hamilton.
Brit totiž podľa Nemca s bezpečnostným vozidlom rád „splynie“. Znie to síce úsmevne, no v prípade Mayländera si to vyžaduje zvýšenie pozornosti. Hamiltona má totiž neustále v slepom uhle a musí si tak častejšie kontrolovať, kde na trati sa práve sedemnásobný šampión vlastne nachádza.
„Lewis sa vždy tak trochu skrýva za autom,“ prezradil na rekordéra v počte víťazstiev Bernd Mayländer pre Auto Motor und Sport. „Vždy sa musím pozerať do slepého uhla a zisťovať, kde vlastne je.“
Bernd Mayländer sa stal pilotom safety caru už ako 27-ročný. Do tejto pozície bol ešte v roku 1999 dosadený dnes už nebohým Charliem Whitingom. Keď Brit Nemcovi po prvýkrát zavolal, ten si myslel, že sa ocitol v problémoch. Nakoniec to bolo úplne inak.
„Po piatich minútach som opustil [jeho] kanceláriu a mal som prácu navyše,“ povedal rodák z Waiblingenu. „Nevedel som, že za prácu môžete dostať aj zaplatené,“ zavtipkoval.
Mayländer za viac než dve dekády zasiahol do obrovského množstva pretekov. Ktoré mu však najväčšmi utkveli v pamäti?
Za jedny z top pretekov označil Veľkú cenu Abú Zabí z roku 2021, v ktorej prenechal vedenie Lewisovi Hamiltonovi až pred nájazdom do posledného kola. O pár zákrut neskôr však mali preteky, ako všetci vieme, už nového lídra. Vyvrcholenie šampionátu šokovalo celý svet, vrátane Mayländera „Prechádzal som cez hospitality s prilbou na hlave a sadol som si najprv do zadnej časti padoku,“ spomína Nemec. „Najskôr som musel byť sám, aby som si vôbec uvedomil, čo sa to práve stalo.“
Za impozantné tiež označil Veľkú cenu Japonska z roku 2007, Veľkú cenu Kanady z roku 2011 a nateraz posledné preteky v Nemecku, ktoré sa uskutočnili pred štyrmi rokmi.
„Veľká cena Japonska vo Fudži v roku 2007 bola nezabudnuteľná,“ poznamenal. „Rovnako tak aj Veľká cena Kanady z roku 2011, kde som viedol takmer 50% pretekov! Nezískal som síce žiadnu trofej, ale takmer som zmeškal let domov, pretože preteky skončili tak neskoro.“
„To je však moja práca. Mám na starosti, aby boli všetci pokojní a v bezpečí – viesť pole a kontrolovať preteky.“
„Ďalším príkladom skvelej veľkej ceny je Nemecko 2019. Boli to skvelé preteky, počas ktorých som išiel až na limit. Z bezpečnostných dôvodov som bol v niekoľkých zákrutách široký. V pretekárskom aute musíte zostať na trati, ale v prípade bezpečnostného vozidla je prvoradé, aby ste nenabúrali,“ dodal.